Preskočiť na obsah

Brandon Stark

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brandon Stark

Isaac Hempstead-Wright, seriálový predstaviteľ Brana Starka
Základné informácie
Pieseň ľadu a ohňa
AutorGeorge R. R. Martin
HerecIsaac Hempstead-Wright
O postave
PrezývkaBran
Miesto narodeniaZimovres
Pohlaviemuž
Druh bytostiČlovek
RodinaEddard Stark (otec)
Catelyn Starková (matka)
Brandon Stark (strýko)
Benjen Stark (strýko)
Lyanna Starková (teta)
Lysa Arrynová (teta)
Robb Stark (brat)
Sansa Starková (sestra)
Arya Starková (sestra)
Rickon Stark (brat)
Jon Snow (nevlastný brat)
NáboženstvoStarí bohovia
NárodnosťPrví ľudia

Brandon „Bran“ Stark je fiktívna postava vo fantasy knižnej sérii Pieseň ľadu a ohňa od Georga R. R. Martina a v seriáli HBO Hra o tróny, ktorý je adaptáciou Martinovej série. Je jedným z detí lorda Eddarda Starka a jeho manželky Catelyn, malý chlapec. Niektoré kapitoly série sú vyrozprávané z jeho pohľadu. V seriáli ho hral herec Isaac Hempstead Wright. Vyskytuje sa v knihách Hra o tróny, Súboj kráľov, Búrka mečov a Tanec s drakmi. Niektoré kapitoly týchto kníh sú písané z jeho uhla pohľadu.

Bran patrí k ústredným postavám knižnej série. Narodil sa ako syn jedného z najvyšších šľachticov vo fiktívnej ríši Sedem kráľovstiev. Má štyroch vlastných súrodencov a jedného nevlastného. Každý zo súrodencov vrátane Brana vlastní vĺča pravlka, fiktívnej bytosti podobnej vlkovi. V priebehu série sa u Brana prejavia veľké nadprirodzené schopnosti.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku série je Bran iba sedemročným chlapcom. Rád sa smeje, je veselý a obľúbený. Je príliš malý na jazdu na koni, jazdieva však na poníkovi. Verí rozprávkam starej dojky, opatrovateľky Starkových detí. Veľmi rád sa šplhá po stenách hradu Zimovresu, v ktorom býva, a nezabrala žiadna metóda, ako mu v tom zabrániť. Nemá strach z pádu, verí, že nikdy nespadne. Vďaka tejto záľube pravdepodobne pozná hrad lepšie než ktokoľvek iný. V dospelosti sa chce stať rytierom.

Bran sa narodil do milujúcej rodiny ako štvrté dieťa Eddarda „Neda“ Starka a jeho manželky Catelyn. Má staršieho brata Robba a staršie sestry Sansu a Aryu. Jeho mladší brat sa volá Rickon a starší nevlastný brat Jon Snow. Bran je najobľúbenejším dieťaťom svojej matky. Je menovcom jedného zo svojich strýkov z otcovej strany, ktorého nikdy nepoznal, pretože bol zavraždený ešte pred Branovým narodením. Meno Brandon bolo v dynastii Starkovcov veľmi časté.

Z jeho pohľadu je písaná hneď prvá kapitola prvého dielu série, knihy Hra o tróny. V nej je Bran po prvý raz dosť starý na to, aby sa pozeral na to, ako jeho otec popravuje človeka – zbeha Nočnej hliadky. Na ceste z popravy nájdu jeho bratia mŕtvu pravlčicu s čerstvo narodenými mláďatami. Každé zo súrodencov dostane jedno, chlapci samcov, dievčatá feny. Všetky deti nejako svojich pravlkov pomenujú, len Bran nevie, aké meno by mal dať tomu svojmu.

