Doxycyklín

Doxycyklín je šikorospektrálne semisyntetické tetracyklínové antibiotikum druhej generácie, ktoré inhibuje proteosyntézu baktérií a prvokov väzbou na bakteriálne ribozómy.^[1] Doxycyklín sa používa preventívne ako predexpozičná a postexpozičná profylaxia proti malárii, Lymskej borelióze^[2] a sexuálne prenosným ochoreniam ako je kvapavka, syfilis a chlamýdie (DoxyPEP).^[3]

Doxycyklín je širokospektrálne antibiotikum, je účinný proti grampozitívnym baktériám, najmä streptokokom (S. pneumoniae, S. pyogenes, S. agalactiae), aj gramnegatívnym baktériám (E. coli, N. gonorrhoeae, H. influenzae, salmonela, shigely, aerobakter, klebsiely, vibriá).^[1] Doxycyklín je účinný aj proti riketsiám, chlamýdiám, T. pallidum, Mycoplasma pneumoniae, Lysteria monocytogenes, Actinomyces israeli, brucelám, franciselám, bordetelám, yersiniám, leptospirám, boréliám, bartonelám, baktéroidom, klostrídiám.^[1] Pôsobí aj proti prvokom ako Trichomona vaginalis, Toxoplasma gondii, Entamoeba histolytica, Plasmodium falciparum.

Doxycyklín je inhibítor bakteriálneho ribozómu, pričom sa viaže na 30S podjednotku, čím bráni prístupu aminoacyl-tRNA k ribozómu, čím sa preruší predlžovanie peptidového reťazca proteínu. V dôsledku toho baktéria prestáva rásť (liečivo pôsobí baktériostaticky).^[4] Doxycyklín je málo toxický, čo sa vysvetľuje vyššou selektivitou väzby doxycyklínu na bakteriálny ribozóm v porovnaní s eukaryotickým ribozómov a mitochondriálnym ribozómom.^[4]

Doxycyklín je perorálne liečivo podávané v tabletách s obsahom 100 mg^[5] alebo 200 mg.^[4] Viac ako 90 % dávkz doxycyklínu prechádza z lumena gastrointestinálneho traktu do krvi už na začiatku tenkého čreva.^[4] Už po polhodine je dosiahnutá účinná koncentrácia v plazme. Po jednorázovej dávke 200 mg doxycyklínu perorálne sa maximálna hladina v plazme ( 3,0 – 5,3 mg /L) dosiahne o 60 až 120 minút.^[4] Ustálená koncentrácia liečiva v plazme je dosiahnutá pomerne rýchlo, ak sú podané terapeutické dávky (200 mg v prvý deň, a 100 mg nasledujúce dni) a jej hodnoty sa pohybujú na úrovni koncentrácie jednotlivej dávky 200 mg.^[4]

Kvôli gastrointestinálnym nežiadúcim účinkom sa doxycyklín musí podávať s veľkým množstvom vody (aspoň 250 ml), aby sa zabránilo dráždeniu, opuchu a vredom pažeráka.^[6][7] Doxycyklín by sa nemal podávať večer pred spaním, pacient by po požití lieku nemal dlhšie ležať (aspoň 1 až 2 hodiny po podaní). Pacientovi sa doxycyklín nesmie perorálne podávať, pokiaľ leží; mal by sedieť alebo stáť.^[7] Vhodné je požívať doxycyklín spolu s jedlom, pred jedlom alebo po jedle.^[7] Potrava nemá vplyv na vstrebávanie doxycyklínu.^[1] Doxycyklín sa nesmie užívať spolu s mliečnymi produktmi (a to aspoň dve hodiny pred a dve hodiny po užití doxycyklínu).^[7] Dvojmocné (vápenaté, horečnaté, železnaté) a trojmocné (hlinité, železité) katióny vytvárajú s doxycyklínom nerozpustné komplexné zlúčeniny, ktoré nie sú schopné prechádzať z lumena gastrointestinálneho traktu do krvi.^[4] Doxycyklín by sa preto nemal kombinovať s mliečnymi výrobkami, minerálnmi a stolovými vodami, tvrdovou vodou z vodovodného kohútika.

