Krupina

Krupina
mesto
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Krupina
Región	Hont
Vodný tok	Krupinica
Nadmorská výška	262 m n. m.
Súradnice	48°21′13″S 19°04′00″V / 48,353611°S 19,066667°V / 48.353611; 19.066667
Rozloha	88,67 km² (8 867 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 510 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	84,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1135
Primátor	Radoslav Vazan[3] (nezávislý)
PSČ	963 01
ŠÚJ	518557
EČV (do r. 2022)	KA
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Svätotrojičné námestie 4/4 963 01 Krupina
E-mailová adresa	krupina@krupina.sk
Telefón	045 / 555 03 10
Fax	045 / 555 03 25
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Krupina
Webová stránka: krupina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Krupina je mesto ležiace v Banskobystrickom kraji.

Mesto leží v údolí rieky Krupinica, na rozhraní Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. Prechádza ním cesta I/66 a železničná trať Zvolen – Čata. Vzdialené je 28 km južne od Zvolena, 19 km juhovýchodne od Banskej Štiavnice a 39 km severozápadne od Veľkého Krtíša.

Cez Krupinu tečie rieka Krupinica, ktorá pramení v Javorí na úpätí vrchu Veľký Lysec (886,4 m n. m.), pri osade Podlysec na katastrálnom území Zaježová (v súčasnosti časť obce Pliešovce), v nadmorskej výške cca 735 m n. m. Pri Šahách sa vlieva do Ipľa.

Na základe archeologických nálezísk v okolí Krupiny možno predpokladať, že okolie Krupiny bolo osídlené už v mezolite. Evidované sú nálezy kamenných mlatov a sekier v Dobrej Nive, početné nálezy z mladšej kamennej doby z Hontianskych Nemiec, Ladzian a Sebechlieb. O kontinuite osídlenia okolia Krupiny svedčia aj nálezy medených sekier a dlátok zo staršej bronzovej doby v Hontianskych Nemciach, Lišove a Domaníkách. Ozdobné predmety zo strednej bronzovej doby sa našli v Horných Rykynčiciach, v Cerove, v Čabradskom Vrbovku, na Čabradskom hrade a v Domanikách. V okolí Krupiny sú aj nálezy z mladšej bronzovej doby. Hoci sa na území samotného mesta Krupiny našlo málo nálezov svedčiacich o jeho osídlení, z pomerne hustého osídlenia jeho blízkeho okolia v tomto období možno predpokladať, že na území dnešného mesta sídlil človek už v praveku. Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. O kontinuite osídlenia svedčí aj samotný slovansko-slovenský názov Krupina (v latinskej listine z roku 1135 Corpona). Krupina spoločne s Trnavou, Zvolenom a Banskou Štiavnicou patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva dostala pravdepodobne v roku 1238. V období tureckého nebezpečenstva tu bola postavená strážna veža – Vartovka, kultúrna pamiatka, dnes používaná ako rozhľadňa.

V najstaršom období plnili o. i. sociálne a čiastočne zdravotné úlohy kláštory. V súvislosti so vznikom mestského organizmu zdravotnú funkciu preberalo na seba mesto. Priamo v Krupine bol kedysi špitál s kostolom a podobne ako aj v iných stredovekých mestách, bolo úlohou správcu špitála starať sa o chudobných a chorých ľudí v meste a poskytovať im duchovnú, sociálnu a pravdepodobne aj zdravotnú starostlivosť. Najstaršia písomná zmienka o špitáli v Krupine je v listinách z rokov 1413 a 1415, kedy sa spomína správca Ján z Prievidze a neskôr v roku 1437, kde sa priamo spomína špitál sv. Alžbety za hradbami mesta. Za jeho správcu bol Ostrihomskou kapitulou ustanovený Ján Martiny z Dvorník.

Keďže špitál za hradbami bol ohrozovaný tureckými vpádmi, pravdepodobne sa presťahoval na predmestie (dnes Námestie SNP a blízke ulice na sever), o čom svedčia správy zo 17. storočia. Mestský špitál s 12 posteľami sa spomína aj v r. 1703. Zmienka o špitáli je aj z roku 1787, kedy sa zriaďuje mestský chudobinec. Zároveň sa zdravotná starostlivosť čoraz viac vyčleňuje od sociálne orientovaného chudobinca. Od 18. storočia v meste začínajú pôsobiť prví lekárnici a postupne sa etabluje miestna lekáreň, v tradícii ktorej pokračovala známa lekárnická rodina Eiserthovcov.

Zdravotnú funkciu v meste v 19. – zač. 20. storočia vykonávali mestskí prípadne okresní lekári. V Krupine v období I. ČSR pôsobila Okresná sociálna poisťovňa. V meste pôsobilo niekoľko lekárov prevažne židovského pôvodu, zubárom bol MUDr. František Balassa. Osud židovských lekárov spečatil holokaust. Po II. svetovej vojne sa prevažne poľnohospodárska krajina stáva obeťou kolektivizácie, znárodňovania a intenzívneho potláčania národného povedomia v rámci boľševickej internacionalizácie. Mesto stráca postavenie okresného sídla. Zdravotná starostlivosť je (ako všetko ostatné) regulovaná štátom a komunistickou stranou. V roku 1953 zaniká Okresná sociálna poisťovňa a v budove Ústavu národného zdravia je otvorená pôrodnica. Prvým tu narodeným občanom bol Peter Bogdan. 1. januára 1956 je administratívne zriadená Nemocnica s poliklinikou Krupina v rámci Okresného ústavu národného zdravia vo Zvolene (OÚNZ).

