Kuchynská hornatina
| Kuchynská hornatina | |
| geomorfologická časť Malých Karpát | |
 Západný okraj územia
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský |
| Okres | Malacky |
| Časť | Pezinských Karpát |
| Hranice | Biele hory, Homoľské Karpaty, Podmalokarpatská zníženina |
| Mestá | Kuchyňa, Pernek |
| Rieky | Pernecký potok, Malina |
| Súradnice | 48°23′20″S 17°11′38″V / 48,389°S 17,194°V |
| Najvyšší bod | Čertov kopec |
| - výška | 752 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - poloha | Kuchyňa |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kuchynská hornatina[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží v západnej polovici podcelku, v okolí Perneka a Kuchyne.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Hornatina sa nachádza v strednej časti Malých Karpát a zaberá západný okraj podcelkou Pezinské Karpaty. Tvorí hornaté územie, ktoré dosahuje na Čertovom kopci výšku 752 m n. m. Rozkladá sa od Perneka na juhu, po obec Kuchyňa na severe. Severným smerom ležia Biele hory, východne a južne nadväzujú Homoľské Karpaty, obe geomorfologické časti Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]
Západná časť Pezinských Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy. Prevažnú časť Kuchynskej hornatiny odvodňujú prítoky riečky Malina, z nich najvýznamnejšie sú Pernecký potok, Kostolný potok, Furtský jarok a Javorinka. Východnú časť hornatiny odvodňujú prítoky Blatiny, ktorá patrí do povodia Malého Dunaja. Obcami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica), južnou časťou vedie cesta II/503 (Malacky – Pernek – Pezinská Baba).[3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Osobitne chránené územia sa tu nevyskytujú žiadne.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Mimo výrazných vrchov je turisticky najatraktívnejšou časťou tejto oblasti horské sedlo Pezinská Baba s rovnomenným lyžiarskym strediskom. Významný horský prechod Malých Karpát je však vďaka dostupnosti vyhľadávaný turistami celoročne. Disponuje ubytovacími kapacitami a sedlom vedú značené turistické chodníky. Frekventovaná je najmä 
červeno značená Štefánikova magistrála. V blízkosti obce Kuchyňa je v okolí vodnej nádrže vybudovaný „Camping Park Karpaty“, v blízkosti Perneka sa nachádza chatová oblasť.
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Čertov kopec (752 m n. m.)
- Čmeľok (709 m n. m.)
- Skalnatá (704 m n. m.)
- Javorina (703 m n. m.)[3]
Značené chodníky
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle cez sedlo Pezinská Baba k hradu Devín - po
modro značenej trase z Perneka cez sedlo Pezinská Baba (527 m n. m.) do Pezinka - po
zeleno značenej trase z Kuchyne cez rázc. Čermák pod Veľkú homoľu (709 m n. m.) - po
žlto značenej trase z Perneka cez Sedlo pod Javorinou do lokality Rybníček[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-11]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-12]. Dostupné online.