Grónčina
| Grónčina (Kalaallisut) | |
| Štáty |  Grónsko (Kalaallit Nunaat) |
|---|---|
| Región | Severná Amerika |
| Počet hovoriacich | 54 000 |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | Eskimácko-aleutské jazyky |
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Grónsko |
| Regulátor | Oqaasileriffik (Sektretariát grónčiny) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | kl |
| ISO 639-2 | kal |
| ISO 639-3 | kal |
| Wikipédia | |
| Adresa | kl.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, encyklopædi ammaannartoq |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Pravopis
[upraviť | upraviť zdroj]Grónčina sa píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.
Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
Nárečia
[upraviť | upraviť zdroj]Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.
- Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
- Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
- Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanému inuitskému jazyku inuktitut.
Gramatika
[upraviť | upraviť zdroj]Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).
Slovesá
[upraviť | upraviť zdroj]Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
| ja hovorím | oqarpunga | my hovoríme | oqarpugut | |
| ty hovoríš | oqarputit | vy hovoríte | oqarpusi | |
| on/a hovorí | oqarpoq | oni hovoria | oqarput |
Ukážka grónčiny
[upraviť | upraviť zdroj]| slovensky | grónsky |
|---|---|
| Dobrý deň | Inuugujoq, kutta! |
| Ahoj | Aluu! |
| Ako sa máš? | Qanoq-ipit? |
| Áno | Aap |
| Nie | Naagga |
| Ako sa voláš? | Qanoq ateqarpit? |
| Odkiaľ si? | Suminngaaneerpit? |
| Hovoríš anglicky? | Tuluttut oqalusinnaavit? |
| Ďakujem. | Qujanaq |
| 1 | ataaseq |
| 2 | marluk |
| 3 | pingasut |
| 4 | sisamat |
| 5 | tallimat |
| 6 | arfinillit |
| 7 | arfineq marluk |
| 8 | arfineq pingasut |
| 9 | qulingiluat |
| 10 | qulit |
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny
- Grónčina na Ethnologue
- Gramatika grónčiny v ruštine
- Arctic Languages: An Awakening, ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky)
- Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západogrónskeho dialektu)
