Preskočiť na obsah

Mária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária
vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu
Mária v roku 1856
Mária v roku 1856
Mária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu, erb
Mária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHannoverská dynastia
Biografické údaje
Narodenie25. apríl 1776
Buckinghamský palác, Londýn
Úmrtie30. apríl 1857 (81 rokov)
Gloucester House, Mayfair, Londýn
Pochovanie8. mája 1857
Kaplnka sv. Juraja, Windsor Castle
Rodina
Manžel
OtecJuraj III.
MatkaŠarlota Meklenbursko-Strelická
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu
(multimediálne súbory na commons)

Mária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu (* 25. apríl 1776 – † 30. apríl 1857) bola jedenástym dieťaťom a štvrtou dcérou kráľa Juraja III. a jeho manželky Šarloty Meklenbursko-Strelickej.

Keď mala 40 rokov, vydala sa v roku 1816 za svojho rovnako starého bratranca, princa Viliama Frederika, vojvodu z Gloucesteru a Edinburghu. V posledných rokoch jej života bola jej neter kráľovná Viktória na tróne ako štvrtý panovník za Máriinho života, po svojom otcovi a dvoch z jej bratov Jurajovi IV. a Viliamovi IV. Mária zomrela vo veku 81 rokov v Gloucester House v Mayfair v Londýne. Bola najdlhšie žijúcou a poslednou preživšou z detí kráľa Juraja III. (z ktorých trinásť sa dožilo dospelosti).

Raný život a rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
Princezná Mária v veku 6 rokov

Mária sa narodila 25. apríla 1776 v Buckinghamskom paláci v Londýne.[1] Jej otcom bol vládnuci britský panovník Juraj III. Jej matkou bola kráľovná Šarlota, dcéra Karola, vojvodu Meklenbursko-Strelického.

Mária bola pokrstená 19. mája 1776 v St. James’s Palace arcibiskupom canterburským Frederikom Cornwallisom. Jej krstnými rodičmi boli: Fridrich Hesensko-Kasselský (otcov bratranec zastúpený markízom z Hertfordu), sasko-gothajsko-altenburská vojvodkyňa (manželka otcovho bratranca zastúpená vojvodkyňou z Argyllu) a meklenbursko-strelická princezná (jej vzdialená sesternica zastúpená grófkou z Effinghamu).

Mária vľavo, ako deväťročná so svojimi dvoma mladšími sestrami Žofiou a Améliou v roku 1785. Namaľoval John Singleton Copley

Kráľ bol oddaným otcom, ktorý si našiel čas na pravidelné návštevy detí. Keď sa hral so svojimi malými deťmi, správal sa celkom neformálne na rozdiel od dôstojnej kráľovnej Šarloty, ktorá mala ťažkosti opustiť formálne správanie, ktoré sa od jej postavenia očakávalo. Napriek vonkajšej rezervovanosti sa však Šarlota pri výchove ich detí ujala rovnako svedomitej úlohy ako jej manžel. U kráľovských princezien kráľovná starostlivo dohliadala na ich blaho, vzdelanie a rozvoj morálnych hodnôt. Keďže kráľovná mala menej času kvôli svojim kráľovským povinnostiam a blízkemu vzťahu s kráľom, poverila Lady Charlotte Finch, aby bola vychovávateľkou detí.[2]

Mária v roku 1797.

Podľa Flory Fraserovej bola Mária považovaná za najkrajšiu z dcér Juraja III. Fraserová ju tiež nazýva „nevýraznou kráskou“. Mária prvýkrát verejne tancovala menuet vo veku šestnástich rokov v roku 1791, počas dvorného plesu, ktorý sa konal ku kráľovým narodeninám.[3] Na jar v roku 1792 oficiálne debutovala u kráľovského dvora.[3] Okolo roku 1796 sa Mária zamilovala do holandského princa Frederika Oranžského, zatiaľ čo on a jeho rodina žili v exile v Londýne. Frederik bol synom Viliama V. Oranžského, holandského miestodržiteľa a mladšieho brata budúceho holandského kráľa Viliama I. Frederik a Mária sa však nikdy nezobrali, pretože Juraj III. stanovil, že sa najskôr musia vydať staršie sestry. V roku 1799 princ Frederik zomrel na infekciu počas služby v armáde a Mária mohla ísť do oficiálneho smútku.[4]

