Preskočiť na obsah

Lipovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lipovský hrad
Hrad
Pohľad na hrad od severozápadu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Lipovce
Súradnice 49°03′27″S 20°56′07″V / 49,0575°S 20,9354°V / 49.0575; 20.9354
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Lipovce
Poloha Lipovského hradu na Slovensku
Poloha Lipovského hradu na Slovensku
Poloha Lipovského hradu na Slovensku
Poloha Lipovského hradu v Prešovskom kraji
Poloha Lipovského hradu v Prešovskom kraji
Poloha Lipovského hradu v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Lipovský hrad
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lipovský hrad nazývaný aj Zámčisko, Jazvečia hora alebo aj Varhoška je hradná zrúcanina na Šariši, v západnej časti okresu Prešov.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky niekdajšieho hradu sa nachádzajú v nadmorskej výške 618 m n. m. a nad terén sa vypínajú západne od obce Lipovce. Hrad je prvýkrát písomne doložený z roku 1262, dal ho postaviť kráľ Ondrej II. Bola to ranogotická stavba a plnil obrannú funkciu. Zbúraný bol koncom kuruckých vojen v roku 1591.

Celý areál hradu je verejne prístupný, ale ešte nebol predmetom archeologického výskumu. Nevedie k nemu značkovaný turistický chodník. Najpohodlnejší prístup je od štátnej cesty Lipovce – Lačnov, západne od Lipoviec, kde je kríž a malý včelín. Dnes je tam inštalovaná aj informačná tabuľa propagujúca cestovný ruch s názvom: Prešovská hradná cesta.[1]

Povesť o hrade

[upraviť | upraviť zdroj]

O Lipovskom hrade napísal povesť, Nerovná láska na Lipovskom hrade, spisovateľ Ján Domasta. Výňatok z povesti: … „Hanka ukáže do hlbočiny pod cestou: tam nám bude najlepšie. Tam nás pochovajte. Dievka moja, čo to vravíš?! – hrozí sa mať. – Nemáš na to právo! Nesmieš siahnuť ani na svoj, ani na chlapcov život! – A na čo mám právo? … Na čo? … Bozkáva dieťa, slzami ho kropí, slzami ho máča. Keď nás nepozývajú dnu, ostaneme tu… Naveky tu ostaneme! … Skamenieme, aby nás tvoj otec denne vídal, aby ho denne výčitky umárali! … Hrad spustol. Len skamenená Hanka je podnes pred ním, akoby chcela po celé veky rozprávať o svojej veľkej, pokorenej láske.“[2]

Okolité hrady

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-03-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-10 z originálu.
  2. Domasta Ján, Červený mních a panna Agáta (Povesti o hradoch II.) Vyšlo v roku 1969, vydalo Stredoslovenské vydavateľstvo. Str. 225 až 239

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]