Ale reálne nemocnica vzniká po vyše 10 rokoch, otvorená je 27. februára 1966 prebudovaním bývalých úradov (daňového úradu, geodézie). Po obnovení okresu Krupina v roku 1996 sa aj krupinská nemocnica odčleňuje od OÚNZ Zvolen. Napriek tomu sa nepodarí zabezpečiť dostatok financií, čím dochádza k zrušeniu detského oddelenia. Od 1. januára 2003 transformáciou nemocníc tzv. I. typu zo zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR pod obce a mestá vzniká MESTSKÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU Krupina, n.o. Nemocnica je naďalej vystavovaná tlaku zdravotných poisťovní a keď najväčšia (štátna) Všeobecná zdravotná poisťovňa Zvolen obmedzuje svoje zmluvné výdavky, obmedzuje sa v Krupine činnosť chirurgického oddelenia. Napriek modernizácii realizovanej v rámci európskych fondov je ďalší osud nemocnice, ktorá pokrýva spádovú oblasť s vyše 30 000 obyvateľmi nejasný. Momentálne je nemocnica súčasťou Nemocnice vo Zvolene – pracovisko Krupina, člen skupiny Agel.sk

• Slováci – 97,63 %
• Rómovia – 1,14 %
• Česi – 0,38 %
• Maďari – 0,34 %
• Ukrajinci – 0,03 %
• a iní

• katolícka cirkev – 70,32 % (5 619)
• evanjelická cirkev augsburského vyznania – 17,86 % (1 427)
• bez vyznania – 9,27 % (741)
• cirkev adventistov siedmeho dňa – 0,39 % (31)
• apoštolská cirkev – 0,1 % (8)
• Jehovovi svedkovia – 0,09 % (7)
• iné – 0,08 % (6)
• gréckokatolíci – 0,06 % (5)
• evanjelická cirkev metodistická – 0,05 % (4)
• reformovaná kresťanská cirkev – 0,03 % (2)
• pravoslávna cirkev – 0,03 % (2)
• bratská jednota baptistov – 0,03 % (2)
• starokatolícka cirkev – 0,03 % (2)
• cirkev československá husitská – 0,03 % (2)
• židia – 0,01 % (1)
• kresťanské zbory – 0,01 % (1)
• nezistené – 1,64 % (131)

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, ide o pôvodne románsku trojloďovú baziliku, ktorá vznikla v období okolo roku 1238. Stavbu vybudovali nemeckí kolonisti. Bazilika má polygonálne zakončené presbytérium a západne orientovanú vežu. Z románskeho obdobia sa dochovali segmentové portály a južná apsida. V roku 1415 došlo ku gotickej prestavbe románskeho kostola, vzniklo nové presbytérium a k južnej lodi bola pristavaná nová kaplnka. V tomto období bol inštalovaný aj nový mobiliár, z ktorého sa dochoval hodnotný gotický oltár Blahoslavenej Panny Márie. Bazilika bola opevnená okolo roku 1440 v súvislosti s prítomnosťou vojska Jána Jiskru z Brandýsa. Kostol slúžil od reformácie evanjelikom až do roku 1673. O tri roky neskôr postihol stavbu ničivý požiar, ktorého následky boli kompletne odstránené až v roku 1711. Baroková prestavba obnášala prístavbu veže a nové zaklenutie kostola krížovými klenbami. Ďalšie, tentoraz klasicistické úpravy nasledovali v roku 1820, kedy bol kostol prefasádovaný. Posledné zásahy, ktoré mali za následok odstránenie mnoho románskych detailov sa uskutočnili na začiatku 20. storočia.^[4]

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie, presbytérium
• 
  Brána vedúca k farskému kostolu
• 

• Evanjelický kostol, klasicistická tolerančná stavba z rokov 1784 – 1786. Ide o sieňovú stavbu s voľne stojacou zvonicou, postavenou v rokoch 1824 až 1829. Päťosové priečenie kostola, členené pilastrami a výrazným trojuholníkovým štítom s tympanónom pochádza z prestavby v roku 1841. Portál je stvárnený ako klasicistický portikus s trojuholníkovým štítom. Interiér kostola je zakenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu murovaná empora. Organ pochádza z roku 1889. Oltárny obraz namaľoval banskobystrický maliar Letač.^[5]

