Lymfa

Miazga alebo lymfa je mliečne biela telová tekutina fylogeneticky vyšších skupín živočíchov (vrátane človeka) nachádzajúca sa v miazgových (lymfatických) cievach.

Lymfa vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku a zbiera sa do miazgových vlásočníc (lymfatických kapilár). Potom pokračuje ďalej širšími cievami, kde sa v rôznych úrovniach nachádzajú lymfatické uzliny, ako akési „filtračné stanice“. Lymfatické cievy sa postupne spájajú do tzv. ductus thoracicus, ktorý lymfu odvádza do žilového systému. Lymfa teda necirkuluje v uzavretom obehu, ako je to napríklad u krvi.

Zloženie lymfy je variabilné – závisí od toho, v ktorom orgáne vzniká. Je do istej miery podobné zloženiu krvnej plazmy, má však oveľa menej bielkovín. Najviac ich je v lymfe prichádzajúcej z pečene. Lymfa, ktorá prichádza z tráviacej sústavy, má naopak vysoký obsah tukov. Lymfa v kapilárach neobsahuje bunky; tie sa do nej dostávajú až po prechode lymfatickou uzlinou. V ductus thoracicus má lymfa ružovkastú farbu, je kalná a obsahuje veľa rôznych buniek. Má i schopnosť zrážať sa, podobne ako krv. 99% jej buniek tvoria lymfocyty, z toho 95% sú malé lymfocyty. Ostatné bunky sú v lymfe ojedinelé.

• Lymfatický systém
• Lymfedém

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• Klika E: Histológia (Osveta, 1988)
• Feneis H: Anatomický obrazový slovník (Avicenum, 1996)