Kamenica nad Cirochou
Kamenica nad Cirochou | |
obec | |
Kostol sv. Štefana prvomučeníka
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Humenné |
Región | Horný Zemplín |
Vodný tok | Cirocha |
Nadmorská výška | 178 m n. m. |
Súradnice | 48°56′00″S 22°00′00″V / 48,933333°S 22,000000°V |
Rozloha | 17,57 km² (1 757 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 287 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 130,17 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1317[3] |
Starosta | Monika Hamaďaková[4] (nezávislá) |
PSČ | 067 83 |
ŠÚJ | 520331 |
EČV (do r. 2022) | HE |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Kamenica nad Cirochou, Humenská 555, 067 83 Kamenica nad Cirochou |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 057/779 32 86 |
Fax | 057/788 30 71 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Kamenica nad Cirochou | |
Webová stránka: obeckamenicanadcirochou.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kamenica nad Cirochou je obec na Slovensku v okrese Humenné.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na východnom Slovensku, 7 km od mesta Humenné. Cez obec pretekajú rieky Cirocha a Kamenica, ktoré sa zlievajú asi 1 km za obcou. V obci je 23 pomenovaných ulíc s verejným osvetlením.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná obec nestála na súčasnom mieste, ale bola posunutá výrazne bližšie k rieke Cirocha. K presunutiu na súčasné miesto došlo zrejme pod vplyvom častých povodní.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, kedy ju kráľ Róbert I. dal do daru rodu Drugetovcov[3] za verné služby panovníkovi spolu s inými obcami a mestom Humenné. Humenné si rod vybral za svoje sídlo, a preto si jeho členovia za svoje meno dávali často prímeno Homonnay, čo je dobový názov pre mesto Humenné. Spolu s týmto panstvom rod Drugetovcov získal pomerne širokú paletu výsad. Predpokladá sa však, že obec je oveľa staršia a jej vznik by sa mal hľadať ešte niekde v 13. storočí.
Prvý známy názov obce bol Kemence a zhruba od roku 1416 sa v úradných záznamoch objavuje ako Nagy Kemence. Kaštieľ nachádzajúci sa v obci bol vybudovaný rodom Csákyovcov, po nich ho prebral rod Andrássyovcov, z ktorého pochádza aj posledný gróf v obci, Gejza Andrássy. Ten v roku 1925 odpredal časť svojich pozemkov občanom, a tak došlo k výraznému rozšíreniu obce. V roku 1933 prevzala správu lesov a poľných majetkov štátna správa práve od Gejzu Andrássyho. S tým sa spája vznik Vojenských lesov v obci a vybudovanie píly na elektrický pohon. Drevo bolo z okolia do tejto píly zvážané úzkokoľajkou, ktorá ako jedna z mála plnila svoju funkciu až do roku 1991, kedy bola po nehode odstavená. Dnes sa už z nej zachovali iba torzá koľají na niektorých miestach obce.
Obec bola koncom novembra 1944 čiastočne vypálená počas oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhoreli 2 domy, píla a mnoho ďalších budov bolo silne poškodených.[5]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1990 prebehla plynofikácia a zároveň sa začalo s výstavbou čistiarne odpadových vôd. V roku 2008 bola kanalizácia dobudovaná na 90 %.
V roku 1997 bol na cintoríne vybudovaný Dom smútku (nádeje) v ktorom sa slúžia pohrebné obrady.
V roku 2008 sa podarilo rozbehnúť mnoho projektov, z ktorých niektoré schválila a prispela na ne aj Európska únia. Jedným z nich bola spolupráca s poľskou obcou Tyrawa Wołoska. Obce spoločne zorganizovali niekoľko podujatí. Konali sa dni obce za účasti premiéra aj prezidenta SR, a letecký deň, na ktorom sa zúčastnilo podľa usporiadateľov viac ako 5000 ľudí. Každoročne sa koná odpustová slávnosť nielen v obci, ale aj v priľahlom vojenskom obvode Valaškovce.
Rekonštrukcia zdravotného strediska by mala skvalitniť zdravotnú starostlivosť obyvateľov nielen Kamenice, ale aj ostatných okolitých usadlostí.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Počtom obyvateľov je to najväčšia obec v tomto okrese.