Nedlho potom zavíta do Zimovresu kráľovský sprievod. Kráľ prišiel osobne požiadať Branovho otca, aby sa stal jeho pobočníkom. Eddard Stark napokon súhlasí, považuje však za nutné svoju rodinu rozdeliť. Na Zimovrese má ostať jeho žena s najstarším a najmladším synom. Bran a jeho sestry majú ísť na juh do hlavného mesta ríše, Kráľovho prístavu. Catelyn prosí Eddarda, aby jej Brana nechal, no on je neústupný, pretože si myslí, že Bran pomôže zmieriť rastúce napätie medzi kráľovým najstarším synom a Nedovym najstarším synom. Bran sa na cestu celkom teší.

Počas pobytu na Zimovrese sa kráľ vyberie na poľovačku. Bran sa rozhodne naposledy si zašplhať po hradných múroch pred tým, ako svoj domov opustí. Keď vylezie na opustenú, polozbúranú vežu, začuje z tohto inokedy prázdneho miesta hlasy. Prelezie popred jej okno a vidí nahú kráľovnú Cersei s jej bratom dvojčaťom Jaimem. Bran nechápe, o čom hovoria, rozumie však dosť na to, aby vedel, že to nemal počuť. Potom uvidí, ako súrodenci majú sex. Pritom si však kráľovná Cersei Brana všimne. Jaime sotí Brana dole z veže so slovami „čo za veci to ja robím pre lásku“.

Bran však nezomrie, no zlomí si chrbticu a zostáva v bezvedomí. Po dlhom, márnom čakaní, či sa nepreberie, napokon skormútený otec s jeho sestrami odchádza na juh bez neho. Odíde aj Jon, aby sa stal mužom Nočnej hliadky, a predtým sa s bezvedomým bratom rozlúči. Aby Bran neumrel hladom, natierajú mu na pery med. Jeho matka sústavne bdie pri jeho lôžku.

Bezvedomého Brana sa pokúsi zabiť neznámy najatý vrah. Zachráni ho však jeho matka a jeho pravlk. Branov pravlk ho potom zostane strážiť a jeho matka odchádza, aby varovala svojho manžela a dcéry.

Branovi sa zatiaľ sníva o neustálom páde a podivnom tvorovi s podobou trojokej vrany. Táto vrana vyklove tretie oko aj jemu. Nato sa Bran preberá a zistí, že jeho rodičia sú preč a on sa nevie pohnúť. Od pása nadol zostal ochrnutý.

Bran je zo svojho postihnutia nešťastný. Celé dni trávi pozeraním sa z okna. Hradný kováč Mikken mu síce vyková sústavu držiakov, aby sa po svojej izbe mohol pohybovať za pomoci rúk, inde ho však musia nosiť, čo považuje za ponižujúce. Na nosenie Brana napokon začne slúžiť slabomyseľný, mocný pacholok Hodor. Brana vkladajú do koša na Hodorovom chrbte. Bran neznáša, keď na neho ľudia civia, či už súcitne, alebo o ňom dokonca hovoria, že by bolo lepšie byť mŕtvy než žiť ako mrzák.

Bran stratil pamäť ohľadom toho, kto ho zhodil, útržky z toho sa mu však objavujú v znepokojivých snoch, ktoré sa mu po zobudení snívajú. V iných snoch vidí svet očami svojho pravlka, ktorého ihneď po svojom prebudení pomenoval Leto.

Keď cez Zimovres prechádza druhý kráľovnin brat, Tyrion Lannister, dá Robbovi plány na konštrukciu špeciálneho sedla, v ktorom môže jazdiť aj ochrnutý Bran. Toto sedlo potom zhotovia a vycvičia naň osobitnú kobylu Tanečnicu. Branovi to trochu zdvihne náladu. Novú možnosť pohybu ide odskúšať prechádzkou v lese s bratom Robbom a chovancom Starkovcov Theonom Greyjoyom. V lese ich napadnú zbehovia z Nočnej hliadky a divošská žena. Pravlci a Theon ich však zabijú, zostane len jedna žena menom Osha. Tú vezmú do hradu ako zajatkyňu. Postupne sa z nej stane slúžka, ktorá sa s Branom neraz zhovára.