• 
  Priečelie evanjelického kostola
• 
  Zvonica evanjelického kostola
• 

• Vartovka, protiturecká pozorovacia veža z roku 1564. Ide o kamennú stavbu na pôdoryse obdĺžnika s drevenou ochodzou nesenou kamennými konzolami. Nachádza na vyvýšenej polohe juhovýchodne od mesta, na ktoré je z veže výborný výhľad. Úlohou asi 13 m vysokej veže bolo pozorovať prípadné blížiace sa vojenské nebezpečenstvo v období tureckých vojen a stavovských povstaní. Svoje opodstatnenie stratila na začiatku 18. storočia. Veža bola obnovená v druhej polovici 20. storočia.^[6]
• Trojičný stĺp, neskorobarokové súsošie z roku 1752 od kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho. Ide o trojhranný podstavec z ktorého vyrastá trojhranný stĺp s volútovou hlavicou na ktorej sú umiestnené sochy Otca, Syna a Ducha Svätého. Pri podnoži stĺpa sú umiestnené sochy Immaculaty, sv. Urbana, sv. Floriána a na severnej strane sv. Róchus. Stĺp je vytesaný z miestneho krupinského tufu.^[5]
• Radnica, novorenesančná budova z roku 1901. Vznikla na mieste stredovekého mestského domu. Autorom stavby je J. Cajhán, stavbu realizovala zvolenská firma Bratia Kondorossy. Hlavné priečelie radnice je členené troma rizalitmi, stredný trojosový lemujú polstĺpy, je ukončený manzardovou strechou. Prízemie je dekorované bosážou, vstup je stvárnený ako portikus. Okná radnice sú segmentovo ukončené.
• Mestské opevnenie, dochované úseky hradobných múrov a bastiónov protitureckého opevnenia z rokov 1551 – 1564. Mestské brány sa už žiaľ nedochovali, posledná Dolná brána bola zbúraná v roku 1942.
• Múzeum Andreja Sládkoviča, rodný dom spisovateľa. Ide o dvojpodlažnú, pravdepodobne renesančnú stavbu. Fasáde dominuje predstavaný arkier. Portál domu je tvorený kamenným profiovaným ostením v tvare oblúka. Múzeum prestavuje expozície o dejinách mesta a osobnostiach tu narodených.

• 
  Vartovka
• 
• 
  Radnica
• 
  Jeden z bastiónov mestského opevnenia
• 
  Dnes už neexistujúca mestská brána

• Samuel Hruškovic (* 1694 – † 1748), evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, prekladateľ a editor
• Andrej Sládkovič (* 1820 – † 1872), básnik, evanjelický kňaz
• Elena Maróthy-Šoltésová (* 1855 – † 1939), prozaička, redaktorka, publicistka a priekopníčka emancipačného hnutia
• Juraj Špitzer (* 1919 – † 1995), spisovateľ, scenárista
• Viliam Polónyi (* 1928 – † 2012), slovenský herec
• Ivan Galád (* 1963), futbalový tréner
• Peter Celec (* 1979), vedec (molekulárna biomedicína), vysokoškolský pedagóg
• Miloš Bátovský (* 1979), olympijský reprezentant v chôdzi

• Ondrej Braxatoris (* 1782 – † 1845), publicista, učiteľ, organista a historik
• Rudolf Geschwind (* 1829 – † 1910), svetoznámy šľachtiteľ ruží
• Jozef Cíger-Hronský (* 1896 – † 1960), významný slovenský spisovateľ a redaktor
• Eugen Suchoň (* 1908 – † 1993), skladateľ, pedagóg a teoretik

• Nepomuk, Česko
• Krapinske Toplice, Chorvátsko

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[7] ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny (časť Šváb).^[8][9]

• LUKÁČ, M. a kol.: Krupina. Monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio HARMONY, 2006, 2014 (2. vydanie).
• ZREBENÝ, A.: Z feudálnych dejín Krupiny. Martin: OSVETA, 1974.
• SLIAČAN, J.: Krupina. Krupina, 1944.
• Pohľady do minulosti Krupiny. Zost. Milan Gajdoš. Zborník z konferencie. Zvolen - Krupina: Vlastivedné múzeum a Mestský úrad v Krupine, 1995.
• SUCHÁR, M. – JÚDA, V.: Krupina. Turistický sprievodca. Banská Bystrica: Abartrpres, 1993.
• Rudolf Geschwind 1829 – 2009 (1910 – 2010). Zborník z Medzinárodného sympózia... Ed.: Miroslav Lukáč. Krupina : Mesto Krupina v spolupráci s Kultúrnym centrom a Múzeom Andreja Sládkoviča v Krupine, 2011.
• Osemstopäťdesiatročná obec Bzovík 1135 – 1985. Bzovík, 1985.
• Matunák, M.: Korpona szabad királyi város birái és polgármesterei 1266-1898. Ipolyság, 1898.
• MATUNÁK, M.: Krupinskí hradní kapitáni. (Z maďarčiny preložila L. Ridegová). Ed. M. Lukáč. Krupina : KCaMAS v spolupráci s Mestom Krupina, 2011.

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Krupine

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krupina

• Oficiálna stránka mesta
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v meste
• Stránka Krupinských novín Archivované 2018-06-30 na Wayback Machine
• Katalóg knižnice piaristického kláštora v Krupine z r. 1759, rukopis - dostupné v Digitálnej knižnici UKB