Demografický vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
Materinský jazyk | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 2011 |
---|---|---|---|---|---|
Slovenský | 919 | 1028 | 949 | 868 | 2041 |
Maďarský | 7 | 23 | 26 | 113 | 1 |
Nemecký | 60 | 1 | 22 | 2 | 1 |
Rusínsky | 8 | 30 | |||
Rómsky | 184 | ||||
Ukrajinský | 2 | ||||
Český | 6 | ||||
Cudzinci | 1 | ||||
Ostatné | 26 | 34 | 84 | 4 | |
Nehovoria | 15 | ||||
Nezistené | 110 |
Náboženské vyznanie | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 2011 |
---|---|---|---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 796 | 870 | 865 | 863 | 2011 |
Gréckokatolícka cirkev | 149 | 183 | 152 | 139 | 161 |
Židovská náboženská obec | 54 | 24 | 20 | 40 | |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 3 | 1 | 1 | 10 | 7 |
Reformovaná kresťanská cirkev | 1 | 15 | |||
Pravoslávna cirkev | 17 | ||||
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 1 | ||||
Evanjelická cirkev metodistická | 1 | ||||
Cirkev československá husitská | 1 | ||||
ine | 1 | ||||
bez vyznania | 48 | ||||
nezistene | 131 |
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1782. Donátorom kostola bol gróf Tomáš Szirmay. V roku 1827 kostol vyhorel, obnovený bol v rozmedzí 1843 – 1844. Ďalšou obnovou prešiel v roku 1910. V roku 1935 prešiel obnovou, keď bol interiér vymaľovaný maľbami od R. Poláka. Naposledy prešiel obnovou v roku 2008.[6] Presbytérium je zaklenuté českou plackou, loď má pruské klenby.[7] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, okrem priečelia, ktoré je bohato členené pilastrami s iónskymi hlavicami a vežou, ktorá vyrastá z priečelia vo forme rizalitu s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Medzi pilastrami sú umiestnené segmentovo ukončené okná. Štít priečelia je konkávne prehnutý, ukončený amforami a píniovými šiškami. Veža je členená pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s tympanónmi a nízkou ihlancovou helmicou. Pri kostole stojí asi tristoročná lipa, ktorá sa svojím vekom a rozmermi radí na 2. miesto na východnom Slovensku.
- Szirmayovský kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 80. rokov 18. storočia. Rozšírený bol za Gejzu Andrássyho v druhej polovici 19. storočia, keď bol stredný rizalit nadstavaný.[8] Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský lazaret. V roku 1932 bol poškodený požiarom. V rokoch 1933 – 1935 bol obnovený pre správu Vojenských lesných podnikov. Po roku 1959 tu sídlila Poľnohospodárska majstrovská škola, po 1968 mal rôzne funkcie miestnej občianskej vybavenosti.[9] Stavba je tvorená stredným päťosovým rizalitom a dvoma bočnými trojosovými, z druhej strany budovy dvojosovými. Rizality sú lemované pilastrami. Okná majú profilované šambrány, na poschodí nadokenné rímsy s klenákmi. Stredný rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Cintorín z prvej svetovej vojny. Ležia tu vojaci, ktorí zomreli v miestnej vojenskej nemocnici. Nachádza sa tu 58 hrobov a 113 obetí.[10]
-
Interiér kostola sv. Štefana
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]- Pomník obetiam druhej svetovej vojny
- Parná lokomotíva pred areálom VLM SR
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]V obci funguje 21 spolkov, ktoré sú riadne zaregistrované a podporované obecným zastupiteľstvom. V obci sa pravidelne koná hasičská súťaž o Pohár starostu obce Kamenica nad Cirochou.
Dobrovoľný hasičský zbor
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotný hasičský zbor bol založený v roku 1925 s počtom 31 členov. V roku 2008 mal zbor 55 členov. Hasiči v minulosti disponovali cisternovou automobilovou striekačkou CAS 25 Škoda 706 RTHP, ktorá bola vyradená pre zlý technický stav a nerentabilnosť opravy. V roku 2012 bola pre zbor zabezpečená Tatra 148 CAS 32, ktorá bola po generálnej oprave nasadená do služby. Hasiči tiež disponujú vozidlom Iveco Daily CAS 15 a protipovodňovým vozíkom. V roku 2020 sa začala výstavba novej hasičskej zbrojnice z dôvodu nedostatočnosti dovtedajších priestorov hasičskej zbrojnice.
Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V bielom poli štítu zo zelenej pôdy po obidvoch stranách vyrastajú dva zelené stromy s hnedými kmeňmi, v strede poľa sú umiestnené v zvislej polohe, obrátené k sebe, lemeš a čerieslo čiernej farby.
V roku 2006 Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Kamenica nad Cirochou a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V striebornom štíte medzi dvoma zelenými prirodzenými stromami, vyrastajúcimi zo zelenej pažite, čierna bordúra lemeša a čierne čerieslo.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má vlakové aj cestné napojenie na dopravnú infraštruktúru, nachádza sa tu aj športové letisko.
Školstvo a zdravotníctvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má vlastné obvodné zdravotné stredisko s lekárňou. Nachádza sa tu aj základná škola.
-
Železničná stanica
-
Základná škola
-
Zdravotné stredisko
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádza futbalový štadión, v rámci základnej školy nedokončené multifunkčné ihrisko a telocvičňa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 204 – 205.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 44.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kamenica nad Cirochou – Kostol sv. Štefana prvomučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kamenica nad Cirochou [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamenica nad Cirochou
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]