Lin Piao

	Lin Piao
Bývalý minister obrany Čínskej ľudovej republiky
	V úrade; 1959 – 1971
Bývalý podpredseda Ústredného výboru Komunistickej strany Číny
	V úrade; 1959 – 1971
Bývalý vicepremiér Čínskej ľudovej republiky
	V úrade; 1954 – 1971
Biografické údaje
Narodenie	5. december 1907
Úmrtie	13. september 1971 (63 rokov); Öndörkhaan, Mongolsko
Politická strana	Komunistická strana Číny
Profesia	Politik a vojak
Odkazy
	Lin Piao; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Lin Piao (čín. 林彪 – Lin Piao, pchin-jin: Lín Biāo; * 5. december 1907 – † pravdepodobne 13. september 1971) bol čínsky komunistický vojvodca v občianskej vojne proti Kuomintangu a vo vojne proti Japonsku.

Bol považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA). Pripisuje sa mu, že vydal tzv. červenú knižku Mao Ce-tungových citátov, ktorá sa mala stať akýmsi kánonom maoizmu.

Narodil sa v dobre fungujúcej rodine obchodníkov v Chuang-kangu v provincii Chu-pej. V roku 1925 sa na strednej škole pripojil k satelitnej organizácii Čínskej komunistickej strany, a ešte v tom istom roku odišiel do Kantonu, kde začal chodiť na vojenskú akadémiu Whampoa. Po dokončení štúdií bol pridelený v roku 1926 k nezávislému pluku. Zúčastnil sa prvej fázy Severného pochodu a bol povýšený na veliteľa roty. Vtedy sa pripojil ku Komunistickej strane Číny. Od októbra 1934 sprevádzal Mao Ce-tunga počas Dlhého pochodu až do provincie Šen-si v roku 1935.^[1] V roku 1938 bojoval v bitke v Šen-si, kde bol vážne zranený. Následne sa tri roky zotavoval v Moskve.^[2]

Velil komunistickým vojskám, ktoré v roku 1949 obsadili Peking. Po ukončení druhého zasadnutia VIII. zjazdu KS Číny sa konalo plenárne zasadnutie Ústredného výboru, na ktorom bol Lin Piao zvolený za podpredsedu ÚV KS Číny a za člena politbyra. Neskôr v roku 1959 nastúpil do funkcie ministra národnej obrany na miesto Pcheng Te-chuaja.^[3] Krátko po vymenovaní zrušil hodnosti v armáde a obnovil systém politických komisárov, presadzoval politizáciu armády.^[4] V rokoch 1966 – 1971, teda v prvej fáze tzv. Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, bol designovaným nástupcom Mao Ce-tunga na čele Komunistickej strany Číny.

Zahynul údajne pri zrútení svojho lietadla nad severným Mongolskom, keď sa pokúšal utiecť do Sovietskeho zväzu v obavách, že bude obvinený z pokusu o štátny prevrat. Podľa oficiálnej správy utekal z krajiny, pretože bolo odhalené jeho sprisahanie a pokus o zavraždenie Maa. Spolu s Lin Piaom zahynuli aj jeho manželka a syn.^[5] Keďže bol Lin Piao v tom čase veľmi prominentnou postavou, tak táto udalosť nemohla byť verejnosti oznámená naraz, ale postupne vo vlnách.^[6] Až na X. zjazde KS Číny v roku 1973 bolo národu oznámené, prečo pred dvoma rokmi Lin Piao zmizol a okrem iného bola zmenená ústava, pretože ústava prijatá v roku 1969 určila Lin Piaa Mao Ce-tungovým nástupcom.^[3]

Referencie

↑ LEUNG, Pak-Wah. Historical dictionary of the Chinese Civil War. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2002. 191 s. ISBN 0-8108-4435-4.
↑ LEE, Khoon Choy. Pioneers of modern China: understanding the inscrutable Chinese. River Edge, NJ : World Scientific Pub, 2005. 549 s. ISBN 981-270-090-0.
↑ ^a ^b BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky: (1949–2018). Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.
↑ JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2022. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.
↑ KHÉTSUN, Tubten; AKESTER, Matthew. "The Lin Biao Affair." In Memories of Life in Lhasa Under Chinese Rule. New York : Columbia University Press, 2007. 344 s. ISBN 9780231142861.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lin Piao

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lin Piao na českej Wikipédii.

[1] LEUNG, Pak-Wah. Historical dictionary of the Chinese Civil War. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2002. 191 s. ISBN 0-8108-4435-4.

[2] LEE, Khoon Choy. Pioneers of modern China: understanding the inscrutable Chinese. River Edge, NJ : World Scientific Pub, 2005. 549 s. ISBN 981-270-090-0.

[#1-3] BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky: (1949–2018). Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.

[4] FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.

[5] JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2022. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.

[6] KHÉTSUN, Tubten; AKESTER, Matthew. "The Lin Biao Affair." In Memories of Life in Lhasa Under Chinese Rule. New York : Columbia University Press, 2007. 344 s. ISBN 9780231142861.

[1]