Gender (rod)

Gender [vyslov: džender] (iné názvy: rod, psych(olog)ické pohlavie v širšom zmysle, sociálne pohlavie^[1]) sú vlastnosti a správanie človeka spojené s obrazom muža resp. ženy zo spoločenského a kultúrneho hľadiska. Chápe sa ako sociálne, resp. kultúrne pohlavie, je to teda akási obdoba (resp. opak) pojmu biologické pohlavie v oblasti kultúry, sociológie a psychológie. V niektorých (najmä anglických) textoch však pojem gender zahŕňa aj biologické pohlavie (po anglicky nazývané sex).

Podľa klasickej definície historičky Joan Wallach Scott sa rod chápe ako "konštitutívna súčasť sociálnych vzťahov, ktoré sa zakladajú na uvedomovaných rozdieloch medzi pohlaviami" a zároveň je tiež "primárnym spôsobom označovania mocenských vzťahov"^[2]. Koncept zaviedla do sociológie Ann Oakleyová v roku 1972, kedy vo svojej publikácii Pohlavie, rod a spoločnosť vychádzala najmä z výskumu Johna Moneyho, ktorý sa zaoberal štúdiami intersexuálnych ľudí a ich ponímanie rodu.^[3]

Hoci je používanie domáceho výrazu rod vo význame uvedenom v úvode tohto článku na Slovensku značne rozšírené, nemusí byť všeobecne akceptované – napríklad podľa M. Čermákovej: „Označenie [rod] však nie je celkom adekvátne a navodzuje nepresné súvislosti, preto sa väčšinou pojem gender preberá v pôvodnom tvare.“^[4]

Napriek týmto starším námietkam je však v odbornej literatúre dnes prevažne zaužívané pojem gender do slovenčiny prekladať ako rod.^[5][6][7]

Slovo gender v angličtine nemá len význam uvedený v úvode tohto článku, ale môže ísť aj o (pôvodne len politicky korektné, resp. eufemistické) iné označenie biologického pohlavia. Anglickým slovom gender sa teda niekedy jednoducho nahrádza staršie anglické slovo sex, pretože slovo sex v angličtine znamená nielen biologické pohlavie, ale aj sexuálny styk, a pochopiteľne je často potrebné nejako terminologicky odlíšiť sexuálny styk od biologického pohlavia. V niektorých textoch slovo gender zahŕňa tak to, čo je definované v prvej vete úvodu tohto článku, ako aj biologické pohlavie. Ďalší základný (a historicky najstarší) význam anglického slova gender je gramatický rod.^[8][9][10]

Rod (angl. gender) sú sociálne konštruované rozdiely medzi ženami a mužmi (celkový výzor človeka a jeho správanie). Je to súbor vlastností, charakteristík, činností a znakov, ktoré mužom a ženám pripisujeme a s ktorými sa muži a ženy v rôznej miere stotožňujú. Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka, vlastných rozhodnutí atď.^[11] a môže mať naprieč kultúrami a obdobiami rôzne prejavy.^[12]

Biologické pohlavie (t.j. pohlavie v užšom zmysle; angl. sex alebo gender) je biologická charakteristika človeka ako muža a ženy identifikovateľná na základe pohlavných orgánov, chromozomálnej a hormonálnej výbavy a druhotných pohlavných znakov.^[11]

Sexuológ John Money zaviedol pojem rodová rola (ang. gender role) a ako prvý ho použil v písanej podobe vo vedeckom časopise. V kľúčovom článku z roku 1955 definoval gender ako „všetky tie veci, ktoré človek hovorí alebo robí, aby odhalil, že má postavenie chlapca alebo muža, dievčaťa alebo ženy. Zahŕňa, ale nie je obmedzený na sexualitu v zmysle erotiky.“^[13]

Kritici, v tomto prípade cirkev, vyčítajú teórii rodu to, že podľa nej nemá biologické pohlavie žiaden vplyv na rod.^[14] Odporcovia a odporkyne zakladajú svoju kritiku teórie rodu na viere v biologický determinizmus, čo znamená, že vonkajšie a vnútorné pohlavné identifikátory spolu s chromozomálnou a hormonálnou výbavou predurčujú ženy a mužov k určitým vlasnostiam, ktoré sa spájajú so stereotypnou ženskosťou a mužskosťou.^[15][16][17] Odporcovia a odporkyne neveria v to, že rod je konštruovaný spoločnosťou a tak vytvára určité očakávania o tom ako sa má „pravý muž“ a „pravá žena“ správať, ale veria v to, že pohlavné indikátory mužov predurčujú na to, aby boli silný, dravý, ambiciózny a ženy na to, aby boli citlivé, starostlivé, submisívne.^[18][19] Tieto vrodené vlastnosti, ktoré odporcovia a odporkyne pokladajú za naturálne a priamo prepojené s pohlavnými indikátormi, vytvárajú ďalšie stereotypy o mužoch a ženách, ako „žena nepatrí do politiky, lebo je citlivá“, alebo „muži neplačú, lebo sú silní“.^[19]