Doxycyklín sa rýchlo distribuuje po organizme, pričom sa zhromadí v pečeni a žlčníku, obličkách, pľúcach, slezine, kostiach a genitáliách.^[4] Zdanlivý distribučný objem doxycyklínu je asi 750 ml/kg.^[4] Doxycyklín sa dobre viaže na plazmatické proteíny (80 až 90 % doxycyklínu).^[1] Doxycyklín zle preniká z krvi do mozgu cez zapálené mozgové blany.^[4] Doxycyklín sa distribuuje do plodu počas tehotenstva a do materského mlieka počas dojčenia, distribuuje sa do kostí a zubov, u detí spôsobuje nenávratné sfrabenie zubov do žltohneda a ich zvýšenú kazivosť a spôsobuje dočasné zastavenie rastu kostí.^[1]

Len menej ako 10 % dávky doxycyklínu sa metabolizuje.^[4] Metabolity môžu byť potenciálne toxické.^[1]

Vylučovanie doxycyklínu prebieha hepatobiliárnou cestou, nie obličkami. Doxorubicín podlieha enterohepatálnomu obehu, čiže po vylúčení doxycyklínu z krvi do žlče v pečeni, cestuje doxycyklín cez žlčník do tenkého čreva, odkiaľ sa znova absorbuje do krvi. Tento enterohepátny obeh pomáha udržiavať plazmatickú koncentráciu doxycyklínu, v dôsledku čoho je biologický polčas doxycyklínu u zdravých jedincov 16 ± 6 hodín,^[4] čiže 10 až 22 hodín.^[1] Pri poruche obličiek (anúrii, nemožnosti tvoriť moč) je biologický polčas doxycyklínu rovnaký,^[1] prípadne sa môže mierne predĺžiť.^[4] Pri poruche pečene sa biologický polčas doxycyklínu výrazne predlžuje v dôsledku nemožnosti vylúčiť doxycyklín do žlče.^[4] U zdravých jedincov bolo zistených približne 41 % dávky doxycyklínu vylúčenej močom v priebehu 24 hodín od podania.^[4]

Porovnanie farmakokinetiky doxycyklínu a minocyklínu

Tetracyklín	Generácia	Väzba na plazmatické bielkoviny	Distribučný objem	Frakcia vylúčená močom	Biologický polčas	Zdroj
Doxycyklín	II.	90 %	0,2 L/kg	79-85 %/24 hod.	16 hod.	[8]
Minocyklín	II.	70 %	0,2 L/kg	20-40 %/24 hod	15 hod.	[8]

Na liečbu bakteriálnej alebo protozoálnej infekcie sa v prvý deň liečby podáva 100 mg doxycyklínu každých 12 hodín, v nasledujúcich dňoch 100 až 200 mg len jedenkrát denne.^[1]

Akútna gonokoková uretritída sa lieči 200 mg doxycyklínu denne počas jedného týždňa, pričom sa podáva jedna 100 mg tableta každých 12 hodín.^[4] Po troch až štyroch dňoch po poslednej tablete sa zrealizuje výter z močovodu, ktorý sa nechá kultivovať, pričom negatívny výsledok prítomnosti gonokoka je dôkazom úspešnej terapie kvapavky.^[4]

Akútna gonokoková epididymitída (akútny zápal nadsemeníkov ako dôsledok kvapavky) sa lieči 200 mg doxycyklínu denne počas desiatich dní, pričom sa podáva jedna 100 mg tableta každých 12 hodín.^[4]

V prípade alergie na penicilíny, je možné začať terapiu primárnej a sekundárnej formy syfilisu doxycyklínom a to tak, že sa podáva 200 mg doxycyklínu denne počas dvoch týždňov, pričom sa podáva jedna 100 mg tableta každých 12 hodín.^[4]

Terapia primárnej boreliózy doxycyklínom sa realizuje tak, že sa podáva 200 mg doxycyklínu denne počas štyroch až šiestich týždňov, pričom sa podáva jedna 100 mg tableta každých 12 hodín.^[4]

Alkohol, barbituráty, karbamazepín alebo fenytoín urýchľujú metabolizmus doxycyklínu, pretože indukujú mikrozomálnu enzýmovú aktivitu v pečeni až o 50 %,^[1] čím sa skracuje biologický polčas doxycyklínu. V dôsledku toho nie je možné dosiahnuť terapeutickú koncentráciu doxycyklínu pri zvyčajnom dávkovaní, preto sa má zvážiť zvýšenie dennej dávky doxycyklínu.^[4] Doxycyklín sa nesmie kombinovať s alkoholom.

