Drahanská vrchovina

Drahanská vrchovina
geomorfologická oblasť
Drahanská vrchovina na mape Česka
Štát	Česko
Nadradená jednotka	Brněnská vrchovina
Susedné jednotky	Dyjsko-svratecký úval Zábřežská vrchovina, Boskovická brázda, Hornomoravský úval, Vyškovská brána
Podradené jednotky	Adamovská vrchovina Konická vrchovina Moravský kras
Najvyšší bod	Skalky
- výška	735 m n. m.
Rozloha	1 183 km² (118 300 ha)
Geologické zloženie	Vápenec
Drahanská vrchovina na mape Česka
Wikimedia Commons: Drahanská vrchovina
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Drahanská vrchovina je geomorfologický celok, spadajúci pod Brněnskú vrchovinu. Na západe susedí s Boskovickou brázdou a Bobravskou vrchovinou, na juhu s Dyjsko-svrateckým úvalom a Vyškovskou bránou, na východe s Hornomoravským úvalom a na severe so Zábřežskou vrchovinou. Je nazvaná podľa obce Drahany, ktorá leží na Prostějovsku. Najvyšší bod Skalky, ktorý leží 735 m n. m., sa nachádza vo východnej časti, označovanej ako Konická vrchovina (droby, zlepence, bridlice, ostrovčeky prvohorných devónskych vápencov pri Javoříčku a Mladči). Súčasťou Drahanskej vrchoviny je Moravský kras, v ktorom prvohorné devónske vápence vystupujú na ploche takmer 100 km². Adamovská vrchovina (hlavne žula a granodiorit) bola rozrušená treťohornými tektonickými pohybmi a činnosťou riek.

Na Drahanskej vrchovine prevládajú prvohorné (kamennouhoľné) usadené horniny. Na veľkej časti sú tiež pomerne mocné štvrtohorné usadeniny. Reliéf Moravského krasu vzniká v dôsledku rozpúšťania hornín a postupne sa tak vytvára typická krajina s povrchovými a podzemnými krasovými javmi.

Drahanská vrchovina leží v klimatickej oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinnej. Atmosférické zrážky sa pohybujú v rozmedzí 616-711 mm za rok. Vo vegetačnom období je priemerná teplota 12,5 stupňov Celzia. Vzhľadom k polohe aj vzhľadom k absencii veľkých priemyselných podnikov je tu jedno z najčistejších ovzduší v Česku. V roku 2008 ale expanduje výroba plastových akrylátových vaní a príslušenstva v okolí najvyšších partií vrchoviny - najmä obec Suchý (pôvodná výrobná hala o veľkosti niekoľkých hektárov sa rozširuje o 70%), a tak v tomto dôsledku kvalita ovzdušia v tejto časti Drahanskej vrchoviny výrazne klesá - firma RIHO v obci Suchý ohlásila IRZ (www.irz.cz) v roku 2007 - 6 740 kg styrénu / ovzdušie / rok. V zimnom období bývajú spravidla partie nad 500 metrov nad morom pokryté súvislou snehovou pokrývkou.

Drahanská vrchovina leží v zrážkovom tieni Českomoravskej vrchoviny, ktorá zadržiava väčšinu zrážok prinášaných západnými vetrami. Je veľmi chudobná na povrchové vodné zdroje aj na zásoby podzemných vôd. Nemá veľké toky, ide o pramennú oblasť tvoriacu rozvodie rieky Moravy a Svratky. Drobné potoky sú odvádzané riečkami Haná a Hloučela do Moravy a Litavou a Svitavou do Svratky.

Nachádzajú sa tu ako lesy ihličnaté, tak lesy s prevahou listnáčov. V ihličnatých lesoch rastie smrek obyčajný, borovica lesná, smrekovec opadavý, duglaska tisolistá a jedľa biela. V lesoch s prevahou listnáčov sa vyskytuje najmä buk lesný, dub zimný, dub letný, hrab obyčajný, javor poľný, breza previsnutá, ojedinele lipa, pagaštan konský, topoľ osikový a i. Z kríkov sú veľmi hojné baza červená, baza čierna a mnoho druhov ostružín. V lesoch rastie pomerne veľké množstvo húb.