Na juhu sa zatiaľ vyhrocuje situácia medzi StarkovcamiLannisterovcami. Robb zvoláva vazalov svojho otca do prípadnej vojny. Osha však tvrdí Branovi, že Robb by mal s armádou pochodovať na sever, nie na juh, pretože na severe čaká ešte niečo horšie. Nalieha na Brana, aby to Robbovi povedal, on však zabudne.

Keď sa Eddard Stark neprávom dostane do väzenia, Robb ide otca oslobodiť na čele armády. Pánom Zimovresu tak zostáva najstarší prítomný Stark, vtedy len osemročný Bran. Radia mu majster Luwin, učiteľ, ošetrovateľ a vychovávateľ všetkých Starkových detí, a starý rytier, kastelán ser Rodrick. Bran nie je z tejto úlohy šťastný, smúti za možnosťou byť rytierom a stále ho trápia sny, v ktorých je pravlk a o ktorých nikomu nepovie.

Do hradu neskôr zavítajú dvaja chlapci z rodu Freyovcov, ktorí ako súčasť spojeneckej dohody majú byť chovancami Starkovcov. Bran ich nemá rád. Kvôli nim musia byť jeho a Rickonov pravlk zavretí v božom háji, pretože Rickonov pravlk jedného z chlapcov uhryzol.

Po poprave svojho otca má Bran rovnako ako jeho brat Rickon sen, v ktorom sa s otcom stretnú. Robb Stark je vyhlásený za kráľa Severu. Medzi ľuďmi, ktorí sa prídu Branovi pokloniť ako novému princovi, sú aj trinásťročný Jojen Reed a jeho šestnásťročná sestra Meera. Jojen má slabý veštecký dar. Zaujíma sa o pravlky a Branove sny. Prezradí Branovi, že je menič – človek, ktorý sa vie prevteliť do zvieraťa. Meniči majú v rozprávkach zlú povesť, nazývajú ich vlkodlakmi, Bran to preto spočiatku odmieta. Inak sú mu ale Reedovci sympatickí.

Jojen má veštecký sen, v ktorom sa cez hradby Zimovresu privalí more a utopia sa v ňom traja muži. Ser Rodrick s vojakmi opustí Zimovres, aby išiel potrestať Ramsaya Snowa, ktorá prinútil ovdovenú lady, aby si ho vzala, a potom ju nechal vyhladovať na smrť. Hrad zostane len veľmi slabo strážený. Jednej noci Brana zobudí Theon Greyoy, ktorý mal byť na juhu spolu s Robbom. Bran najprv dúfa, že sa Robb vrátil, no Theon mu oznámil, že so svojimi mužmi zo Železných ostrovov prepadol a obsadil Zimovres. Bran je nútený mi vládu nad hradom odovzdať a stať sa Theonovým zajatcom. Osadenstvo hradu však za to Theona nenávidí a sympatizuje s Branom a Rickonom. V dôsledku obsadenia hradu padli traja muži Zimovresu, presne tí, ktorých Jojenov symbolický sen ukázal ako utopených.

Jojen má ďalší veštecký sen, v ktorom budú Bran a Rickonom zabití. Bran, Rickon, Hodor, Osha a Reedovci preto v noci zinscenujú svoj útek zo Zimovresu. Starkovia nechajú svojich pravlkov napadnúť a zabiť Theonových vojakov a vyberú sa smerom k lesu, potom však nechajú ďalej bežať pravlky a ľudia sa vrátia po vlastných stopách. So zásobami jedla sa ukryjú v podzemných kryptách. Bran sa tam často prevteľuje do svojho vlka. Táto činnosť sa mu zapáčila – ako Leto môže behať, čo ako človek nemôže. Jojen musí jeho nadšenie naopak krotiť. Chce, aby sa Bran vracal do svojho tela, aby sa najedol na napil.

