Flamenco

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Flamenco je významný španielsky hudobno-tanečný žáner. V roku 2010 bolo organizáciou UNESCO vyhlásené za celosvetové nemateriálne dedičstvo ľudstva.

Skôr ako len typ ľudovej hudby, tanca a spevu je flamenco hudobným a zároveň kultúrnym fenoménom. Aj keď sa považuje za súčasť španielskej kultúry všeobecne, pochádza predovšetkým z jedného regiónu Španielska (Andalúzia). No aj iné oblasti – najmä Estremadura a Murcía prispeli k rozvoju niektorých jeho hudobných foriem a mnohí význační flamencoví umelci pochádzali i z ďalších oblastí Španielska. Flamenco je synkretickým spojením troch prúdov, troch hudobno-tanečných tradícií, rómskej, arabskej a španielskej. V 19. storočí bol práve rómsky element dominantný

Folklórny vplyv na dnešnú podobu tohoto umenia je nezmazateľný. Významným španielskym exportným artiklom sa stala hudobná a tanečná štylizácia, ktorá obsiahla okrem folklórnych aj moderné, baletné, dramatické, scénické, a iné vplyvy viacerých európskych kultúr a žánrov. V takejto podobe zažíva rozmach a popularitu blížiacu sa popularite štýlov ´latino´.

V začiatkoch bolo flamenco folklórnou súčasťou životného štýlu chudobnej vrstvy . Udržovalo sa v úzkych okruhoch ľudí, najmä medzi príbuznými, a profesionálni umelci neexistovali. Na ´profesionálnej´ úrovni začali umelci vystupovať až neskôr, keď sa zvýšil záujem o exotickú tvár Španielska. Nasledoval „zlatý vek flamenca“, avšak obdobie kaviarní s jeho produkciou viedlo k ničeniu pôvodnej čistoty štýlu. Proti tomu sa postavila skupina španielskych intelektuálov na čele so spisovateľom Federicom García Lorcom a skladateľom Manuelom de Falla. Tí v roku 1922 zorganizovali v Granade slávnu súťaž spevu flamenco, aby upozornili na umelecké hodnoty ničenej kultúry.

Dovtedy zvýrazňovanému dôrazu na tradíciu sa v sedemdesiatych rokoch vzopreli osobnosti novej vlny. Od tej doby sa flamenco žánrovo rozvrstvuje, kombinuje svoje prvky s inými žánrami a štýlmi. O medzinárodnú popularizáciu a následné udomácnenie flamenca v ďalších krajinách sveta sa najviac asi zaslúžili gitaristi Paco de Lucia a Tomatito, spevák Camarón de la Isla, režisér Carlos Saura, ktorý natočil filmy s tématikou flamenca (Krvavá svadba, Carmen, Čarodejná láska, Flamenco, Salomé, …), či tanečníci Carmen Amaya, Antonio Gades, Antonio Canales, alebo Farruco. Tanec dnes žije svojim vlastným životom vďaka množstvu lektorov a stále neochabujúcemu, hlavne ženskému záujmu.

Melancholické flamencové formy sú tradične sprevádzané spevom istého štýlu (Soleá, Seguiriya), pomalým tempom. Veselšie a rýchlejšie (Bulerías, Alegrías) sú naopak tancované s ľahkosťou a rozsiahlejšími dupavými sekvenciami.

Flamencový tanečný prejav spája viacero paralelných rovín. Je to na silových dupoch s jemným stepovým obohatením a sínusoidnej kumulatívnej dynamike založený tanec s pomerne zložitým rytmom, striktnou technika tela a choreografickou formou. Tá je slobodná v spájaní a nadväznosti len za predpokladu priznania folklórneho východiskového bodu. Súčasťou je hravosť prechádzajúca do nepredvídateľných improvizovaných kreácií, vedomá práca so autentickými emóciami a z nej vyplývajúce terapeutické účinky, plynutie v pocite zjednotenia sa s duchom momentu, v toku takzvaného ´soniquete´, individuálna výpoveď na pozadí kolektívneho napojenia sa na spoločnú tému a energiu živej hudby a spevu.  

Kvalita flamencového tanca sa hodnotí podľa: duende, gracia, a compás. Duende je ťažko preložiteľný termín, ktorý označuje hĺbku prejavu, a schopnosť vzbudiť u diváka silný emočný zážitok. Gracia je elegancia a ladnosť, vzťahuje sa na estetickú stránku, ale zahrňuje i dôstojnosť a vznešenosť tanečného pohybu. Compás posudzuje muzikálnosť tanečného interpreta.

Na území Slovenska začala za posledné roky pôsobiť nová, stále početnejšia generácia flamencových umelcov, ktorí dosiahli významné umelecké prieniky v medzinárodných aj lokálnych flamencových aktivitách. K súčasným slovenským menám patria: Morenito de Triana (Stanislav Kohútek), Flaco de Nerja (Branislav Krajčo), Martin Bies, Mateo Gallito (Matúš Kohútek), Danito El Loco (Daniel Godány), Libuša Bachratá, Remedios, Ponte Pardo, a ďalší.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Flamenco