Štvrtohorné zaľadnenie

Štvrtohorné zaľadnenie (iné názvy: (štvrtohorná/kvartérna) ľadová doba, pleistocénne zaľadnenie) je obdobie výrazne zväčšeného rozsahu ľadovcov na Zemi počas pleistocénu (vrátane gelasu), do ktorého sa niekedy zahŕňa aj holocén (teda súčasnosť). Vzniklo prevažne ako dôsledok ochladenia podnebia. Názvy s výrazom "...zaľadnenie" sa používajú aj len na označenie samotného zväčšeného rozsahu ľadovcov v tomto období.

V minulosti v niektorých deleniach (porovnaj aj kapitolu Charakteristika) nebola dolná hranica štvrtohôr zhodná s dolnou hranicou pleistocénu a len začiatok štvrtohôr sa v takých deleniach zhodoval so začiatkom tu spomínaného zaľadnenia. Preto bol v minulosti názov štvrtohorné zaľadnenie správnejší než názov pleistocénne zaľadnenie. V súčasnosti sa dolná hranica štvrtohôr a pleistocénu zhoduje a je zhodná so začiatkom tu spomínaného zaľadnenia, preto sú oba názvy v tomto zmysle rovnako správne. Rozdiel medzi oboma názvami však môže byť naďalej relevantný u autorov, ktorí holocén (čiže súčasnosť) už nepovažujú za súčasť tohto zaľadnenia, čiže ho nechápu ako posledný interglaciál, ale ako poľadovú dobu. V takom prípade názov štvrtohorné zaľadnenie prísne vzaté vyjadruje, že je do zaľadnenia zahrnutý ja holocén, zatiaľ čo názov pleistocénne zaľadnenie vyjadruje, že holocén zahrnutý nie je.

Toto zaľadnenie sa začalo pred 2,588 miliónmi rokov. Tento dátum je podľa súčasnej stratigrafickej stupnice začiatok štvrtohôr a začiatok pleistocénu (konkrétne začiatok gelasu a ešte konkrétnejšie začiatok pretegelénu), ale podľa niektorých starších stratigrafických stupníc išlo o začiatok štvrtohôr a začiatok vrchného pliocénu, a podľa niektorých iných starších stratigrafických stupníc išlo o začiatok konečnej fázy treťohôr a začiatok vrchného pliocénu. Skončilo pred 11 700 rokmi (začiatok holocénu) alebo u iných autorov trvá dodnes. Podľa súčasnej stratigrafickej stupnice teda predmetné zaľadnenie trvalo počas celého pleistocénu a prípadne (skôr formálne) aj počas celého holocénu. Preto sa v minulosti pleistocén pomerne výstižne označoval aj synonymným názvom ľadová doba (t. j. ľadová doba vo význame posledná veľká ľadová doba, nie v nižšie spomínanom význame glaciál).

Pred 2,588 miliónmi rokov:

• Došlo k nápadnému celkovému ochladeniu podnebia. Povrch Zeme bol odvtedy väčšinou zaľadnený oveľa viac ako v treťohorách.
• V rámci tohto ochladenia sa (na rozdiel od napríklad treťohôr) pri bližšom pohľade začali pravidelne charakteristicky striedať chladnejšie obdobia s maximálnym rozšírením ľadovcov (ľadové doby v užšom zmysle (glaciály)) s miernejšími obdobiami (medziľadové doby, čiže interglaciály). Podrobnosti k tomuto pozri v článku ľadová doba (časť štvrtohôr).

Silné ochladenie pred 2,588 miliónmi rokov malo hlboký vplyv na existenciu a vývoj všetkého živého. S klesajúcou teplotou pribúdali atmosférické zrážky, ktoré sa v chladných ročných obdobiach menili na snehové víchrice. Vznikli rozsiahle snehové príkrovy, ktoré sa postupne menili na príkrovy ľadové až v ľadovce. Tak vznikalo zaľadnenie obrovských priestorov. Odhaduje sa, že v čase svojho vrcholu, v pleistocéne, pokrýval ľadovec 45 mil. km2 súše. V Severnej Amerike vidno stopy zaľadnenia až k 40. rovnobežke. V oveľa väčšom meradle než dnes boli zaľadnené aj horské masívy. V tom čase sa vyhranili aj veľmi výrazné podnebné pásma a to pásmo arktické, mierne a tropické. Ich hranice sa však podľa kolísania priemernej teploty počas pleistocénu značne menili.

Portál vied o Zemi