Preskočiť na obsah

Hadrián III.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hadrián III.
94. rímsky biskup
Hadrián III.
Funkcie a tituly
Pontifikát
17. máj 884 – 8. júl 885
Predchodca Marinus I. Štefan V. Nástupca
Biografické údaje
Narodenie?
Rím
Úmrtie8. júl 885
Spilamberto, Modena
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba17. máj 884
Odkazy
Hadrián III. na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Hadrián III.
Kompletný zoznam pápežov

Svätý Hadrián III. (* ?, Rím – † 8. júl 885, Spilamberto, Modena) bol pápežom od 17. mája 884 až do svojej smrti.

Po Marinovej smrti sa stal pápežom 17. mája 884 Hadrián III, syn vznešeného Rimana Benedikta z Via Lata, muž vraj podľa zmýšľania talianskeho. Pripisujú sa mu dve ustanovenia, avšak o ich pravosti nie sú dôkazy. Ustanovil, že zvolený pápež má byť posvätený bez potvrdenia cisára, a budúci cisár má byť niektoré z talianskych kniežat. Cisár Karol Tučný bol bezdetný. Nijak ako cisár nepomohol proti Saracénom, a preto sa ozývali hlasy aby budúci cisár bol Talian a aby mu na oslobodení Talianska spod Saracénskeho vplyvu viac záležalo. Vojvodovia Kvido a Berengar túžili po cisárskom tróne. Kvido našiel u cisára milosť a v roku 844 bol dosadený do spoletského vojvodstva. Začiatkom roka 885 odišiel cisár z Pávie do Nemiec, a chcel vo Wormse vysporiadať otázku nástupníctva a zosadiť pár nepohodlných biskupov. Na snem pozval cisár aj Hadriána. Pápež však sa vydal na cestu, ale pri osade Vilczachara (San Cesaro) ,na severe Itálie neďaleko Modeny ochorel a zomrel v auguste alebo septembri 885. Bol pápežom 1 rok a asi 4 mesiace.

Za jeho pontifikátu bol Rím postihnutý suchom, kobylkami, hladomorom a krvavými šarvátkami miestnych šľachticov. Jeden z nich, povestný boháč Gregor z Aventina bol zavraždený na svätopeterskom námestí.

Bol pochovaný v kláštore Nonantola pod hlavným oltárom. Jeho kult potvrdil v roku 1892 pápež Lev XIII.. Hadrián má sviatok 8. júla, predtým 7. septembra.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hadrián III. na českej Wikipédii.

ALBERTI, Páter: Dějiny papežů, Přerov, 1932, str. 155