Múdrosť (filozofia)
Vzhľad
Múdrosť je maximálna dokonalosť vo vedení svojho života ako výsledok pochopenia zmyslu života a poznania prostriedkov k tomu, ako dosiahnuť zmysel života.
Človeka, ktorý vynikal múdrosťou v staroveku považovali za mudrca, človeka, ktorý miloval múdrosť alebo túžil po nej, za filozofa. Múdrosť sa zakladá na rozlišovaní.
Múdrosť je vedenie o bytostnom, o posledných dôvodoch a cieľoch súcna, pozorovanie a posudzovanie všetkého časného vo svetle večnosti (sub specie aeternitatis), vedenie, ktoré svoju plodnosť preukazuje tým, že všetkým veciam vesmírneho poriadku vykazuje im prináležiace miesto. Pre múdrosť nie je podstatná vedecká forma, ale zhoda myslenia a konania.
Filozofické názory na múdrosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Múdrosť podľa Abélarda možno dosiahnuť hlavne sústavným a častým kladením otázok.[1]
- Podľa Cicera je múdrosť znalosť vecí božských a ľudských a ich príčin. Láskou k múdrosti je filozofia. Múdrosť je cnosť, ktorej cieľom je prejsť od princípov k praktickým rozhodnutiam, a teda nielen určiť najvyššie dobro, ale aj pravidlá, ktorými by sa mala po všetkých stránkach riadiť naša životná prax.[1]
- Múdrosť je podľa Descarta vedenie, dokonalé poznanie, synonymum filozofie a vedy.[1]
- Podľa Platona je múdrosť cnosť spočívajúca v harmónii rozumovej duše. Múdrosť je rozhodujúca cnosť v ľudskom živote. Keď ju človek má, má aj ostatné cnosti.[1]
- Múdrosť v stoicizme pramení z poznania božských a ľudských vecí. Je to vlastne to isté, čo cnosť.[1]
- Múdrosť sa podľa Wordswortha rodí v básnikovej obrazotvornosti.[1]
- Múdrosť podľa Biblie je pochopenie Božích výrokov a život podľa nich. Jej základom je Božia bázeň. Biblia obsahuje niekoľko spisov múdrosti: kniha Múdrosti, kniha Prísloví, kniha Jób, kniha Kazateľ a kniha Sirachovcova.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.