KV-1

KV-1
Tank KV-1 z roku 1941 so zváranou vežou a doplnkovým pancierovaním, múzeum blokády Leningradu, Kirov.
Základná charakteristika
Posádka	5 mužov
Dĺžka	675 cm
Šírka	332 cm
Výška	271 cm
Hmotnosť	43 500 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	30 až 90 mm, neskoršie série mali čelný pancier hrubý až 110 mm
Hlavná zbraň	76,2 mm kanón F-32 alebo F-34 (114 nesených granátov), verzia KV-1S: ZIS-5
Sekundárne zbrane	3x 7,62mm guľomet DT (3024 nesených nábojov)
Pohon a pohyb
Pohon	12-valcový Diesel W-2K 404 kW (550 k)
Odpruženie	torzné tyče – Christie
Max. rýchlosť	35 km/h po ceste
Pomer výkon/hmotnosť	12,6 hp/tona
Dojazd	250 km po ceste
Priechodnosť	prekonával svah so sklonom 36°, zákop so šírkou 280 cm, stenu vysokú 90 cm a brod hlboký 145 cm

KV-1 (skratka pre Kliment Vorošilov, bežne nazývaný „KV“) je sovietsky ťažký tank vyrábaný v období druhej svetovej vojny. Vyrábal sa od marca 1940 do augusta 1942. Jeho prototyp sa účastnil zimnej vojny, sériovo vyrábané stroje boli veľkou oporou Červenej armády počas sovietsko-nemeckej vojny.

Tank začali vyvíjať koncom roku 1938, kedy začínalo byť jasné, že koncepcia ťažkého tanku T-35 nie je výhodná. Bolo zrejme, že veľké množstvo bojových veží je zbytočnosť, ktorá dokonca znižuje hodnotu vozidla v boji, takisto ako obrovské rozmery, ktoré spôsobujú nízku priechodnosť terénom a veľký tlak na pôdu.

Koncom 30. rokov prišli pokusy rozpracovať projekt ťažkého tanku, ktorý by bol ľahší ako T-35, no mal porovnateľné pancierovanie. Konštruktéri sa takisto nechceli vzdať viacvežovej koncepcie. Údajne preto, že jedna veža mala viesť paľbu po pechote a uzloch obrany a druhá po obrnenej technike nepriateľa.

V rámci konkurzu boli teda vyvinuté dva tanky SMK a T-100. Obidva nové stroje boli dvojvežové, s kanónmi kalibru 76 a 45 mm. Bol však postavený aj tretí stroj na báze tanku SMK, ale iba s jednou vežou nazvaný ako KV - prototyp.^[1]

Tank KV bol pôvodne vyvíjaný ako odľahčená jednovežová verzia tanku SMK. Podvozková časť bola skrátená o dve kolesá na každej strane, čo malo vplyv na zlepšení pohyblivosti a odľahčenie vozidla. Odpruženie zostalo rovnaké s torznými tyčami, ale vzhľadom k menšej hmotnosti tanku bol použitý nový vznetový motor V-2, čím sa pri menej, než polovičnej zásobe paliva oproti SMK podarilo takmer zachovať dojazd vozidla. Hrúbka pancierovania bola mimo dna a stropu zvýšená na 75 mm a vozidlo bolo v jednej veži vyzbrojené po jednom kanóne raže 76,2 mm L-11 a 45 mm K20. Doplnkovú výzbroj tvorili guľomety DT, po jednom v maske kanónu a na venci poklopu ako protilietadlový. Na spojenie slúžila rádiostanica 71-TC-3.

Prvý exemplár tohto predchodcu tankov KV bol vyrobený v auguste 1939 v Kirovskom traktorovom závode v Leningrade. Vrchným konštruktérom bol najprv A. S. Jermolev, neskôr N. L. Duchov.

