Marek Frauwirth

Marek Frauwirth
slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu
Narodenie	08.11.19118. november 1911 Zakopané, Poľsko
Úmrtie	17. november 1939 (28 rokov) Protektorát Čechy a Morava
Alma mater	Vysoká škola obchodná v Prahe
Odkazy
Commons	Marek Frauwirth
Český portál  Biografický portál

Ing. Marek Frauwirth (8. november 1911, Zakopané – 17. november 1939, Praha) bol slovenský ľavicový aktivista židovského pôvodu, počas protektorátu nediplomatický pracovník slovenského konzulátu v Prahe, jeden z deviatich študentských činiteľov popravených gestapom 17. novembra 1939.^[1][2]

Marek Frauwirth sa narodil v chudobnej židovskej rodine v poľskom Zakopanom.^[2] Jeho matka Chava a otec Henrik sa do Poľska presťahovali zo slovenského Bardejova.^[1] Marek Frauwirth mal šesť súrodencov (štyroch bratov: Jakuba, Leopolda, Maximiliána a Jozefa a dve sestry: Bertu a Rosu).^[1] Keď jeho otec Henrik Frauwirth začiatkom prvej svetovej vojny (28. júna 1914) narukoval do armády, presťahovala sa rodina Frauwirthovcov späť na severné Slovensko do Tvrdošína.^[1] v Tvrdošíne Marek Frauwirth vychodil základnú školu.^[2]

Stredoškolské štúdium absolvoval Marek Frauwirth v Banskej Bystrici (maturoval na obchodnej akadémii).^[1][3] Po maturite pracoval nejaký čas ako účtovník vo firme Terrazzo v Bratislave.^[1] Neskôr získal miesto v Berego-mukačevskej banke a presťahoval sa na Podkarpatskú Rus.^[1] Do Prahy sa presunul v roku 1932 a začal tu pracovať, aby získal finančné prostriedky na štúdium.^[2] v roku 1934 sa tu zapísal na Vysokú školu obchodnú (v tom čase bola súčasťou ČVUT),^[1] kde následne študoval v rokoch 1935 až 1939. v jarnom semestri 1939 štúdium úspešne dokončil a získal titul komerčného inžiniera.^[1][2] Po prázdninách sa v septembri roku 1939 zastavil na Slovensku v Tvrdošíne^[2] na návšteve za rodičmi. Rodina ho presviedčala, nech zostane, ale Marek Frauwirth sa rozhodol pre opätovný návrat do protektorátnej Prahy.^[1]

Na jeseň roku 1939 pokračoval v Prahe v štúdiu na Vysokej škole obchodnej, začal pracovať na dizertačnej práci a zároveň si chcel rozšíriť svoje jazykové znalosti o holandčinu a arabčinu.

Počas štúdia pracoval ako účtovník v leteckej továrni Walter.^[1] Zamestnaný bol aj vo firme obchodujúcej s drahými kovmi a neskôr viedol dámske oddelenie obchodného domu Baťa na Václavskom námestí.^[1] Okrem štúdia a práce tiež veľa cestoval. Putoval po Poľsku, Sovietskom zväze, Fínsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Taliansku.^[1] Väčšinou sa premiestňoval autostopom, noci na cestách trávil v ubytovniach alebo prespával pod „šírym nebom“.^[1] Svoju poslednú cestu do zahraničia podnikol v lete roku 1939 do Talianska.^[1]

Marek Frauwitrh sa angažoval aj politicky. Bol členom ľavicovej Jednoty nemajetných a pokrokových študentov a pôsobil aj v Spoločnosti priateľov demokratického Španielska.^[1]

Približne v čase, keď na jeseň roku 1939 začínal svoje ďalšie štúdium na Vysokej škole obchodnej, získal Marek Frauwirth miesto nediplomatického pracovníka na slovenskom konzuláte v Prahe. Tu sa (s vedomím konzula Pavla Bujnáka a pod krycím menom „ing. Marek“) podieľal na vydávaní falošných pasov. Tie boli poskytované okrem iného aj židom a odbojárom, ktorí potrebovali vycestovať za hranice Protektorátu Čechy a Morava (cestovali väčšinou tzv. „balkánskou cestou“ cez Belehrad). Zároveň sa zapojil do roznášania odbojových letákov a protinemeckých tlačovín.

