Hoja (rod)

Hoja (iné názvy: hója, hoya, staršie: voskovka; lat. Hoya) je rod rastlín patriaci do čeľade glejovkovitých (Asclepiadaceae), najnovšie do zimozeleňovitých (Apocynaceae). Tento rod zahŕňa 200 až 300 druhov.

Hoja je popínavá rastlina, tvoriaca niekoľkometrové výhonky s oválnymi (podlhovastými, elipsovitými, drobnými či veľkými), mäsitými, po dvojiciach na stonke usporiadanými listami. Hviezdicovité kvety, nakopené po 12-15 (pri druhu Hoya imperialis súkvetie tvorí 3-9 veľkých kvetov) do zväzkov nazývaných „okolíky“, majú širokú škálu farieb: od bielej, cez krémové a ružové odtiene až po mäsitú farbu s výraznejšou škvrnou v strede. Rastlina je atraktívna aj svojimi listami, dlhými 2 - 20 cm a širokými asi 1,5 - 6 cm, ktoré majú u rôznych druhov rôzny tvar: od jednoduchého oválneho, cez listy so zvlneným okrajom alebo s tvarom srdca, s mäsitými alebo tenšími listami s výraznou žilnatinou, so žltými okrajmi alebo s bielymi škvrnami na nich. Často sa pre hrubšie listy hoje omylom zaraďujú medzi sukulenty.

Zaujímavou je história mena tejto prenikavo voňajúcej rastliny. Meno jej dal botanik Robert Brown. Pomenoval ju po svojom kolegovi, botanikovi menom Thomas Hoy, ktorý pracoval ako hlavný záhradník u kniežaťa z Northumberlandu v Sion House v Middlesexe. Zmienka o tom je datovaná z roku 1810.

Pravlasťou týchto zaujímavých rastlín sú oblasti od juhovýchodnej časti Ázie až po tropické časti Austrálie. Tento rod zahŕňa vyše 200 druhov. Bežne u nás možno kúpiť ako okrasné kvetiny 2 druhy: Hoya carnosa (hoja vosková, známa aj ako voskovka [v užšom zmysle]) a jej varianty (´Compacta a ´Veriegata) a Hoya bella (hoja pekná). Okrem týchto druhov sú známe ešte Hoya australis, Hoya longifolia (hoja dlholistá), Hoya kerrii s listami v tvare obráteného srdca či Hoya lacunosa. Zrejme najvzácnejší druh tohto rodu je Hoya imperialis.

Čo sa týka pestovania tohto kvetu, menej náročná z bežne dostupných je hoja vosková. Cez zimu znesie aj nižšiu teplotu (10°C, oproti tomu hoja pekná nutne potrebuje teplotu aspoň 16°C). Maximálna letná teplota je pre oba druhy 24°C. Pri vyšších je nutné zvyšovanie vzdušnej vlhkosti orosovaním. Treba sa vyhnúť postrekovaniu samotných súkvetí, aby sa zabránilo výskytu a rozmnoženiu prípadných chorôb alebo škodcov.

Rastliny umiestňujeme na dostatočne svetlé miesto, bez priameho slnečného žiarenia. Pri slabšom svetle prestáva rastlina kvitnúť. Pri vystavení priamemu slnečnému svetlu získajú listy červený nádych alebo zožltnú. Dostatok svetla vplýva na vyfarbenosť škvŕn na listoch.

Na to, aby rastlina spoľahlivejšie kvitla (okrem veku, staršie kvitnú častejšie) vplýva aj veľkosť črepníka. Hoja patrí medzi tie druhy rastlín, ktoré lepšie rastú a kvitnú, keď ich črepník mierne obmedzuje (podobne ako vencovec, ibištek, klívia). Staršie rastliny sa preto často nepresádzajú (raz za 2-3 roky).

Hoje neznášajú premokrenie. Ak nie je vyslovene horúco (v lete), stačí rastliny zaliať 1x do týždňa. V zime sa zalievajú ešte menej - 1x za 14 dní a najlepšie mäkkou vodou.

• TOMEČKOVÁ, Dana. OTRS, pozri diskusnú stránku [online]. . Dostupné online.