Deň pred začiatkom Zimnej vojny 29. novembra 1939 boli tri prototypy SMK, T-100 a KV vlakom odvezené na front. Tam boli pridelené 20. tankovej brigáde s tankmi T-28. Prototyp KV sa do boja dostal po prvýkrát 17. decembra, keď spolu s inými jednotkami brigáda útočila na Mannerheimovu líniu. 3 z 5 členov posádky boli pracovníci Kirovského závodu. Počas boja sa ukázalo, že Fíni nemohli tank zničiť, pretože nedisponovali dostatočne silným protitankovým kanónom. Prototyp KV sa beztrestne pohyboval po bojisku, jedna z protitankových striel však tank zasiahla tak, že vyradila z činnosti jeho kanón. KV sa aj napriek tomu niekoľkokrát prehnal okolo fínskych postavení, zatiaľ čo sa nepriateľské strely odrážali od jeho hrubého panciera. Pri odchode z bojiska tank ešte odtiahol jeden mínou poškodený sovietsky tank T-28, ktorý sa spoločne s ním zúčastnil útoku.^[2] KV teda úspešne prešiel bojovými skúškami. Armáda si vyžiadala stavbu nových tankov typu Kliment Vorošilov, čo vyššie miesta okamžite schválili. T-100 a SMK boli zavrhnuté ako neperspektívne.

Pri nasadení vo Fínsku sa ukázalo, že štandardný kanón L-11 nie je dostatočne silný na boj proti nepriateľským opevneniam. Začal sa preto rozpracovávať projekt tanku KV so 152 mm húfnicou. Tento tank neskôr dostal názov KV-2.

Sériová výroba tankov KV sa začala v Leningradskom Kirovskom traktorovom závode vo februári 1940 a v Čeľabinskom traktorovom závode 19. júla 1940, kde začala stavba samostatnej výrobnej haly práve pre tanky KV. Ale prvý tank KV-1 bol v Čeľabinsku vyrobený až 31. decembra 1940. Na rok 1941 bola plánovaná výroba 1 200 tankov KV rôznych modifikácií. Väčšinu z nich mali vyrobiť v Leningrade (1 000 ks). V Čeľabinsku sa však do napadnutia ZSSR podarilo vyrobiť iba niekoľko kusov. V roku 1940 vyrobili celkovo 243 kusov KV-1 a KV-2 a v prvej polovici roku 1941 393 kusov. Sovietsky zväz bol v tej dobe jediná krajina na svete ktorá sériovo vyrábala ťažké tanky v takom veľkom množstve.

Po začiatku vojny a následnej mobilizácii výroba ťažkých tankov KV v Kirovskom závode ešte vzrástla. Tanky dostali najvyššiu prioritu, výroba sa rozšírila a začali na nej participovať aj ďalšie závody v Leningrade. Časti Kirovského závodu však boli čoskoro presunuté do Čeľabinska. Tamojší traktorový závod sa tak stal najväčším výrobcom tankov v celom ZSSR. Nehľadiac na ťažkosti spojené s evakuáciou výroby a premiestňovaniu ľudí a strojov bolo do konca roku 1941 vyrobených 933 tankov KV, v roku 1942 ich už bolo 2 553 kusov.

Na základe tankov KV-1 sa vyrábal tiež hrôzu naháňajúci KV-2, či samohybné delo SU-152.

• KV-1E - v roku 1941 sa začala vyrábať verzia KV-1E so zosilneným pancierovaním a s kanónom F-32.
• KV-1B - vzor 1941 so zosilneným pancierom na veži o hrúbke 25-30 mm. Tank bol vybavený dlhšou hlavňou kanóna F-34 kalibru 76,2 mm. Neskôr kanónom ZiS-5.
• KV-1 - vzor 1942 (Nemecké označenie KV-1C) so zosilneným pancierovaním a výkonnejším motorom.

