Loretánske litánie

Litánie k blahoslavenej Panne Márii sú mariánske litánie pôvodne schválené v roku 1587 pápežom Sixtom V. Známe sú aj ako loretánske litánie (lat. Litaniae lauretanae) podľa prvého známeho miesta pôvodu, talianskej baziliky Panny Márie z Loreta. Najstarší dochovaný záznam o používaní tejto modlitby pochádza z roku 1558. Ich používanie je rozšírené najmä v rímskokatolíckej cirkvi.

Litánie obsahujú mnohé z titulov používaných formálne a neformálne pre Pannu Máriu. Často sú recitované alebo spievané na konci ruženca alebo samostatne v rámci mariánskej pobožnosti. Litánie môžu byť tiež hlavným prvkom modlitieb k Najsvätejšej Panne či procesiovou piesňou.^[1] Posledné invokácie do tejto modlitby vložil pápež František v roku 2020.^[2]

Tí veriaci, ktorí recitujú tieto litánie, môžu po splnení obvyklých podmienok získať čiastočné odpustky.

Podľa Direktória o ľudovej zbožnosti (angl. Directory on Popular Piety):

Litánie sa nachádzajú medzi modlitbami k Presvätej Bohorodičke, ktoré odporúča Magistérium. Pozostávajú z dlhého radu vzývaní Panny Márie, ktoré nasledujú v zjednotenom rytme, čím vytvárajú prúd modlitieb charakterizovaný naliehavými chválami a prosbami. Invokácie, vo všeobecnosti veľmi krátke, majú dve časti: prvú časť chvály (Virgo clemens), druhú prosebnú (Ora pro nobis). Liturgické knihy obsahujú dve mariánske litánie: Loretánske litánie, opakovane odporúčané rímskymi pápežmi; a Litánie ku korunovácii obrazov Panny Márie, ktoré môžu byť pri určitých príležitostiach vhodnou náhradou za ostatné litánie. (...) Litánie sú nezávislé akty uctievania. Sú dôležitými aktmi úcty k Panne Márii alebo ako prvkami procesie, alebo sú súčasťou oslavy Božieho slova alebo iných aktov uctievania.^[3]

Loretánske litánie vychádzajú z rovnakého základu viacerých verzií mariánskych litánií, ktoré existovali už v druhej polovici 15. storočia. Tieto modlitby nadväzovali na pralitánie, ktoré sa začali objavovať v 12. storočí a ktoré sa rozširovali v ľudovej zbožnosti v 13. a 14. storočí. Text z Loreta však mal to šťastie, že bol prijatý v slávnej svätyni, a tak sa tento text stal známejším v 16. storočí vďaka početným pútnikom. Text sa rozšíril v kresťanských krajinách a nakoniec dostal cirkevné povolenie.^[4]

Dvanásť invokácií (teda modlitebných oslavných oslovení) sa týka Márie ako Matky; šesť ju vychvaľujú ako Pannu. Trinásť titulov je odvodených zo Starého zákona, po ktorých nasledujú štyri, ktoré ju nazývajú pomocníčkou a obhajkyňou. Posledné invokácie nazývajú Máriu kráľovnou. V júni 2020 pápež František pridal k litániám tri nové invokácie: po Matka Cirkvi sa vsunula Matka milosrdenstva (lat. Mater misericordiae), po Matka Božej milosti sa vsunula Matka nádeje (lat. Mater spei) a po Útočisko hriešnikov sa vsunula Útecha migrantov (lat. Solacium migrantium).^[5][6][7]

Litánie sa modlia takto: najprv ten, kto vedie modlitbu, povie invokáciu a ostatní veriaci zborovo odvetia v prvej úvodnej časti modlitby Pane, zmiluj sa, v druhej úvodnbej časti Zmiluj sa nad nami a v hlavnej časti Oroduj za nás.^[8]

Litánie k blahoslavenej Panne Márii boli preložené do slovenčiny nasledovne:^[9]

Nasleduje modlitba:^[9]

Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.

℟: Aby sme sa stali hodnými Kristových prisľúbení.

Modlime sa: Pane a Bože náš, dopraj nám tešiť sa zo stáleho zdravia tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

O pôvode Loretánskych litánií, o raste a vývoji litánií do foriem, pod ktorými sú známe, nie je veľa informácií, keďže boli po prvý raz definitívne schválené katolíckou cirkvou až v roku 1587. Niektorí spisovatelia tvrdia, že o ich pôvode a histórii nie je nič známe; iní ich zrod odvádzajú z prekladu Svätého domu (1294; Santa Casa) alebo ich pripisujú pápežovi Sergiovi I. (687) či Gregorovi Veľkému. Ďalší autori datujú ich praformu až do ranej cirkvi alebo dokonca do čias apoštolov. Historický výskum predpokladá, že loretánske litánie vznikli koncom 15. storočia až začiatkom 16. storočia.^[4] Predtým existovali litánie k Márii – jedni v galčine, pravdepodobne z ôsmeho storočia, a ďalšie neskoršieho dátumu, v ktorých boli invokácie oveľa dlhšie ako v litániách z Loreta. Pre iných historikov je možné prvé verzie mariánskych litánií doložiť z druhej polovice 12. storočia. Ich vznik pripisujú rozvoju a postupnému osamostatneniu mariánskej časti z litánií ku svätým, ktoré vznikli už začiatkom 3. storočia.