Súčasťou kritiky je aj časté zamieňanie pojmu rod v jeho sociologickom význame s pojmom rodová identita^[20]. Rodová identita je osobným vyjadrením prežívaného nesúladu medzi pociťovaným pohlavím a pohlavím prisúdeným pri narodení pri transrodových ľuďoch, resp. osobným odmietaním spoločnosťou predpísaných noriem rodového správania pri queer ľuďoch^[21]. Krajne-pravicovou a konzervatívnou ideológiou motivovaní odporcovia rodovej rovnosti a práv sexuálnych menšín^[22][23] zamieňajú viaceré významy pojmu "rod" a "rodový" a poukazujú na niektoré možné dôsledky politík akceptácie transrodových ľudí pri verejných toaletách, väzniciach, alebo v športe a pripisujú ich existencii pojmu rod^[24]. V konzervatívnej a bulvárnej tlači sa napríklad často skloňoval prípad Edny Mahan, kedy zo ženskej väznice v New Jersey museli v lete 2022 previesť transrodovú ženu po tom, čo oplodnila dve spoluväzenkyne.^[25][26]

Rod znamená sociálny a kultúrny význam, ktorý si pripisuje pohlavie. Tento pojem označuje súbor záujmov, vlastností, spôsobov konania a pod., ktoré sú v určitej spoločnosti pripisované ženám a mužom a súčasne od nich aj očakávané. Pojem rod (gender) bol zavedený preto, aby sa poukázalo na skutočnosť, že tieto charakteristiky, ktoré sú pripisované ženám a mužom, nie sú dané biologickým základom, ale že sú sociálnou konštrukciou. Pojem rod nahradil pred tým používaný pojem psychologické pohlavie. Vplyv na psychologické pohlavie má hlavne biologické pohlavie, aj keď v niektorých špecifických prípadoch nemusí byť totožné.

Podľa R.W. Connella sa dichotómne delenie na mužské a ženské prejavuje vo všetkých sférach a vnímame ho ako prirodzené. Maskulita a feminita nie sú striktne dané prírodou ale oboje musíme chápať ako tvorené vonkajším prostredím, sociálnymi normami a tlakom autorít. Psychologický výskum ukazuje, že väčšina z nás kombinuje oboje, maskulitné aj feminitné charakteristiky. Rod nemôžeme chápať ako spoločenské rozdiely medzi mužmi a ženami. Rod je skôr štruktúra sociálnych vzťahov a súbor praktík, ktorý prenáša reproduktívne rozdiely medzi telami do sociálnych procesov.

G. Šmausová tvrdí, že k rodovým rozdielom v správaní nevedú ľudí prírodné znaky, ale práve špecifická socializácia k mužským a ženským roliam. Práve samotná socializácia zohráva dôležitú úlohu v reprodukovaní rodových očakávaní, charakteristík, praktík a stereotypov. Jedinci sa tieto stereotypy a „správne chovania“ učia už od narodenia, na základe svojho biologického pohlavia. Pričom samotný rod pohlavie nemá. Muži a ženy nemajú odlišné vlastnosti, skôr si vyberajú zo súboru vlastností a rôznou mierou tieto vlastnosti i zdieľajú.

Rodové (genderové) stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti” a “ženskosti”, idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Svojou reprodukciou utvárajú zdanie prirodzenosti a samozrejmosti. Sú tvorené a udržiavané pomocou:

• sociálnych štruktúr ako sú rodina, výchova a vzdelanie
• kultúrou – tradíciami, predstavami a zvykmi, náboženstvom
• médiami a jazykom
• politických, ekonomických a historických mocí

Rodové stereotypy sú teda určité normy, ktorých dodržiavaním vytvárame dojem „normality“. Ich porušovaním sa človek vystavuje riziku odsúdenia až označenia za „nenormálneho“. Rodové stereotypy zabraňujú slobodne sa rozhodovať aj v dôležitých životných rozhodnutiach ako je výber štúdia a povolania, z ktorých mnohé sú považované za „výlučne ženské“ a „výlučne mužské“.

