Jaslovské Bohunice

Jaslovské Bohunice
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Časti	Jaslovce, Bohunice, Paderovce
Vodný tok	Blava
Nadmorská výška	158 m n. m.
Súradnice	48°28′34″S 17°38′44″V / 48,476111°S 17,645556°V / 48.476111; 17.645556
Rozloha	20,08 km² (2 008 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 415 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	120,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1113
Starosta	Božena Krajčovičová[3] (nezávislá)
PSČ	919 30
ŠÚJ	507156
EČV (do r. 2022)	TT
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Námestie sv. Michala 36/10A 919 30 Jaslovské Bohunice
E-mailová adresa	poslať email
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Jaslovské Bohunice
Webová stránka: jaslovske-bohunice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Jaslovské Bohunice (do roku 1958 oddelene Jaslovce a Bohunice) je obec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1836.

Obec je známa najmä vďaka blízko ležiacej Atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach (EBO) a podniku Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS).

Novodobá história: Pôvodne samostatné obce boli 12.7.1958 zlúčené Uznesením Krajského národného výboru v Bratislave č. 164/1958. Napriek tomu mali tieto obce (Jaslovce a Bohunice) spoločnú faru, kostol a školu. Pôvodne mala obec vzniknutá zlúčením niesť názov Bohunice. K 1.1.1959 došlo však k rozpusteniu miestnych národných výborov. Úradný názov obce teda od roku 1959 znie Jaslovské Bohunice na základe rozhodnutia Povereníctva vnútra č. SVV/1-6219/1959. V roku 1975 boli k obci pripojené administratívne aj obce Paderovce a Radošovce. Koncom roka 1990 sa obec Radošovce osamostatnila a prestala byť súčasťou obce Jaslovské Bohunice. Z toho dôvodu ďalej vývoj a historické aspekty k obci Radošovce neuvádzame.

Staršia história: Pohľad do minulosti siaha až do praveku. V Jaslovských Bohuniciach bolo objavené pohrebisko skrčencov spred 3 500 rokov, pozostatky ľudu s kanelovou keramikou z mladšej doby kamennej, ale aj sídlisko z mladšej doby bronzovej.

Prvý písomný záznam, v ktorom sa Bohunice spomínajú, pochádza z roku 1113. Paderovce sa v záznamoch prvýkrát vyskytujú až v roku 1333 a Jaslovce sú dokumentované od roku 1438.

O úrodné polia trnavskej tabule mali vždy záujem zemepáni. V starobylých, latinsky písaných dokladoch sa ako majitelia obce spomínajú napríklad kláštor svätého Hypolita na Zobore, magister nitrianskej stolice Sebes, ktorý ich dostal od kráľa Ondreja II., Béla IV. v roku 1258 potvrdil kúpu Bohuníc Zochudovi a Sefereldovi, istý čas patrila obec i grófovi Pálffymu a mnohým ďalším.

Významnou súčasťou histórie obce Jaslovské Bohunice bol i notariát. Veľmi vzácne sú prvé záznamy v 274 stranovom zápisníku notára a richtára, obecného hospodárstva z rokov 1840-1892. Tento zápisník patrí medzi najcennejšie svedectvá o obci, o počiatku a vývoji notariátu.

Historický pôvod názvu obcí: Starí slovania, ktorí žili v osadách v Poblaví spájali neskorší názov osady s názvom vladyku Bohuna, ktorý pomáhal kniežaťu Slavomírovi v boji proti frantským vojskám. Slávny rod sa neskôr rozvetvil a obsadil postupne blízke územia a tak vznikli ďalšie osady s názvom Maléí Bohunice (dnešné Jaslovce), tzv. Druhé Bohunice (rozumej akoby "iné", dnešné Paderovce). Kreovanie názvov obcí vychádzalo i z jazykov, ktoré sa na danom území počas historických období používali: latinčina, maďarčina, slovenčina.

Bohunice: r. 1113 villa Bagan, r. 1401 villa Bohunicz, r. 1913 Apátszentmihály, r. 1920 Bohunice

Jaslovce: r. 1326 villa minor Baganya, r. 1438 Jazloucz, r. 1913 Jászló, r. 1920 Jaslovce

Paderovce: r. 1229 terra altera Bogvna, r. 1438 Podorowcz, r. 1913 Pagyár, r. 1920 Paderovce

To boli len niektoré názvy z porovnateľného historického obdobia vybrané pre názornosť ich postupného vývoja až do súčasnej podoby.

Všetky tri časti Jaslovských Bohuníc – Jaslovce, Bohunice i Paderovce – mali k sebe vždy veľmi blízko. Dôkazom je aj ich spoločný patrón, svätý Michal Archanjel, ktorý sa stal dominantou historických pečatí. Na Bohunickej pečati z roku 1768 je zobrazený s krížom na hlave, s mečom v pravej a váhami v ľavej ruke. Na rozdiel od Jaslovskej pečate, pochádzajúcej z roku 1603, má pod pravou rukou šesťcípu hviezdu. Paderovská pečať z roku 1768 je veľmi podobná. Novú pečať, s ktorou obec Jaslovské Bohunice podpisuje novodobú históriu, získala 25.mája 1992. Aj na nej je dominantou svätý Michal Archanjel – s mečom a váhami, krížom na hlave a šesťcípou hviezdou.

[1]

Zdroj: Geografia "V presýpaní času" autorov PaeDr. Ján Čapka, Doc. PhDr. Vladimír Rábik PhD., Mgr. Zuzana Rábiková, Ing. Viliam Jablonický, ISBN 978-80-971399-0-2, Jaslovské Bohunice 2013

Obec sa rozprestiera v povodí potoka Blava (Poblavie), ktorý pramení v pohorí Malé Karpaty vzdialenom cca 10 km, konkrétne v katastri obce Dobrá Voda. Potok preteká obcami: Dobrý Voda, Dechtice, Kátlovce, Paderovce, Radošovce, Bohnice, Jaslovce, Malženice, Bučany. Za obcou Bučany sa vlieva do riečky Dudváh. Celková dĺžka toku potoka Blava je 47 km. Obec je položená v malom údolí, ktorým potok Blava preteká.

• Nová budova Obecného úradu
• Námestie Sv. Michala
• Kostol Sv. Michala
• Supermarket COOP Jednota
• Areál futbalového ihriska s priľahlými multifunkčnými halami
• Hasičská zbrojnica
• Prírodný amfiteáter
• Kaštieľ s priľahlým parkom
• Meander (potoka Blava)
• Areál strelnice Na mlyne
• Fontánka
• Základná škola
• Pohotovostné sídlisko

Peter Hanák - novinár

• Meteorologická stanica v Jaslovských Bohuniciach
• Oficiálna web stránka Obce Jaslovské Bohunice
• Mapa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaslovské Bohunice

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.