Najstarším historickým prameňom, z ktorého pochádzajú litánie s názvom „Lauretane“ podľa Svätého domu v Lorete je rukopisný kódex vo Francúzskej národnej knižnici zo 16. storočia. Obsahuje 73 invokácií,^[11][12] medzi ktorými sa nachádzajú aj tie, ktoré nie sú súčasťou aktuálnej používanej verzie: napr. Flos virginitatis (Kvet panenstva), Forma sanctitatis (Príklad svätosti), Hymnus cælorum (Nebeský chválospev) alebo Luctus infernorum (Smútok pekla).^[11]

66 mariánskych invokácií vo vyššie citovanom parížskom texte už má štruktúru loretánskych litánií a v tomto prameni sú usporiadané podobne ako v loretskom formulári.^[11] Štruktúra litánií je nasledovná: začína sa tromi invokáciami prevzatými z litánií svätých (Sancta Maria, Sancta Dei Genitrix, Sancta Virgo Virginum), po ktorých nasleduje skupina jedenástich invokácií, v ktorých je Mária titulovaná za „Matku“ (lat. Mater). Pôvodné litánie pokračovali štyrmi dnes už vyradenými invokáciam „Učiteľka“ (lat. Magistra). Nasledovalo osem invokácií, v ktorých je Panna Mária vzývaná ako „Panna“ (lat. Virgo), dvadsaťšesť symbolických titulov prevažne biblického pôvodu a napokon trinásť vzývaní ako „Kráľovná“ (lat. Regina). Rôzne tituly, pod ktorými bola Ježišova matka vzývaná, pochádzajú z liturgických textov, vtedajších autorov a homílií z čias Karola Veľkého, s odkazmi na staršie texty Jána Geometresa z 10. storočia, Venantia Fortunatusa (okolo 530 – 660) alebo Efréma Sýrskeho (asi 306 – 372).^[11]

Najstaršou doteraz objavenou tlačenou kópiou je tá z nemeckého mesta Dillingen z roku 1558. Je veľmi pravdepodobné, že ide o kópiu staršieho diela. Najstaršie známe talianske vydanie pochádza z roku 1576.^[4]

Litánie pravdepodobne publikoval a šíril v Nemecku svätý Peter Kanizius. Dillingenská kópia má názov Letania Loretana. Ordnung der Letaney von unser lieben Frawen wie sie zu Loreto alle Samstag gehalten („Poriadok litánií k Panne Márii, ako sa hovorí každú sobotu v Lorete“). Text je rovnaký, ako v súčasnosti, avšak namiesto Mater piissima je dnes Mater purissima a namiesto Mater mirabilis veriaci vzývajú Mater admirabilis. V tomto diele v porovnaní s inými rukopismi z tejto skupiny chýbajú vzývania Mater creatoris a Mater salvatoris. Na druhej strane je však v invokáciách zahrnuté aj Auxilium christianorum (Útočisko kresťanov), ktoré sa v podobných verziách nevyskytuje. Keďže sa tento titul nachádza v litániách z Loreta vytlačených v roku 1558, ide o zrejmý dôkaz, že ho do litánií nemohol doplniť pápež Pius V. v roku 1571 po bitke pri Lepante, ako sa uvádza v šiestej lekcii Rímskeho breviára na sviatok sv. Márie Auxiliatrix (24. mája). Tento fakt potvrdzuje aj dilingenské vydanie litánií.^[4]

V Motu proprio pápeža Pia V., ktoré vyšlo 20. marca 1571 (a uverejnené bolo 5. apríla), boli zrušené všetky ofíciá k úcte Panny Márie a nahradilo ich nové Officium B. Virginis bez týchto modlitieb, a teda aj bez akýchkoľvek litánií. Mohlo sa teda zdať, že tento pápežov krok mohlo duchovenstvo v Lorete považovať za zákaz textu ich litánií. Aby sa zachoval starodávny zvyk spievať litánie každú sobotu na počesť Panny Márie, bol spísaný nový text obsahujúci chvály čerpané priamo z Písma a zvyčajne sa vzťahujúce na Pannu v liturgiách. Tieto nové litánie zhudobnil zbormajster Baziliky v Lorete Costanzo Porta a vytlačil ich v Benátkach v roku 1575. Ide o prvé zachované zhudobnenie mariánskych litánií. V nasledujúcom roku boli tieto biblické litánie vytlačené pre potreby pútnikov.^[4]