Betalaktámové antibiotiká, ako napríklad penicilín, sa nesmú kombinovať s doxycyklínom, pretože majú opačný (antagonistický) účinok.^[1]

Dvojvalentné a trojvalentné katióny, ako sú vápenaté, horečnaté, hlinité, železnaté a železité katióny,^[9] tvoria s doxycyklínom chelátové komplexy, ktoré sú vo vode nerozpustné a preto neprechádzajú do krvi, nezmenené sa vylučujú v stolici,^[10] strácajú antibiotickú účinnosť a už nedráždia sliznice.^[9] Zdrojom týchto viacmocných katiónov môže byť mlieko, mliečne výrobky, minerálne vody, stolové vody, tvrdá kohútiková voda, liečivá proti páleniu záhy.^[9] Nevhodné je aj podávanie doxycyklínu spolu s hydrogenuhličitanom sodným (sódou bikarbónou) a na ňom založených liečivách.^[10]

Tvorba komplexov s vápenatými katiónmi je významná aj v procese rastu zubov, ktoré sa účinkom doxycyklínu sfarbujú nenávratne do žltohneda.^[9] Komplexy doxycyklínu znižujú odonosť zubov proti zubným kazom.^[1] Vratné je pôsobenie na rast kostí, rast sa obnoví po vysadení doxycyklínu.^[9] V minulosti sa doxcyklín využíval najmä v pediatrii, dôsledkom toho bolo, že až tretina detí bola poškodená pôsobením doxycyklínu na zuby a kosti.^[8]V súčasnosti sa doxycyklín nesmie podávať deťom do 8 rokov kvôli vplyvu na zafarbenie a kazivosť zubov,^[4] všeobecne by sa nemal podávať v období rastu.^[10] Je však nutné zvážiť riziká a prínos liečby doxycyklínom pri deťoch, pri ktorých nie je možná iná terapia.^[4] Je zakázané podávať doxycyklín v priebehu tehotenstva a počas dojčenia,^[10] pretože sa doxycyklín distribuuje aj do plodu a do materského mlieka,^[1] čím poškodzuje novo sa tvoriace kostné tkanivo plodu a dojčaťa.^[10]

Doxycyklín pôsobí na tieto liečivá:

• liečivá na riedenie krvi – doxycyklín zvyšuje krvácivosť, protože znižuje účinok kumarínových antikoagulancií,
• liečivá proti cukrovke – doxycyklín zvyšuje účinok derivátov sulfonylureym čoho dôsledkom môže byť hlbšia hypoglykémia
• liečivá proti otehotneniu – doxycyklín znižuje účinnosť estrogénových kontraceptív, čoho dôsledkom môže byť nechcené tehotenstvo
• liečivá proti baktériám – doxycyklín a betalaktámové antibiotiká pôsobia protichodne, nesmú sa kombinovať.^[1]

Doxycyklín sa na slovensku predáva pod komerčným názvom DOXYHEXAL 200 TABS, čo sú 200 mg tablety, pričom každá tableta obsahuje 208,2 mg monohydrátu doxycyklínu.^[4] Tableta sa môže rozdeliť na rovnaké dávky.^[4]

Ďalej sa doxycyklín na Slovensku predáva pod komerčným názvom DOXYHEXAL TABS, čo sú 100 mg tablety, pričom každá tableta obsahuje 104,1 mg monohydrátu doxycyklínu, čo zodpovedá 100 mg doxycyklínu.^[11] Podobný produkt je DEOXYMYKOIN, čo sú tiež 100 mg tablety.^[12]

• Tetracyklínové antibiotikum
• tetracyklín
• Inhibítor proteosyntézy
• Bakteriálny ribozóm
• Doxycyklínová postexpozičná profylaxia (DoxyPEP)
• kvapavka
• chlamýdia
• syfilis
• malária
• Lymská borelióza
• toxoplazmóza

• DoxyPEP na prevenciu bakteriálnych sexuálne prenosných chorôb (v angličtine)
• CDC Klinické pokyny na použitie doxycyklínovej postexpozičnej profylaxie proti bakterálnym sexuálne prenosnýcm infekciám, Spojené Štáty Americké, 2024 (v angličtine)