Preskočiť na obsah

Kamenec (prítok Ipľa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenec
maď. Kemence-patak, nem. Kamenitz
potok
Štáty Maďarsko Maďarsko,  Slovensko Slovensko
kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Obce Šahy, Preseľany nad Ipľom, Hrkovce
prameň Maďarsko, Börzsöny
 - poloha Maďarsko, Csóványos
Ústie Ipeľ
 - poloha Hrkovce
 - výška 122 m
 - súradnice 48°04′26″S 18°54′57″V / 48,0739°S 18,9158°V / 48.0739; 18.9158
Dĺžka 25,6 km
Rád toku III.
Číslo hydronyma 4-24-03-302
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Kamenec v Preseľanoch

Kamenec (pred rokom 1979 aj Kamenica alebo Kamenický potok) (maď. Kemence-patak) je ľavostranný prítok Ipľa.[1]

Vodný tok, prameniaci v Maďarsku, má dĺžku 25,6 km, z toho 4,3 km na Slovensku. Preteká cez Preseľany nad Ipľom pri Šahách a v marginálnom rozsahu cez Hrkovce a vlieva sa do Ipľa.[2] Potok dal meno obci Kamenica v Peštianskej župe v obvode Szob.[3] V 144 m n. m. preteká cez slovensko-maďarskú štátnu hranicu v extraviláne mesta Šahy, vo východnej oblasti jeho mestskej časti Preseľany nad Ipľom, v okrese Levice v Nitrianskom kraji.

Prameň

[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení vo východnej doline vrchu Csóványos v pohorí Börzsöny.

Prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky prítoky sú v Maďarsku.

  • Šomský potok
  • Srnčohájsky potok
  • Malinový potok
  • Rozprávkový potok
  • Jelišpánsky potok
  • Rakytnícky potok
  • Bačinový potok
  • Došňovský potok
  • Čierny potok
  • Brnický potok
  • Tvrdováčsky potok

Opis toku

[upraviť | upraviť zdroj]

Preteká svojou pramennou časťou a horným tokom územím Maďarska, kde pri vodnom toku leží obec Bernecebaráti (slovensky Brnica-Barátovce) a obec Kemence (slovensky Kamenica) veľmi starého pôvodu, ktorá sa už v roku 1156 uvádza medzi 70 dedinami, ktoré daroval ostrihomský arcibiskup ostrihomskej kapitule v podobe villa Kemence. V 144 m n. m. preteká cez slovensko-maďarskú štátnu hranicu v poľnohospodárskom extraviláne mesta Šahy, vo východnej oblasti jeho mestskej časti Preseľany nad Ipľom, v okrese Levice v Nitrianskom kraji. Od štátnej hranice meandruje severovýchodovýchodným smerom, pravým brehom obteká pole Silaš, ľavým brehom obteká pole aj svah Stráň, ľavým brehom obteká pole Veľký diel, v 130 m n. m. bez zmeny smeru vteká do intravilánu Preselian nad Ipľom, preteká cez intravilán a veľkým oblúkom mení smer zo severozápadu na sever až východ, v intraviláne podteká cestu zo Šiah do Vyškoviec nad Ipľom, v priestore poľa a pasienka Konopiská vyteká z intravilánu Preselian, ľavým brehom obmýva pole a pasienok Konopiská, preteká cez obecnú hranicu a záverečných 60 m tečie cez územie obce Hrkovce kde v 122 m n. m. ústi do Ipľa ako jeho ľavostranný prítok.[4][5]

Na území Slovenska tečie v okrese Levice v Nitrianskom kraji územím mesta Šahy jeho mestskou časťou Preseľany nad Ipľom a iba v marginálnom rozsahu v priestore svojho zaústenia do Ipľa aj územím obce Hrkovce. Na území Slovenska sa nachádza v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina a v jeho geomorfologickom podcelku Ipeľská niva.[6] Na území Slovenska nemá prítoky[7]. Tečie v juhozápadnej časti regiónu Poiplie[8]. Plochu celkového povodia má 107 km2 a priemerný prietok 294 l/sek. Je tokom III. rádu.

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka má pôvod podľa kamenistého dna toku. Zo slovného základu všeobecného podstatného mena kameň po rozšírení o formant miesta, alebo o zdrobňujúci formant -ec s významom topografické apelatívum bolo utvorené jednoslovné hydronymum Kamenec s významom potok s charakteristickým kamenistým dnom toku ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii, v menšom rozsahu v hydronymii, porovnaj Bzovec, Dunajec, Hnilec, Krivec, Laborec, Slanec[9][10]. Hydronymum Kamenec je slovenského pôvodu. Písomné doklady z vývoja hydronyma: pred rokom 1283 *Kamenec, 1283 Kemencepotocha, 1415 Kemechepathaka, 1421 Kemenchepathaka, 1468 Kemenczewyze, 1864 Kemenczei patak, 1875-76 slovensky Kamence, 1979 slovensky Kamenec. Písomné doklady z vývoja názvu obce na území Maďarska s názvom rovnakého pôvodu: 1156 Kemence, 1230 Kemence, 1232 Kemencha, 1570 Kamenicsa, 1773 slovensky Kamenica, maďarsky Kemencze, nemecky Kamenitz. Z časového hľadiska bol prioritným názov vodného toku, z ktorého sa názov preniesol a modifikoval do názvu obce, no nemožno vylúčiť ani opačnú postupnosť. [11][12][13] Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1979[14]. V priestore slovenskej hydronymie štandardizovaných názvov vodných tokov hydronymum Kamenec nie je jedinečným hydronymom.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Údolím potoka premávala v rokoch 1910 až 1967 predchodkyňa dnešnej Kamenickej lesnej muzeálnej železnice.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  2. ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  3. ↑ Kemencei Kálvária maďarsky, prístup 16. marca 2012.
  4. ↑ Geografické názvy okresu Levice A 35 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2327/1993 z 9.11.1993. 86 s. S. 51, 52, 69, 76, 78. ISBN 80-85672-08-1.
  5. ↑ Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 80-88870-12-7. S. 35.
  6. ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 145. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)}}
  7. ↑ Priebeh vodného toku Kamenec (prítok Ipľa) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-02-02]
  8. ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-02-06]}}
  9. ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  10. ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [3] [cit. 2022-12-31.]
  11. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. (v NLC – DSL 1.). Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 308.
  12. ↑ VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 181 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 81.
  13. ↑ Lajos KISS. Földrajzi nevek etimológiai szótára L-Zs. 4. rozšírené. vyd. Budapest : Akadémiai kiadó, 1998. 821 s. ISBN 963 05 4568 3. S. 710.
  14. ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 47. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  15. ↑ Kemence Forestry Museum Railway anglicky, prístup 16. marca 2012.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kamenec_(prítok_Ipľa)&oldid=7616442“