Dňa 5. februára 1578 poslal loretánsky arcidiakon Giulio Candiotti pápežovi Gregorovi XIII. dielo Nové chvály alebo litánie presvätej Bohorodičky, čerpané zo Svätého písma s Portovým zhudobnením a vyjadril želanie, aby to dal pápež zaspievať v Bazilike sv. Petra a v iných kostoloch. Pápežova odpoveď nie je známa, ale zachoval sa názor jedného z vtedajších teológov. Ten vyjadril obdiv nad zloženým dielom, avšak nepovažoval za možné zaviesť ho v Ríme, zvlášť po tom, ako pápež Pius V. pri reforme ofícia zrušil aj podobné litánie. Viedlo to k záveru, že litánie sa môžu spievať v Lorete ako pobožnosť vlastná tejto svätyni, a ak by si ju chceli osvojiť iní, mohli by tak urobiť počas súkromnej pobožnosti.^[4]

Keďže tento pokus zlyhal, biblické litánie strácali svoju priazeň a postupne sa čoraz viac rozširoval loretánsky text. V ďalšej príručke pre pútnikov, vydanej v roku 1578, sú preto vynechané biblické litánie a objavuje sa starý loretánsky text. Ten bol zavedený aj inde a dostal sa dokonca aj do Ríma. Pápež Sixtus V., ktorý si osobitne ctil túto pobožnosť z Loreta, bulou Reddituri z 11. júla 1587 formálne schválil jej používanie (ako aj litánií k Svätému menu Ježiš) a odporučil kazateľom, aby ich šírili medzi veriacimi.^[4]

Po schválení používania loretánskych litánií začali niektorí spisovatelia publikovať veľké množstvo litánií na počesť Ježiša Krista Spasiteľa, Panny Márie a svätých. Tieto diela však často obsahovali teologicky nepresné až mylné výrazy, takže pápež Klement VIII. promulgoval 6. septembra 1601 dekrét, ktorým zakázal vydávanie ako aj používanie nových litánií, s výnimkou tých, ktoré schválil Sixtus V.^[4]

V roku 1597 Francesco kardinál Toledo uviedol loretánske litánie v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore Loretánske litánie. Pápež Pavol V. nariadil v roku 1613, aby v tomto chráme boli litánie spievané ráno a večer počas sobôt a na mariánske vigílie a sviatky. Dôsledkom tohto rozhodnutia bolo postupné používanie tejto modlitby vo všetkých rímskych chrámoch. Dominikáni na svojej generálnej kapitule konanej v Bologni v roku 1615 nariadili jej recitovanie vo všetkých dominikánskych kláštoroch na konci sobotného ofiícia namiesto bežnej modlitby Salve Regina (slov. Zdravas' Kráľovná).^[4][13] Loretánske litánie boli prvýkrát publikované v liturgických knihách v roku 1874. Išlo o prílohu v Rituale Romanum (slov. Rímsky rituál).^[3]

• Vďaka dominikánom bola do litánií vložená invokácia Kráľovná presvätého ruženca (lat. Regina sacratissimi rosarii), ktorá sa po prvý raz objavila v tlači v dominikánskom breviári z roku 1614. Hoci dekrétom z roku 1631 a bulou pápeža Alexandra VII. z roku 1664 bolo prísne zakázané robiť akékoľvek dodatky k litániám, ďalší dekrét Kongregácie obradov z roku 1675 dovolil Ružencovému bratstvu pridať túto invokáciu. Do celej Cirkvi bol tento titul uvedený pápežom Levom XIII. 24. decembra 1883.^[4]
• Invokáciu Kráľovná všetkých svätých pridal pápež Pius VII., keď sa vrátil do Ríma po dlhom väznení Napoleonom.
• V roku 1766 pápež Klement XIII. udelil Španielsku privilégium pridať vzývanie Mater immaculata, ktoré bolo v krajine obvyklé. Pápež Gregor XVI. umožnil niektorým diecézam pridať titul Kráľovná počatá bez poškvrny dedičného hriechu od roku 1839. Invokáciu Regina sine labe originali concepta udelil pápež Pius IX. aj mechelenskému biskupovi v roku 1846 a po prijatí dogmy o nepoškvrnenenom počatí v roku 1854 Kongregácia rôznymi reskriptmi oprávnila mnohé diecézy urobiť podobný dodatok, takže sa invokácia čoskoro rozšírila do celého sveta.^[4][14]
• Dekrétom z 22. apríla 1903 pápež Lev XIII. pridal invokáciu Matka dobrej rady (lat. Mater boni consilii), ktorá bola pod formou Mater veri consilii (Matka skutočnej rady) súčasťou mariánskych litánií, ktoré sa po stáročia prednášali v Bazilike svätého Marka v Benátkach.^[4]
• Titul Kráľovná pokoja pridal pápež Benedikt XV. v roku 1916.^[15]
• V roku 1950 pápež Pius XII. pridal titul Kráľovná nanebovzatá.
• V roku 1980 pápež sv. Ján Pavol II. pridal invokáciu Matka cirkvi. O päťnásť rokov neskôr, 31. decembra 1995, pridal aj zvolanie Kráľovná rodiny.^[16]
• Dňa 20. júna 2020, počas sviatku Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, pápež František pridal tri invokácie: Matka milosrdenstva, Matka nádeje a Útecha migrantov.^[2][17]

