Preskočiť na obsah

Korešpondent

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O administratívnom pracovníkovi (v úrade, podniku ap.) vybavujúcom korešpondenciu pozri administratívny pracovník.
O korešpondenčnej banke pozri korešpondenčné bankovníctvo.

Korešpondent (zo lat. correspondēre – vzájomne si odpovedať;[pozn 1] iné názvy: spravodajca,[3][4][5] dopisovateľ[pozn 2]) je v širšom zmysle kmeňový pracovník redakcie (redaktor) pôsobiaci mimo ústredia,[8][9][10][11] avšak najčastejšie – a zároveň v užšom zmysle – sa tento výraz používa pre zahraničného spravodajcu.[12] Výrazom korešpondencia možno označiť činnosť korešpondenta.[13]

Typológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dĺžky doby pôsobenia v teréne sa rozoznáva:[14]

  • stály korešpondent – sídli trvalo v mieste, ktoré je pre redakciu významné ako zdroj informácií (napr. významné veľkomestá pre jednotlivé oblasti, napr. New York, Paríž, Londýn, Tel Aviv-Jafo)[15] a obyčajne spadá pod právomoc sekretariátu;[14]
  • vyslaný korešpondent – je redakciou vyslaný na dlhší čas na určité miesto, aby redakcii sprostredkoval spravodajstvo z významných udalosti (napr. konferencie, festivaly, olympijské hry); zostáva v kompetencii oddelenia, do ktorého patril pred odchodom z redakcie.[14] Špecifikom je vojnový korešpondent, ktorý je vyslaný do oblasti vojnového konfliktu, aby zabezpečil aktuálne a autentické informácie z bojiska a blízkeho okolia.

Podľa miesta pôsobenia vo vzťahu k domovskému štátu redakcie sa stály korešpondent môže byť:[16]

  • domáci korešpondent – sídli v štáte, v ktorom sa nachádza sídlo redakcie;
  • zahraničný korešpondent – sídli v zahraničí.

Iné typy korešpondentov zahŕňajú:

  • diplomatický korešpondent – domáci alebo zahraničný stály korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prostredia zahraničnej služby (diplomacie),
  • kráľovský korešpondent – stály korešpondent, ktorý sprostredkováva informácie z prostredia kráľovskej rodiny (v súčasnosti sa to týka najmä britskej kráľovskej rodiny),
  • vojnový korešpondent – vyslaný korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prebiehajúceho vojnového konfliktu.
William Howard Russell (ca 1854)

Za jedného z prvých zahraničných korešpondentov sa pokladá Henry Crabb Robinson,[14] ktorého britský denník The Times v súvislosti s napoleonskými vojnami vyslal do Altony (súčasť Hamburgu), kde v období od marca do augusta 1807 prinášal správy z diania na kontinente.[17] William Howard Russell, ktorý pôsobil 22 mesiacov ako vyslaný korešpondent The Times na fronte počas krymskej vojny býva označovaný za jedného z prvých moderných vojnových korešpondentov. Svojej správy odosielal telegraficky a v Británii mali až taký dopad na verejnosť, že viedli k pádu vlády.[18]

V 20. storočí výrazne vzrástol počet korešpondentov. Keďže sú miesta korešpondentov nákladné, menej významné periodiká miesto vysielania vlastných korešpondentov využívajú služby spravodajských agentúr, resp. nakupujú žurnalistické prejavy korešpondentov iných periodík.[14]

  1. com- + respondēre.[1] Respondēre znamená 1. pôvodne: navzájom sľúbiť, navzájom zaručovať; 2. odpovedať, odvetiť; súhlasiť, zhodovať sa, byť podobní.[2]
  2. Ako synonymum k výrazu korešpondent ho uvádza Slovník cudzích slov (akademický) (2005)[6]Slovník súčasného slovenského jazyka (2011),[7] hoci odborné encyklopédie a slovníky žurnalistiky dôsledne rozlišujú medzi dopisovateľom (neprofesionálnym prispievateľom do periodika) a korešpondentom resp. spravodajcom (profesionálnym, vysunutým redaktorom). Pozri dopisovateľ.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rejzek 2001, s. 301
  2. Pražák, Novotný a Sedláček 1980, s. 409
  3. Serafínová 1989a, s. 97; Serafínová 1989b, s. 196
  4. Tušer 2010, s. 215
  5. Paulička 2002b, s. 658. „spravodajca, napr. novinár“
  6. Balážová a Bosák 2005
  7. Jarošová a Buzássyová 2011
  8. Tušer 2010, s. 215. „vysunutý redaktor periodika, ktorý určitý čas pôsobí mimo redakcie, korešpondent“
  9. Serafínová 1989b, s. 196. „vysunutý redaktor redakcie, ktorý určitý čas pôsobí mimo nej a zásobuje ju zo svojho pôsobiska spravodajskými, príp. inými žurnalistickými prejavmi (napr. fotografiami).“
  10. Jacz 1982, s. 241. „vysunutý redaktor“
  11. „korespondent“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 5. díl, Ko – Ma, Praha: Odeon, 2000, str. 121, OCLC 8020710671 . „zahraniční dopisovatel novin, ale i zpravodaj rozhlasu, televize či zpravodajské agentury, může působit v domovské zemi i v zahraničí“
  12. Trunečková 2010, s. 108
  13. Paulička 2002a, s. 658. „3. prispievanie (písanie) do novín“.
  14. a b c d e Jacz 1982, s. 241
  15. Serafínová 1989c, s. 198; Serafínová 1989d, s. 198
  16. Jacz 1982, s. 241
  17. Rae 1897, s. 16
  18. Arnold 2002, s. 121-122

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]