  

• KV-1S - v auguste 1942 sa výroba základného typu KV-1 zastavila a vyrábal sa už iba variant KV-1S. Táto verzia prišla s novým výkonnejším motorom V-2IS o výkone 600 kW a novou vežou, ktorá bola odlievaná. Tank mal slabší pancier, čím sa jeho hmotnosť znížila na 42,5t a jeho rýchlosť sa zvýšila na 43.3 km/h po ceste. Celkovo bolo vyrobené cez 1300 kusov. V auguste 1943 produkcia skončila. Záujem o túto verziu tanku prejavili aj západní spojenci. Najprv britská a neskôr americká delegácia navštívili Čeľabinsk, po čom boli následne dva kusy KV-1S poslané do USA ku skúškam, ktoré sa uskutočnili na polygóne americkej armády v Aberdeene. Americkí experti vysoko hodnotili výzbroj, pancierovanie a torzné pérovanie podvozku. Za slabé miesta tanku označili zastaranú prevodovku, nevhodné vzduchové filtre a nízku kvalitu výroby strojmi obrábaných súčastí, ktorá znehodnocovala inak veľmi dobré konštrukčné riešenie vozidla.^[3] Existoval aj prototyp, kde bol použitý kanón 85 mm S-31. Táto verzia niesla označenie KV-1S-85.
• KV-2 - konštrukcia s výraznou hranatou vežou so 152 mm húfnicou.
• KV-85 - ten sa od KV-1 odlišoval novou vežou a novým 85 mm kanónom, ktorý prerážal pancier nemeckých obrnencov aj z väčšej vzdialenosti.
• KV-8s - bol plameňometný tank na báze typu KV-1S. Namiesto 76 mm kanóna mal 45 mm kanón a plameňomet s palivom na 117 výstrelov.^[4]

Ak neberieme do úvahy nasadenie prototypu KV-1 vo vojne proti Fínsku, tak masové bojové nasadenie tankov KV-1 môžeme pozorovať až v bojoch medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom. Po v prvých stretnutiach s nemeckými „panzermi“ spôsobili aj medzi skúsenými nepriateľskými tankistami šok. KV nebolo možné zastaviť žiadnym bežne používaným protitankovým kanónom. 37 aj 50 mm protitankové projektily sa od ich panciera odrážali akoby boli z gumy. O nebezpečenstve, ktoré v sebe skrývali sovietske ťažké tanky jasne hovorí aj fakt, že jedným z argumentov pre obsadenie Leningradu bola likvidácia Kirovského závodu, ktorý pred vojnou ako jediný tieto tanky vyrábal. Zaujímavosťou je to, že časť výroby tankov ktorá zostala v meste tanky vyrábala počas celej blokády. Za najkritickejšie obdobie vtedy leningradskí robotníci považovali to, kedy vyrábané tanky viedli paľbu z výrobných liniek cez diery v stenách, ešte pred tým, než boli celkom dokončené.

19. augusta 1941 bolo 5 tankov KV-1 poverených obranou jednej z križovatiek pred mestom Krasnogvardejsk (dnes Gatčina), kde kryli slabo bránenú cestu na Leningrad. Tam posádka tanku č. 864, pod velením poručíka Z.G. Kolobanova, zakopala svoj tank až po vežu na vŕbou porastenej výšine nad cestou, okolo ktorej sa nachádzala zradná močaristá pôda. Posádka trpezlivo čakala vo vytvorenej pasci na vhodný ciel, nechala pri tom okolo prejsť prieskumnú motocyklistickú jednotku. Ich obeťou sa stala kolóna nemeckej obrnenej techniky, vrátane 43 tankov. Vo vhodnom momente na ne posádka tanku KV spustila zdrvujúcu paľbu, zlikvidujúc najprv prvý a následne posledný tank v kolóne. Kolóna sa čoskoro začala dezorganizovane otáčať, pri čom mnoho vozidiel zapadlo mimo úzkej cesty do blata. Posádka sovietskeho tanku stále neúprosne pokračovala v paľbe, likvidujúc svojim kanónom tank za tankom. Nemci čoskoro odhalili postavenie tanku a začali po ňom viesť paľbu. Napriek desiatkam priamych zásahov sa im však pancier KV-1 nepodarilo preraziť. Po čase však jedna z nemeckých striel zablokovala tanku vežu, posádka preto vycúvala s tankom zo svojho postavenia a ďalej viedla paľbu manévrujúc celým vozidlom. Po tom, čo prišli na pomoc aj ostatné 4 tanky KV-1 obraňujúce úsek, bol osud nemeckej kolóny spečatený. Posádka tanku č. 864 sama zlikvidovala 22 tankov, 20 ich zničili ostatné KV-1, iba jednému nemeckému obrnencovi sa podarilo uniknúť z tohto masakru. Napriek tomu, že tank poručíka Kolobanova utrpel 152 zásahov od nemeckých protitankových zbraní, bol by aj schopný odísť z bojiska, keby celá posádka neutrpela silnú traumu a silnými údermi do tanku nebola úplne ohlušená. To všetko spôsobilo, že poručík Kolobanov nebol po boji dlho schopný chodiť a tri roky sa z utrpených zranení zotavoval.