Dokument Enchiridion Indulgentiarum z roku 2004 udeľuje čiastočné odpustky tím veriacim v Krista, ktorí sa zbožne modlia litánie.^[9]

• Tomás Luis de Victoria: Litanies de la Vierge, pre dva chóry.
• Palestrina: 11 Litanies de la Vierge for 3,, 4, 5, and 8 voices.
• Thomas Tallis: Laetania, päťhlas.
• William Byrd: Laetania, štvorhlas.
• Alessandro Grandi: Litaniae Beatae Mariae Virginis, päťhlas (1614).
• Paul Damance: Les Litanies de la Saint Vierge. (1707).
• Jan Dismas Zelenka: 10 Litanies ZWV 147–157.
• Johann Stamitz (1717 – 1757): Litaniae Lauretanae en do majeur pour voix seule, chœur et orchestre.
• Michel-Richard de Lalande, Litanies de la Saint Vierge à quatre parties.
• Marc-Antoine Charpentier: 9 Litanies de La Vierge Marie
  • H.82, trojhlas;
  • H.83, pre šesťhlas a dve výškové violy;
  • H.84, trojhlas, dva výškové nástroje;
  • H.85, pre sólistov, zbor, dýchové a strunové nástroje;
  • H.86, trojhlas;
  • H.87, pre sólistov a zbor;
  • H.88, pre sólistov a zbor;
  • H.89, pre sólistov a zbor;
  • H.90, pre sólistov a zbor. (1680 – 1690).
• Henry Du Mont: Les Litanies de la Vierge, päťhlas (1657), druhé vydanie.
• Paolo Lorenzani: Les Litanies à la Vierge, štvorhlas (vydané po 1694).
• František Tůma: 20 Litanies de la Vierge Marie.
• Charles d'Ambleville: Litanies de la Vierge.
• Jean-Baptiste Geoffroy: 4 Litanies de la Sainte Vierge.
• Wolfgang Amadeus Mozart: Litaniae Lauretanae, KV 109 and KV 195.
• Joseph Haydn: 12 Litanies.
• Luigi Cherubini: Litanies de la Vierge, pre zbor (štvorhlas) and orchester (1820).
• Charles Gounod: Litanies de la Sainte Vierge, pre zmiešaný zbor a organ (1888).
• César Franck: Litanies de la Sainte Vierge, štvorhlas a organ(1888).
• Jules Massenet: Litanies de la Sainte Vierge, pre zbor, organ alebo harmónium (1888).
• Ernest Reyer: Litanies de la Sainte Vierge, pre troj alebo štvorhlas (1888).
• Ambroise Thomas: Litanies de la sainte Vierge , pre troj alebo štvorhlas (1888).
• Alexandre Guilmant: 5 litanies en l'honneur de le Bienheureuse Vierge Marie, pre 1, 2, 3 or 4 hlasy a organ alebo harmónium (1877).
• Léo Delibes: Litanies de la Sainte Vierge, pre štvorhlasný zbor a organ alebo harmónium (1867).
• Simon Mayr: Litaniae Lauretanae, A dur.
• Francis Poulenc: Litanies à la Vierge Noire (1936).
• Camille Saint-Saëns: Litanies à la Sainte Vierge, pre sólistu a organ (1917).
• Joseph Auer: Lauretanische Litanei (1890).
• Johannes Habert: Lauretanische Litanei in A dur, N°2" (1877).
• Jehan Alain: Litanies for organ, opus 119A (1939).
• Sergio Antonio del Rio: Litanei zur Muttergottes (1998).^[18]
• Gilbert Amy: Litanies pour Ronchamp (2005).
• Thierry Escaich: Litanies pour un jubilé (2015).

• MORICOVÁ, Jana: Loretánske litánie. 252 s.^[1]

• Katolícka mariológia
• Litánie

• Stručné vysvetlenie významu invokácií v loretánskych litániách

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Litany of the Blessed Virgin Mary na anglickej Wikipédii.

1. ↑ DMC. Kniha Loretánske litánie [online]. 2024-02-02, [cit. 2024-12-19]. Dostupné online.