Dejiny vedy

Dejiny vedy sú dejiny vývoja vedy a vedeckého myslenia, resp. oblasť historickej vedy, ktorá má túto za predmet svojho výskumu.

Veda 18. storočia je ucelený obraz sveta, ktorého základným, zjednocujúcim jadrom je jednoznačné, absolútnu úplnosť si nárokujúce vysvetlenie všetkých prírodných javov pohybom a vzájomným pôsobením diskrétnych telies, čo sa vyjadruje diferenciálnymi pohybovými rovnicami (ich základom je druhý Newtonov zákon) a rovnicami poľa (ich prototypom je zákon gravitácie).

Pre koncepcie 18. storočia je typická myšlienka jednoznačnosti, strohej a prísnej závislosti jedných javov od druhých.

Veda 18. storočia vtesnala všetky javy do príčinnoo-účinkovych reťazcov, čím ich vytřhala zo všeobecnej a nekonečnej kozmickej súvislosti. Zaujímala sa o - povedané so Schillerom - pozdĺžne súvislosti a zanedbala nespočetné priečne súvislosti, ktoré narúšajú a komplikujú jednoduchú závislosť. Veda postupne zistila existenciu aj týchto priečnych súvislostí, ale usilovala sa ich rozložiť na jednoduché pozdĺžne súvislosti.

Obrovský vplyv na vedu 18. stor. mala predstava o stálej závislosti dvoch veličín, ktorá sa zachováva pri ich nekonečnom narastaní alebo ubúdaní.

Všeobecným pozadím všetkých vedeckých úvah v 18. storočí bola myšlienka univerzálneho mechanistického determinizmu, ktorá vyvrcholila v úsilí nájsť jedinú sústavu rovníc jednoznačne determinujúcich správanie každej čiastočky vesmíru. Pred fyzikou 18. storočia si boli všetky sféry skutočnosti rovné, všetky sa dali pochopiť ako pohyb pevných telies v absolútnom priestore.

Veda 19. storočia sa vyznačuje myšlienkami neredukovateľnosti zložitých procesov na pohyb a vzájomné pôsobenie častíc a neoddeliteľnosti zložitých procesov od pohybu a vzájomného pôsobenia častíc, ktoré sú opísané klasickými rovnicami. Veda 19. stor. sa vyznačuje koncepciou zložitého, rôznorodého sveta s kvalitatívne odlišnými formami pohybu. V teóriách vedy 18. stor. jestvovali vnútorné apórie, ktoré sa dali prekonať len predpokladaním zložitejších procesov, neredukovateľných na mechaniku.

Vo vede 19. storočia sa presadzuje koncepcia zložitého, rôznorodého sveta s kvalitatívne odlišnými formami pohybu.

V 19. storočí sa veda postupne rozchádza s myšlienkou univerzálnej zákonitosti (ako ju vyznávala veda 18. st.), ktorá by jednoznačne určovala všetko prírodné a spoločenské dianie. Postupne sa presadzuje myšlienka hierarchie navzájom neredukovateľnych zákonitostí. Do popredia preniká myšlienka špecifickosti jednotlivých sfér skutočnosti. Vo fyzike sa stretávame s myšlienkou obmedzenej platnosti jednotlivých zákonov, ako aj so skúmaním nevratných procesov. V biológii sa objavuje empiricky interpretovateľný pojem vývoja. V úvahách o spoločenských útvaroch sa objavuje myšlienka historizmu, ktorá sa postupne stane jednou z dominánt v skúmaní spoločnosti, kultúry a človeka.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.