Vojaci mali k tankom spočiatku dosť výhrady kvôli ich častým poruchám, najmä na prevodovke. Tie boli spôsobené najmä nekvalitnou výrobou. Iné boli typickým sprievodným znakom novo zavádzaných strojov, čo bolo v tej dobe bežné prakticky medzi všetkou tankovou technikou a nielen v ZSSR. Bolo však nepríjemné, keď tieto inak skvelé stroje museli ustupujúce jednotky opustiť alebo zničiť, iba kvôli drobným závadám, či poruchám, ktoré však nebolo v silách posádok opraviť pri ústupe. Čoskoro totiž chýbali najmä tie súčiastky, ktoré sa rýchlo opotrebovali. Tak vznikol určitý paradox: tanky KV bolo na jednej strane ťažké zničiť, na druhej strane ich vyraďovali z boja triviálne poruchy. Prejavili sa aj ďalšie, tanky mali vďaka širokým pásom dobrú priechodnosť terénom, no kvôli ich neohrabanosti a neskúsenosti posádok neboli príliš obratné. Do popredia vystupovali aj iné ťažkosti: tanky boli tak ťažké, že ich nemohli udržať mnohé mosty, ich ohromná hmotnosť tiež poškodzovala beztak už dosť nekvalitné sovietske cesty. Keďže za tankmi KV už neprešli kolesové vozidlá, tanky zakaždým chodili na konci kolón. Tankisti taktiež kritizovali nedostatok výhľadu a iba jeden východ z veže, čo mávalo pri zásahu neraz smrteľné následky. Tanky boli u posádok všeobecne neobľúbené^[2].

V porovnaní s tankmi T-34, na začiatku vojny bol KV rovnocenný čo sa týka výzbroje a takisto ako T-34 nebol zraniteľný bežnými protitankovými zbraňami. No bol pomalší, menej obratný, poruchovejší a ešte k tomu drahší a komplikovanejší vo výrobe, čo počas vojny nie je vôbec zanedbateľné.

Niektoré z týchto neduhov tanku vyriešil v roku 1942 nový model KV-1s, ktorý mal vďaka nižšej hmotnosti aj lepšiu priechodnosť terénom, na veži tiež pribudla veliteľská vežička, ktorá bola zároveň ďalším vchodom. Nová modifikácia však priblížila KV-1s k stredným tankom. Armáda tak nedostala ťažký tank, ktorý by bol natoľko odlišný a lepší od stredných tankov. Hľadanie nových ťažkých tankov v Sovietskom zväze urýchlilo až nasadenie nemeckých tankov Tiger. Tie práve mali eliminovať nadradenosť sovietskych T-34 a KV. Pri jedom z tankových stretnutí 12. februára 1943 tri nové Tigre neďaleko Leningradu poľahky vyradili 10 KV. Sovieti tak stratili technologický náskok, ktorý vyrovnávali iba pomaly. V bitke pri Kursku však sovieti s T-34 a KV-1 dokázali novej nemeckej technike v konečnom dôsledku vzdorovať, aj ju poraziť, ale iba za cenu väčších strát. Sovietska odpoveď na nové nemecké tanky z polovice roku 1943 bol okrem nových stíhačov tankov SU-152 a SU-85 aj nová verzia KV-85. KV-85 však bol len akýmsi provizórnym riešením, skutočnú rovnováhu prinieslo až masové nasadenie stredných tankov T-34/85 a nových ťažkých IS-2.

Tanky KV boli na konci vojny nahradzované novými konštrukciami IS. Do dnešných dní sa zachovalo iba niekoľko málo kusov týchto tankov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému KV-1