Drahanská vrchovina má pomerne dobré ekologické podmienky, nachádza sa tu množstvo živočíchov

• Mäsožravce: kuna lesná, kuna skalná, jazvec lesný, líška obyčajná
• Sokolotvaré: myšiak lesný, jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár lesný a ďalšie
• Sovotvaré: myšiarka ušatá, sova obyčajná, kuvik obyčajný, výr skalný, sova pálená
• Ďatľotvaré: ďateľ veľký, ďateľ čierny, žlna zelená
• Vrabcotvaré: rôzne druhy sýkoriek, pinka obyčajná, hýľ obyčajný, strnádka lesná, rôzne druhy penice, červienka obyčajná, drozd čierny, drozd plavý, sojka obyčajná, stehlík čížavý, oriešok hnedý, krkavec čierny, vrabec domový
• Ďalšie vtáky z rôznych skupín, napr. kukučka obyčajná a ďalšie
• Jeleňovité: srnec lesný, jeleň európsky
• Potom muflón lesný a diviak lesný

Rudy boli v tejto oblasti ťažené len výnimočne a ťažba mala len menší hospodársky význam. Medzi najvýznamnejšie patrilo nálezisko železnej rudy v oblastiach Olomučany, Rudice, Habrůvka a Josefova. Na túto ťažbu siahajúcu hlboko do histórie upozorňuje náučný chodník "Cesta železa Moravským krasem". Ďalšou lokalitou, kde sa ťažila železná ruda už v časoch Keltov, bola oblasť okolo Malého, resp. Starého Hradiska. Zo stavebných surovín sa v súčasnosti ťažia prevažne droby, lomový kameň, v Moravskom krase dobieha ťažba vápenca. V oblasti Křtiny a Jedovnice sú náleziská mramoru.

• Moravský kras

• Jaskyňa Pekárna
• Rudické prepadanie

• Býčí skála
• Habrůvecká bučina
• Hádecká planinka
• Vývěry Punkvy

• Černá skála (Lipovec)
• Hamerská stráň
• Horní Bělá
• Obřanská stráň
• Pavlečkova skála
• Pod Liščím kupem
• Pod Obrovou nohou
• Pod Panským lesem
• Velká Klajdovka

• Babí lom (Lelekovice, Svinošice)
• Balcarova skála - Vintoky (Ostrov u Macochy)
• Bayerova rezervácia (Křtiny)
• Bílá voda (prírodná rezervácia) (Holštejn)
• Březinka (Březina)
• Bučina u Suché louky (Buková)
• Čihadlo (Babice nad Svitavou)
• Dřínov (Babice nad Svitavou)
• Durana (Úsobrno)
• Lipovské úpolínové louky (Lipová)
• Rakovec (Jedovnice)
• Skály (Protivanov)
• Skelná Huť (Protivanov) (Protivanov)
• Sloupsko-šošůvské jeskyně (Sloup v Moravskom krase)
• Studnické louky (Krásensko)
• U Nového hradu (Olomučany)
• Mokraď pod Tipečkem (Jedovnice)
• U Brněnky (Kanice)
• U Výpustku (Březina)
• Údolí Říčky (Hostěnice, Ochoz u Brna)
• Velký Hornek (Brno-Líšeň, Mokrá-Horákov)
• Zadní Hády (Kanice, Ochoz u Brna)

• Rakovecké údolí
• Řehořkovo Kořenecko
• Prírodný park Říčky

• Lipová alej u Nových Dvorů
• Stromořadí Lažánky-Jedovnice

• Hrubá lípa (Jedovnice)
• Lípy v Karolíně (Karolín)
• Skřípovská lípa (Skřipov)
• Tři smrky (Ruprechtov)

• Arboretum Křtiny

Černov, Obrova noha, Staré Hradisko

Blansek, Boskovice, Čertův hrádek u Okluk, Čertův hrádok (Olomučany), Dědice, Doubravice, Holštejn, Horákov, Hrádek u Babic, Ježův hrad, Kuchlov, Lečenec, Luleč, Mělice, Myslejovice, Nový hrad, Obřany, Otaslavice, Plankenberk, Plumlov, Pustiměř (Zelená hora), Račice, Ronov, Rytířská jeskyně, Smilovo hradisko, Stagnov, Starý Plumlov, Stražisko (Grünberk), Svitávka, Úsobrno, Vildenberk

Bystřec, Hamlíkov, mestečko Holštejn, Sokolie, Típeček, Vilémov

Boskovice, Konice, Křtiny, Plumlov, Přemyslovice, Rájec nad Svitavou

Jednov (neprístupný), Kořenec, Malé Hradisko (neprístupný), Němčice, Ostrov u Macochy (neprístupný), Petrovice, Přemyslovice (neprístupný), Rudice (prístupný - múzeum), Ruprechtov (prístupný)

Chrám Mena Panny Márie v Křstinách, kostol Panny Márie Bolestnej v Sloupe

Betónové bunkre na Vyškovsku, Huť Františka, Súsošie husitských bojovníkov, vápenka Velká dohoda

