Židokresťanstvo

Židokresťanstvo označuje v cirkevných dejinách kresťanské skupiny prvých dvoch storočí, ktoré pochádzali zo židovstva, oproti kresťanom z pohanstva, označovaným obvykle ako pohanokresťania.

Prvé kresťanské spoločenstvá boli tvorené v 1. storočí z väčšej časti zo židov. Takmer všetci z prvých nasledovníkov Ježiša z Nazaretu a autori Nového zákona boli židokresťanmi.

Ako zvláštna skupina židokresťanov sa však označujú tie židokresťanské komunity, ktoré sa ku koncu 1. storočia začínajú stavať proti misii namierenej k pohanom a zvlášť proti učeniu Pavla z Tarsu. Ako charakteristiku týchto skupín možno uviesť snahu vnútiť pohanokresťanom dodržovanie rituálnych predpisov Tóry. Súdobá cirkev však tieto skupiny prakticky, a neskôr aj teoreticky, odsúdila ako heretické. Cirkevní Otcovia označujú tieto skupiny ako ebionitov, elchasaitov, hebrejov či nazorejcov.

Medzi odborníkmi nepanuje úplná zhoda ohľadne toho, čo pojem židokresťanstvo zahrnuje. Označenie židokresťania pochádza zrejme od Ferdinanda Christiana Baura (1792 – 1860), ktorý takto označuje všetky vyššie zmienené skupiny bez rozdielu. Jean Daniélou takto označuje celé myšlienkové dedičstvo, ktoré kresťanstvu priniesol midraš. Marcel Simon označuje ako židokresťanov tých, ktorí prakticky dodržovali ustanovenie mojžišského Zákona, iní potom len tých, ktorí ich dodržovanie vyžadovali aj teoreticky.^[1]

• Apokryf
• Nový zákon

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židokřesťanství na českej Wikipédii.