Ján Pocisk
| Ján Pocisk | |
 politik ČSSD | |
| Poslanec Revolučného Národného zhromaždenia | |
|---|---|
| V úrade 1919 – 1920 | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1920 – 1925 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
| V úrade 1925 – 1939 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 18. apríl1870 Brestovany, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 18. október 1941 (71 rokov) Bratislava, Slovenský štát |
| Politická strana | ČSSD |
| Profesia | novinár |
| Národnosť | slovenská |
Ján Pocisk (18. apríl 1870, Brestovany – 18. október 1941, Bratislava) bol slovenský novinár a ľavicový politik v období medzivojnového Česko – Slovenska.
Pochádzal z malej obce v okrese Trnava. V Seredi sa vyučil za obuvníka. Pracoval v Ostrihome, Bratislave, Viedni a v Mníchove. Tu absolvoval aj viaceré kurzy vyššej priemyselnej školy. Na začiatku 90. rokov 19. storočia vstúpil do sociálnodemokratickej strany. Počas svojho pôsobenia v Mníchove sa podieľal na organizovaní štrajkov. Neskôr sa vrátil na Slovensko a od roku 1906 pôsobil v Bratislave ako úradník nemocenskej pokladnice a zároveň bol redaktorom Slovenských robotníckych novín. V rokoch 1908 – 1918 bol členom a zároveň pokladníkom slovenského výkonného výboru Sociálnodemokratickej strany Uhorska. Aktivizoval sa aj v robotníckom vzdelávacom spolku Napred, v rámci ktorého založil prvú Robotnícku telocvičnú jednotu na Slovensku. Počas I. svetovej vojny udržiaval kontakty s predstaviteľmi českej sociálnej demokracie. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. Po vzniku Česko – Slovenska sa stal jedným z vedúcich predstaviteľov sociálnej demokracie na Slovensku. V rokoch 1919 – 1938 bol členom krajinského (slovenského) výkonného výboru ČSSD, istý čas bol aj hlavným tajomníkom. V rokoch 1919 – 1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia.[1]
Vo voľbách v roku 1920 sa stal poslancom Národného zhromaždenia za ČSSD v rámci XV. volebného kraja (Trnava).[2] Po voľbách v roku 1925 prešiel do hornej komory parlamentu (kandidoval v VIII. volebnom kraji).[3] Senátorské kreslo obhájil aj vo voľbách v roku 1929 i 1935.[4][5] Počas troch volebných období zasadal vo viacerých výboroch senátu. Bol stúpencom politiky čechoslovakizmu a patril k aktívnym kritikom autonomizmu HSĽS. V rokoch 1923 – 1936 bol predsedom správnej rady a riaditeľom kníhtlačiarne J. Pocisk a spol.[1]
V závere roku 1938 so svojimi kolegami Františkom Zimákom a Jindřichom Nentwichom nasledovali príklad českých ľavicových politikov a vstúpili do jednotného klubu Národnej strany práce. V dôsledku rozpustenia sociálnodemokratickej strany na Slovensku mu bol 25. januára 1939 odobraný senátorský mandát.[5] Po vzniku Slovenského štátu bol ako významný oponent ľudákov väznený v Ilave.[1] Zomrel 18. októbra 1941. Pochovaný bol na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[6]
Zoznam referencií
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Encyklopedie ČSSD založena ke 135. výročí založení strany [online]. Česká strana sociálně demokratická, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
- ↑ a b Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online.
- ↑ Smrť. Slovák (Bratislava), 1941-10-21, roč. XXIII, čís. 243, s. 6.