Alexandrova rozhľadňa, Babí lom, Malý Chlum, Podvrší u Veselice, Strom

Vysielač Hády, Vysielač Kojál, Rádiolokačná stanica Skalky

Až do 12. storočia bola Drahanská vrchovina veľmi riedko osídlená, väčšinu z územia tvorili hlboké lesy, jej územím prechádzalo niekoľko obchodných chodníkov. V 13. storočí dostávala vznikajúca šľachta od kráľa rozľahlé územia, na ktorých začali vznikať (prípadne sa rozširovať) svetské i cirkevné panstvá. Ich centrami sa stali hrady Blansek, Boskovice, Dědice, Doubravice, Grünberk (Stražisko), Holštejn, Nový hrad, Obřany, Račice, Starý Plumlov, Vildenberk a ďalšie. V rámci veľkej (alebo tiež nemeckej) kolonizácie prišlo na územie vrchoviny veľké množstvo kolonistov z Bavorska, Dolného Rakúska, Dolného Saska, ale i z Holandska a Flámska. Po moravských markgrófskych vojnách a husitských vojnách došlo k vyľudneniu tejto oblasti a zániku mnohých dedín, pričom tu začal prevládať český živel.

Drsná a poľnohospodársky málo výnosná Drahanská vrchovina už nepriťahovala nových osadníkov a katastre zaniknutých dedín zvyčajne zarástli lesom. Územie bolo naďalej využívané poľnohospodársky, k ťažbe dreva a čiastočne i k ťažbe surovín. Mnoho pôvodných panských sídiel zaniklo a vznikli nové centrá panstva, ktoré sa nachádzali väčšinou na okraji Drahanskej vrchoviny v nižšie položenej oblasti. Bolo to Blansko, Boskovice, Habrovany, Konice, Plumlov, Pozořice, Račice, Rájec nad Svitavou, Šebetov a Vyškov. V priebehu storočí tu nevyrástlo žiadne významné mesto, v čase priemyselnej revolúcie tu nevznikol žiadny významný podnik a obyvatelia, ktorí sa nezaoberali poľnohospodárstvom, začali cestovať za prácou do miest, ležiacich v nižšie položených okolitých oblastiach. V roku 1935 došlo v juhovýchodnej časti zalesneného územia Drahanskej vrchoviny k vzniku vojenskej strelnice (Vojenský újezd Březina). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bolo v rámci programu germanizácie a konečného riešenia českej otázky presídlených 33 obcí Drahanskej vrchoviny, pričom zámienkou bolo rozšírenie vojenskej strelnice. Po druhej svetovej vojne sa obyvateľstvo vrátilo do svojich dedín späť. Vojenská strelnica bola zachovaná v rozsahu z roku 1935 - teraz Vojenský újezd Březina. Za druhej svetovej vojny bolo na južnej časti Drahanskej vrchoviny vybudované značné množstvo betónových bunkrov, ktoré boli súčasťou vojenského cvičiska a ktoré zostali zachované dodnes. V roku 1944 bol medzi Ruprechtovom a Račicami vysadený partizánsky oddiel Jermak, ktorý na Drahanskej vrchovine pôsobil až do konca vojny.

Pozri aj: Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)

Ani po ukončení druhej svetovej vojny nedošlo na Drahanskej vrchovine k rozvoju priemyslu, oblasť bola využívaná skôr poľnohospodársky. Od 70. rokov 20. storočia dochádzalo v rámci Jednotných roľníckych družstiev k rozvoju nepoľnohospodárskej výroby, ktorá zabezpečovala zamestnanosť pre značnú časť pracovných síl. Po roku 1989 postupne dochádzalo k rušeniu týchto činností a znižovaniu počtu pracovníkov v poľnohospodárstve, čím sa výrazne zvýšil počet ľudí dochádzajúcich za prácou do centier na okraji Drahanskej vrchoviny, ako sú Blansko, Boskovice, Brno, Prostějov a Vyškov.

Drahanská vrchovina je nezaťažená intenzívnou priemyselnou výrobou a až na výnimky ide o oblasť s najčistejším vzduchom. Dochádza tu k rozmachu cyklotrás a k stále väčšiemu využívaniu pre rekreačné účely. V zime je vďaka snehovej pokrývke obľúbeným miestom pre bežecké lyžovanie. Na niekoľkých miestach existujú značené a upravované bežecké okruhy.^[1]

1. ↑ Lyžařský průvodce Drahanské vrchoviny a Boskovicka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Drahanská vrchovina

• Mikroregión Drahanská vrchovina
• Informácie o južnej časti Drahanskej vrchoviny Archivované 2015-11-05 na Wayback Machine
• Zimozeleň - príroda Drahanskej vrchoviny
• Spolek pre Moravský kras - združenie obcí
• Region Protivanovsko
• Stredovek na Drahanskej vrchovine
• Vysídlenia Drahanskej vrchoviny za druhej svetovej vojny
• Najlepšie bežkovanie na južnej Morave? Na streche Drahanskej vrchoviny

• Ervín Černý-Křetínský, Dáša Zouharová, Drahanskou vrchovinou, Občanské sdružení Barvínek, 1998

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Drahanská vrchovina na českej Wikipédii.

Súradnice: 49°20′33″S 16°50′46″V / 49,342517°S 16,846161°V / 49.342517; 16.846161