Keď napokon vyjdú z krýpt, zistia, že Zimovres je zničený, vypálený. Nájdu smrteľne zraneného majstra Luwina, ktorý im prikáže rozdeliť sa. Osha s Rickonom putuje na juh, kým Bran s Hodorom a Reedovcami na sever. Vyberú sa hľadať bytosť zvanú Trojoká vrana. Bran dúfa, že mu tento magický tvor umožní lietať.

Zvyšok obyvateľstva Siedmich kráľovstiev považuje Brana a jeho mladšieho brata za mŕtveho. Myslia si, že ich zabil Theon. Pravdu vie len Theon sám a Ramsay Sneh. Ramsay sa pokúša Brana a Rickona vypátrať, Reedovci to však vedia, preto, napriek Branovej nevôli neputujú po kráľovskej ceste, ale krížom cez divočinu. Jojen chce, aby zvyšok kráľovstva vytrval v presvedčení, že Bran je mŕtvy.

Cesta je veľmi náročná a nebezpečná, pútnikov sužuje neustály hlas a zima. Jednu noc strávia v opustenej veži na ostrove, okolo ktorého sa rozkladá zrúcaná dedina. Do tejto dediny príde Jon Snow s Divochmi, bratia sa však nestretnú. Jon uvidí len Branovho pravlka. Branove schopnosti mocnejú. Postupne získa schopnosť prevteliť sa aj do Hodora.

Napokon Reedovci, Hodor a Bran doputujú k Múru. Jojenove veštecké sny ich zavedú do opusteného strašidelného hradu Nočná pevnosť, o ktorom Bran počul množstvo znepokojených príbehov. Nevedia však prejsť na druhú stranu Múru. Keď sa uložia spať v hradnej kuchyni, schodmi vedúcimi zo studne k nim príde Samwell Tarly, priateľ Branovho brata Jona, spolu s dievčinou Fialkou. Sam prešiel popod Múr magickou bránou, ktorú môže otvoriť len muž Nočnej hliadky. Cez túto bránu potom prevedie Brana a jeho družinu na druhú stranu. Tam ich čaká nemŕtva bytosť Studenoruký, ktorý ich vedie ďalej.

Napokon sa stretnú s deťmi lesa, magickými tvormi považovanými za vyhynutých. Trojoká vrana je v skutočnosti bytosť zvaná zelenoveštec. Vyhlási, že Bran už nikdy nebude chodiť, ale môže lietať. Branovi tiež prezradí, že má tiež vlohy na to, aby sa stal zelenoveštcom. Ako menič sa môže vteliť aj do magických stromov – čarostromov – a keďže stromy nerozoznávajú čas, v nich môže vidieť minulosť aj budúcnosť. Bran to vyskúša a skutočne vidí záblesky udalostí vrátane modlitieb svojho mŕtveho otca. Dej zatiaľ poslednej knihy, Tanec s drakmi, končí s víziou, že sa Branove schopnosti budú naďalej zlepšovať.

V prípade uznania Robba Starka ako Kráľa Severu sa Bran ako Robbov starší brat po Robbovej smrti stal Kráľom Severu.

  • MARTIN, George R. R.. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 476 s. ISBN 978-80-7197-491-8.
  • MARTIN, George R. R.. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 378 s. ISBN 978-80-7197-492-5.
  • MARTIN, George R. R.. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 459 s. ISBN 978-80-7197-493-2.
  • MARTIN, George R. R.. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 491 s. ISBN 978-80-7197-494-9.
  • MARTIN, George R. R. Bouře mečů. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2003. 590 s. ISBN 9788071974956.
  • MARTIN, George R. R.. Tanec s draky. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2012. 528 s. ISBN 978-80-7197-444-4.
  • MARTIN, George R. R.. Tanec s draky. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2012. 672 s. ISBN 978-80-7197-445-1.