Bacúch

Bacúch
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Vodný tok	Bacúšsky potok
Nadmorská výška	605 m n. m.
Súradnice	48°51′26″S 19°48′27″V / 48,857222°S 19,807500°V / 48.857222; 19.807500
Rozloha	38,19 km² (3 819 ha) [1]
Obyvateľstvo	897 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	23,49 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1274[3]/1563[4]
Starosta	Michal Chovanec[5] (nezávislý)
PSČ	976 64 (pošta Beňuš)
ŠÚJ	508446
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hlavná 279 Bacúch 976 64  Beňuš
E-mailová adresa	obecnyurad@bacuch.sk
Telefón	618 83 01
Fax	618 83 83
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bacúch
Webová stránka: Bacuch.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bacúch je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Obec Bacúch sa nachádza v severnej časti Banskobystrického kraja v okrese Brezno. Katastrálne územie obce Bacúch spadá do geomorfologického celku Horehronské podolie. Sever územia obce patrí do geomorfologického celku Nízke Tatry a južná časť oddelená riekou Hron je súčasťou Veporských vrchov. Bacúch na východe susedí s obcou Polomka a na západe s obcou Beňuš. Najsevernejším bodom je vrch Jánov grúň (1 388 m n. m.) a najjužnejšou časťou je územie medzi vrchmi Blato (1 195 m n. m.) a Lešník (1 312 m n. m.). Najvyšším bodom je vrch Končisté (1 474 m n. m.) v severnej časti územia. Samotná obec sa nachádza vo výške v rozmedzí 590 – 630 m n. m.

Existenciu Bacúcha ako najstaršej dediny na Horehroní možno dokázať archeologicky aj písomne už od 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území Bacúcha je v listine z roku 1274, ktorá zaručovala Bogomírovi z Liptovského rodu v tejto oblasti ryžovať zlato. Oblasť spomínali ako silva Wazuch, čo v preklade znamená les Bacúch. Vďaka tejto výsade na tomto území vznikla osada Wazych, ktorá však mala charakter sezónneho osídlenia. Po vyťažení zlata osada s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla. Až do 16. storočia sú dôkazy o existencii stáleho osídlenia na tomto území nejasné. V 15. storočí sa objavujú dôkazy o osídlení Bacúšskej doliny, a to prevažne slovenským etnikom. Postupne sa tu začali usídľovať Nemci za účelom ťažby a Valasi s poľským alebo rusínskym etnikom.

Lesy sú zastúpené najmä smrekom a listnatými stromami (buk, dub, lipa a javor). Bohaté zastúpenie má aj živočíšstvo, v okolí žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, líška hrdzavá, jazvec lesný alebo kuna lesná.^[6]

V potoku žije pstruh potočný, lipeň timiánový alebo hlaváč pásoplutvý. Okolie obce je posilnené bohatstvom podzemných vôd. Tie vyvierajú v prameňoch a môžu slúžiť pre účel pitnej vody.^[6]

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová neskoro klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1936. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, autorom vnútornej výmaľby z roku 1949 je Š. Enhof. Hlavný oltár sv. Jozefa pochádza z doby vzniku kostola. Oltárny obraz je dielom banskobystrického maliara J. Jonáša.^[7] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami s centrálnym rizalitom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a subtílnou barokovou helmicou. Svätý Jozef je považovaný za patróna dediny.^[6]

S cieľom zachovať ľudové zvyky a tradície vznikol v 20. storočí folklórny súbor Bacúšan. Tradícia založenia sa datuje od roku 1937. V tomto roku vystúpil súbor po prvý raz na národnopisných slávnostiach na Sliači.^[8]

Tradičný ľudový odev na Bacúchu sa postupne prestával nosiť po druhej svetovej vojne. Približný zánik nosenia kroja sa pohybuje okolo 50. rokov 20. storočia.^[8] Bacúšske kroje sú vyšívané krížikovou výšivkou a ich dominantnou farbou je bordová.

• Lokálne obľúbeným miestom je Prameň Boženy Němcovej. Minerálny prameň tak pomenovali v roku 1962 pri príležitosti 100. výročia úmrtia českej spisovateľky. Tá chodievala do Bacúcha vyhľadávať oddych. Prameň bol objavený v roku 1813 banským radcom.^[6]
• V Bacúchu sa zachovala priehrada Tajch z 19. storočia. Slúžila na zabezpečenie dostatočného prietoku vody počas splavu dreva po rieke Hron. Točitými schodmi sa dá vojsť do útrob hrádze a dostať sa dole k potoku.^[6]
• Dej románu Chlieb (1931) od slovenského spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského sa odohráva priamo v prostredí dediny Bacúch.

• Jozef Cesnak (* 1936 - † 2021), maliar a ilustrátor

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“^[9] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.^[10][11]

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bacúch