V priebehu dejín sa obsah rodových stereotypov menil s ohľadom na spoločenské zmeny vo vzťahoch medzi ženami a mužmi. Napriek tomu sú naďalej hlavnou príčinou udržiavania nerovného vzťahu medzi mužmi a ženami a vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu, ktorá vedia prevažne k znevýhodňovaniu žien a LGBT+ komunity. Sú však škodlivé aj pre samotných mužov (vytvárajú tlak na úlohu živiteľa rodiny a neprejavovanie citov, vedú k zvýšenému výskytu niektorých ochorení medzi mužmi ako i k vyššiemu počtu samovrážd).

Striktne stanovené a obmedzujúce očakávania a normy v súvislosti s rodom vytvárajú východisko pre genderovú (rodovú) diskrimináciu. Uzatvárajú mužov a ženy do hraníc obmedzujúcich možnosti slobodnej sebarealizácie, rozvoja individuálnych záujmov a schopností. Bez uvoľnenia týchto hraníc nie je možné dosiahnutie rodovej rovnosti ani individuálna realizácia životných snov a plánov.

Rodová diskriminácia zahŕňa aj diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Genderové stereotypy zahŕňajú aj presvedčenie, že ženy a muži musia byť zásadne odlišní práve preto, aby sa vzájomne dopĺňali. Tento stereotyp vylučuje možnosť rovnocenných a hodnotných vzťahov medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, ktoré sú však pre inak sexuálne orientovaných ľudí každodennou realitou ich partnerských vzťahov.^[27]

1. Vzťahy moci – Patriarchálna moc, ktorá nebola len spôsobom priamej kontroly žien jednotlivými mužmi ale bola tiež realizovaná pomocou štátu.
2. Vzťahy produkcie – „Sexuálne delenie práce“ bolo prvou štruktúrou rodu (genderu), ktorá bola identifikovaná spoločenskou vedou. Celá ekonomická sféra (kde je práca platená a ide o profit) je kultúrne definovaná ako mužský svet, kým domáci život (kde je práca robená z lásky a jej produkty sú darom) je definovaný ako ženský svet. Domáca práca a kariérna práca sa uskutočňujú v rozdielnych sociálnych vzťahoch a majú rozdielny kultúrny význam.
3. Emocionálne vzťahy – Hlavnou sférou emocionálnych vzťahov je sexualita. Západná sexualita je organizovaná podľa rodu (genderu) – rozdelenie na heterosexuálne a homosexuálne vzťahy je pre nás natoľko dôležité, že rozoznávame heterosexuálnych a homosexuálnych ľudí a niektorí biológovia hľadajú homosexuálny gén aby túto sexualitu vysvetlili.
4. Symbolické vzťahy – „Mužské“ aj „ženské“ obsahuje v sebe veľa kultúrnych znakov, symbolov a obsahov, ktoré nie sú podmienené biologickým pohlavím. Rodový symbolizmus sa vyskytuje nielen v jazyku a písaní ale i v obliekaní, mejkape, gestikulácií, fotografii, filme, a pod.

V spoločnosti sa súčasne reprodukujú aj rodové nerovnosti. Ako tvrdí P. Bourdieu v svojom diele Nadvláda mužov, sociálne vzťahy nadvlády prechádzajú do tiel a vzniká sociálne diferencované telo buď mužského alebo ženského rodu. Muži sú na strane vonkajšieho, verejného a vysokého, kým ženy na strane vnútorného, nízkeho a krivého. V spoločnosti sa odohráva symbolické násilie, čo znamená, že ovládaný subjekt nemôže inak než vládnuceho uznávať, pretože mechanizmy, ktoré používa na odpor voči tomuto násiliu majú spoločné - ako napríklad genderovaný jazyk. Tým pádom dochádza k princípu tragickej logiky, keď zbrane slabých sú vždy len zbrane slabých.

• Connell, R.W. (2002): Gender. Cambridge: Polity Press
• Šmausová, G. (2002): Proti tvrdošíjné představě o ontické povaze gender a pohlaví. In: Sociální studia 7, 2002, FSS MU, Brno
• Bourdieu, P. (2000): Nadvláda mužů. Praha: Karolinum
• Renzetti, C. M., Curran, D.J. (2003): Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum

• Rodová rovnosť

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gender (rod)

• Stránka o rodovej rovnosti – Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, MPaSV SR Archivované 2008-03-29 na Wayback Machine
• Glosár pojmov Aspektu
• Gender rovné príležitosti
• Ružový a modrý svet