Elektrický dipól

Elektrický dipól vzniká, ak kladné a záporné náboje nie sú v priestore rovnako rozmiestnené. Najjednoduchším a typickým príkladom dipólu je dvojica opačných nábojov od seba vzdialených o malú vzdialenosť vzhľadom na vzdialenosť, v ktorej tieto náboje vytvárajú elektrické pole.

Elektrický dipól môžeme charakterizovať pomocou elektrického dipólového momentu ${\displaystyle \mathbf {p} }$. Elektrické pole vytvorené dipólom (vo vzdialenosti veľkej vzhľadom ku vzdialenostiam nábojov dipól vytvárajúcich) je dané vzťahom pre elektrický potenciál alebo intenzitu elektrického poľa:

${\displaystyle \varphi (\mathbf {r} )={\frac {1}{4\pi \varepsilon _{0}}}{\frac {\mathbf {p} \cdot \mathbf {r} }{r^{3}}}}$

${\displaystyle \mathbf {E} (\mathbf {r} )={\frac {1}{4\pi \varepsilon _{0}}}\left({\frac {3(\mathbf {p} \cdot \mathbf {r} )\mathbf {r} }{r^{5}}}-{\frac {\mathbf {p} }{r^{3}}}\right)}$

Vo vonkajšom elektrickom poli o elektrickej intenzite ${\displaystyle \mathbf {E} _{0}}$ má dipól potenciálnu energiu

${\displaystyle E_{\mathrm {p} }=-\mathbf {p} \cdot \mathbf {E} _{0}}$,

Pôsobí na neho sila

${\displaystyle \mathbf {F} =(\mathbf {p} \cdot \nabla )\mathbf {E} _{0}}$

A moment sily

${\displaystyle \mathbf {M} =\mathbf {p} \times \mathbf {E} _{0}}$.

• Magnetický dipól

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrický dipól na českej Wikipédii.