Carnotov cyklus
Carnotov cyklus, presnejšie vratný Carnotov cyklus[1], Carnotov obeh (vratný Carnotov obeh) alebo Carnotov proces (vratný Carnotov proces) je ideálny tepelný obeh pozostávajúci z vratných zmien (dvoch adiabát a dvoch izoteriem), ktorý prebieha medzi dvoma zásobníkmi tepla rôznej teploty. Má najvyššiu možnú tepelnú účinnosť v danom rozsahu teplôt.
Carnotov cyklus opisuje prácu ideálneho tepelného stroja a vyvodzuje jeho maximálnu teoretickú účinnosť. Teoreticky tento cyklus prvýkrát opísal Nicolas Léonard Sadi Carnot, po ktorom je aj pomenovaný.
Diagramy Carnotovho cyklu
[upraviť | upraviť zdroj]Jednotlivé fázy Carnotovho cyklu je možné podľa potreby znázorniť v rôznych diagramoch. p-V diagram vyjadruje závislosť tlaku od objemu, T-S diagram vyjadruje závislosť teploty od entropie.
- krivka medzi bodmi 1 a 2 — izotermická expanzia
- krivka medzi bodmi 2 a 3 — adiabatická expanzia
- krivka medzi bodmi 3 a 4 — izotermická kompresia
- krivka medzi bodmi 4 a 1 — adiabatická kompresia
V oboch typoch diagramov krivky jednotlivých zmien ohraničujú oblasť ktorej obsah zodpovedá práci vykonanej strojom.
Energetická bilancia Carnotovho cyklu
[upraviť | upraviť zdroj]úsek 1-2 izotermická expanzia (indexy podľa obrázku):
úsek 2 -3 adiabatická expanzia
- ;
úsek 3-4 izotermická kompresia:
úsek 4-1 adiabatická kompresia:
- ;
Účinnosť Carnotovho cyklu
[upraviť | upraviť zdroj]a po zjednodušení:
Účinnosť Carnotovho cyklu závisí iba od teplôt v stavoch 1,2 a 3,4.
Realizácia Carnotovho cyklu
[upraviť | upraviť zdroj]Teoretickou realizáciou Carnotovho cyklu je ideálny Carnotov tepelný motor.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.