Princezná Mária vyrytá od Marie Anne Boulier, z roku 1806

Máriina najmladšia sestra a milovaná spoločníčka princezná Amélia ju pre jej poslušnú povahu nazvala „nástrojom mamy“. Améliina predčasná smrť v roku 1810 zničila Máriu, ktorá ju oddane opatrovala počas bolestivej choroby.[5]

Princezná Mária mala celkom blízko ku svojmu najstaršiemu bratovi a zdieľala jeho antipatiu k jeho manželke, ich sesternici Karolíne Brunšvickej. Keď Karolína odišla do Talianska, princezná Mária zablahoželala svojmu bratovi: „K vyhliadke na dobré zbavenie sa. Nech nebodaj, aby sa už nevrátila a že ju už viac neuvidíme“.[6]

Manželstvo a neskorší život

[upraviť | upraviť zdroj]
Dagerotypia Antoine Claudeta z roku 1856 zobrazuje Máriu (sediaca úplne vpravo). Naľavo od nej sedia kráľovná Viktória a princezná Alica. Vzadu stojí princ z Walesu (neskôr kráľ Eduard VII.).

Mária bola veľmi chránená a väčšinu času trávila so svojimi rodičmi a súrodencami. Kráľ Juraj a kráľovná Šarlota chceli poskytnúť ochranu svojim deťom, najmä dievčatám. Mária sa však 22. júla 1816 vydala za svojho bratranca, princa Viliama Frederika, vojvodu z Gloucesteru a Edinburghu, syna Viliama Henricha, vojvodu z Gloucestru brata Juraja III.[7] Obaja mali 40 rokov. V deň svadby Máriin brat, princ regent, povýšil ženícha z výsosti na kráľovskú výsosť, čo je oslovenie, ktoré mala Mária od narodenia ako dcéra kráľa.

Viliam Frederik sa pôvodne snažil oženiť s Máriinou neterou princeznou Šarlotou z Walesu.[8][9] Historik A. W. Purdue naznačuje, že Máriin motív na sobáš s jej bratrancom vplynul z jej odporu k obmedzujúcej domácnosti kráľovnej Šarloty.[10]

Pár žil v Bagshot Park, ale po Viliamovej smrti v roku 1834 sa presťahovala do White Lodge v Richmond Park. Nemali spolu žiadne deti.[11]

Princezná Mária zomrela 30. apríla 1857 v Gloucester House v Mayfair vo veku 81 rokov ako posledný žijúci potomok Juraja III. a kráľovnej Šarloty.[8]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik, Princ z Walesu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína z Ansbachu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich II. Sasko-Gothajsko-Altenburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Augusta Sasko-Gothajská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Augusta Anhaltsko-Zerbst
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária, vojvodkyňa z Gloucesteru a Edinburghu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adolf Fridrich II. Meklenbursko-Strelický
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Fridrich Meklenbursko-Strelický
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Christiana Emília Schwarzburg-Sonderhausenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Meklenbursko-Strelická
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ernest Fridrich I. Sasko-Hildburghausenský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Albertína Sasko-Hildburghausenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Albertína Erbach-Erbach
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Weir 2008 , s. 299.
  2. Hadlow 2014 , s. 203–07.
  3. a b LANE, HENRY M.. Kráľovské dcéry Anglických kráľov. [s.l.] : [s.n.], 1911. S. 191.
  4. Willem George Frederik [online]. [Cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
  5. Humpreys Jennet (1885)
  6. JOHN VAN DER KISTE. Deti Juraja III.. [s.l.] : [s.n.]. S. 106.
  7. Weir 2008 , s. 281, 299.
  8. a b William Frederick, 2. vojvoda z Gloucesteru a Edinburghu [online]. [Cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
  9. Plowden 1989 , s. 132.
  10. Juraj III. a jeho dcéry [online]. [Cit. 2023-11-21]. Dostupné online.
  11. Complete Peerage , „vojvoda z Gloucesteru“, cituje nekrológ princeznej Mary vo výročnom registri z roku 1857.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Princess Mary, Duchess of Gloucester and Edinburgh na anglickej Wikipédii a Marie Hannoverská (1776) na českej Wikipédii.