V deň pohrebu študenta Jana Opletala 15. novembra 1939 Marek Frauwirth stratil (pravdepodobne niekde zabudol) aktovku, v ktorej mal protinacistické letáky.^[1] Zrejme na základe tohto nálezu bol v skorých ranných hodinách o dva dni neskôr (17. novembra 1939) zatknutý gestapom a ešte toho istého dňa bez súdu popravený v bývalých delostreleckých kasárňach v Prahe-Ruzyni.^[1]

Marekov otec Henrik Frauwirth aj matka Chava Frauwirth boli zavraždení v plynových komorách v koncentračnom tábore Osvienčim.^[1] V koncentračnom tábore Lublin-Majdanek zahynuli aj so svojimi rodinami obaja Marekovi bratia Jakub a Leopold.^[1] Druhú svetovú vojnu prežil Marekov brat Maximilián, ktorý sa ukrýval v horách, kde pomáhal partizánom.^[1] Marekov brat Jozef sa v koncentračnom tábore Dachau dočkal oslobodenia, no jeho manželka druhú svetovú vojnu neprežila (bola zastrelená Nemcami).^[1] Marekova sestra Berta bola počas Slovenského národného povstania zastrelená v oblasti Vrátnej doliny aj so svojimi dvoma deťmi.^[1][2] Marekova sestra Rose (Ružena) ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny emigrovala do Spojených štátov, čím si pravdepodobne zachránila život.^[1]

V Tvrdošíne bol na námestí Svätej trojice v mestskom parku inštalovaný pamätník „Zápalky“, venovaný Marekovi Frauwirthovi.^[2] Autorom pamätníka je výtvarný umelec Hieroným Balko (básnik, sochár, maliar, grafik, tvorca asambláží, mincí a medailí).^[2] Pamätník s podporou mesta Tvrdošín zhotovil z dubového dreva umelecký stolár inžinier Michal Kožienka.^[2] Pamätník má podobu troch gigantických zápaliek sklonených k sebe (k nebu orientovanými) obhorenými hlavičkami v ktorých sa stráca text študentskej hymny Gaudeamus igitur.^[2]

V roku 2017 vyšla v Bratislave kniha s názvom Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha (s podtitulom „List neznámemu priateľovi“).^[2] Autorom tejto knihy je Jozef Leikert.^[2] Kniha je koncipovaná ako list Marekovi Frauwirthovi.^[2][4]

V roku 1965 občania mesta Tvrdošína odhalili na priečelí Základnej školy Štefana Šmálika pamätnú dosku venovanú Marekovi Frauwirthovi.^[2] Táto doska bola v roku 1989 z neznámych dôvodov odstránená a už nebola nájdená.^[2] 16. novembra 2018 bola na rovnakom mieste slávnostne odhalená nová doska. Iniciátorom celého projektu bol predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu Jozef Leikert.^[2] Novú pamätnú dosku graficky stvárnil vydavateľ Peter Rašla, vyrobiť ju nechal sponzor Gabriel Rehák u akademického sochára Štefana Pelikána.^[2] v pravom hornom rohu pamätnej dosky je fotografia Mareka Frauwirtha a celú plochu dosky vypĺňa nápis:

„Kto mrie za slobodu nikdy neumiera“ / v Tvrdošíne žil / a navštevoval základnú školu / Ing. Marek Frauwirth / (* 8. 11. 1911) / popravený nacistami / v Prahe 17. novembra 1939.^[5]

• 1945: Česko-slovenský vojnový kríž 1939 in memoriam od prezidenta ČSR Edvarda Beneša.^[6]
• 2022: medaila Za hrdinstvo in memoriam od prezidenta ČR Miloša Zemana.^[7]

• PASÁK, Tomáš. 17. listopad 1939 a Univerzita Karlova. Praha : Karolinum, 1997. 207 s. ISBN 978-80-7184-255-2.
• LEIKERT, Jozef. Černý pátek sedmnáctého listopadu. Praha : Univerzita Karlova, 2001. 386 s. ISBN 978-80-238-7632-1.
• LEIKERT, Jozef. Rozčesnutý čas Marka Frauwirtha : (list neznámemu priateľovi). 1. vyd. Bratislava : Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, 2017. 143 s. ISBN 978-80-88782-09-4.

• Rozčesnutý čas Markovho žitia Archivované 2023-02-08 na Wayback Machine – článok v magazíne Slovo (2018)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marek Frauwirth na českej Wikipédii.