Betlehemské svetlo

Betlehemské svetlo je plameň horiaci v betlehemskej jaskyni, kde sa podľa tradície údajne narodil Ježiš Kristus. Plameň betlehemského svetla si chodia skauti každoročne odpáliť v predvianočnom období, odkiaľ ho roznášajú do miest a obcí po celej Európe a do niekoľkých amerických krajín. Väčšinou býva najskôr letecky dopravený do Viedne, odkiaľ sa ďalej šíri väčšinou po železnici.

Na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali časť Malej Ázie, v ktorej sa údajne narodil a zomrel Ježiš Kristus a znemožnili tak kresťanom navštevovať tieto pre nich posvätné miesta. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacke výpravy do Palestíny. Obsadili najskôr Betlehem, a následne aj Jeruzalem. Križiaci uskutočnili celkovo 8 výprav, no len jednej sa podarilo dostať až do Jeruzalema. Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že ak sa vráti, prinesie do svojho rodného mesta Florencie plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Z križiackych výprav sa však vrátil len málokto; v Palestíne okrem vojnových nebezpečenstiev hrozili aj cudzokrajné choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami roku 1099 dorazili mladí križiaci do Florencie, na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z údajného Kristovho rodiska.

Novodobá história Betlehemského svetla začala v roku 1986 ako projekt rakúskej verejnoprávnej televízie ORF. Akcia vznikla ako podporná aktivita vianočnej zbierky, ktorú televízia organizovala pre postihnuté deti. Pred Vianocami poslali do Betlehemu lietadlom telesne postihnuté dieťa, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a lietadlom ho prinieslo späť do Linzu. Tam sa ho ujali miestni skauti, ktorí ho začali roznášať do ostatných častí Rakúska. Po roku 1989, keď padli totalitné režimy v Európe, sa tento zvyk rozšíril aj do ostatných krajín susediacich s Rakúskom, vrátane Slovenska, kde roznášajú skauti svetlo už od roku 1990.

Krajiny, do ktorých sa postupne rozšírilo betlehemské svetlo:

• 1989 - Česko-Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko
• 1990 - Slovensko
• 1991 - Slovinsko, Kréta
• 1992 - Taliansko, Ukrajina
• 1993 - Lichtenštajnsko, Srbsko
• 1994 - Luxembursko, Lotyšsko, Litva
• 1995 - Švédsko
• 1997 - Wales, Škótsko, Írsko, Belgicko
• 1999 - Španielsko
• 2001 - Spojené štáty americké, Grónsko, Island
• 2003 - Francúzsko
• 2009 - Kanada

Plameň betlehemského svetla odpaľujú z Betlehema rakúske deti. Prvýkrát (1986) to bolo postihnuté dieťa odkázané na invalidný vozík. O rok neskôr to bol jeho priateľ, ktorý túto poctu získal ako vďaku za svoju dlhodobú obetavú pomoc tomuto postihnutému. Medzi ďalšími deťmi bol napr. aj utečenec z Kambodže, ktorý našiel v Rakúsku druhý domov.

V roku 2000 rakúske dieťa svetlo prebralo od izraelských detí na letisku v Tel Avive. O rok neskôr priniesli plameň betlehemského svetla izraelské deti až do Rakúska. Od roku 2003 sa opäť obnovila tradícia odpaľovania plameňa deťmi priamo v Betleheme. Vžilo sa pre ne označenie Deti svetla pokoja (Friedenslichtkind).

• 2002: 6-ročné dievčatko z rakúskej kresťansko-arabskej rodiny
• 2005: Jürgen Lengauer (zachránil 2-ročného Michaela topiaceho sa v bazéne)
• 2006: Judith Pitzer (za príkladnú každodennú starostlivosť o postihnutú priateľku)
• 2007: Elizabeth Nemec (za zorganizovanie záchrannej akcie na pomoc svojej matke)
• 2009: Simon Bender (za mimoriadnu spoločenskú angažovanosť)
• 2010: Stefan Ivatovic (za projekt na začlenenie detí imigrantov do škôl)
• 2011: Sarah Schinwald
• 2012: Christina Mader (za dlhodobú starostlivosť o priateľov s Downovým syndrómom)
• 2013: Michael Weixlbaumer
• 2014: Tizian Ronacher
• 2015: Niklas Dumhart
• 2016: Melanie Walterer
• 2017: Tobias Flachner
• 2018: Niklas Lehner
• 2019: Victoria Kampenhuber
• 2020: Maria Khoury
• 2021: Tobias Nussbaumer a Rianna Danho (Vzhľadom na situáciu ohľadom koronavírusu Dieťa svetla – Tobias necestoval do Betlehema. Odpálila ho tam deväťročná Rianna Danho.)
• 2022: Sarah Noska
• 2023: Michael Putz a Pillar Jaraseh (Dieťa svetla Michael kvôli aktuálnej situácii nemohol do Svätej zeme vycestovať, ako tomu býva zvykom, a práve preto sa tejto dôležitej úlohy ujalo mieste dievča Pillar.)

Myšlienku podporili aj poprední náboženskí a politickí predstavitelia:

• Pápež Benedikt XVI.
• Pápež Ján Pavol II.
• Nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl
• Prezident Michal Gorbačov
• Prezident Václav Havel
• Jordánsky kráľ Husejn
• Predseda Európskej komisie a taliansky premiér Romano Prodi
• Predseda Európskeho parlamentu Josep Borell
• Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker
• Rakúsky prezident Heinz Fischer
• Rakúsky prezident Thomas Klestil

• 14.12.2024 (sobota) – odpálenie Betlehemského svetla v Rakúsku, vo Viedni
• 15.12.2024 (nedeľa) – odovzdanie Betlehemského svetla poľským a ukrajinským skautom
• 21.12.2024 (sobota) – vlakový rozvoz po Slovensku
• od 21.12.2024 – roznášanie Betlehemského svetla v regiónoch
• 22.12.2024 (nedeľa) – vynesenie Betlehemského svetla na Lomnický štít a na Hrebienok vo Vysokých Tatrách

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Betlehemské svetlo

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Betlémské světlo na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• https://www.betlehemskesvetlo.sk

• Legenda a história Betlehemského svetla - www.betlehemskesvetlo.sk
• ORF - Licht Ins Dunkel