Čas (filozofia)

Čas je dimenzia vystihujúca plynutie, trvanie bytia.

Čas je podľa Aristotela podmienka pohybu. Je to miera pohybu podľa zásady "predtým a potom". Miera všetkého pohybu, ktorá sa orientuje podľa pohybu planét. Čas je tam, kde je skôr a neskôr. Tak ako sa priestor viaže na skutočné bytie vecí tak sa zasa čas viaže na jeho pohyb: čas je niečím na pohybe.

Podľa antického atomizmu čas a pohyb považovali atomisti za zložený z atómov, a to asi pretože presun musel u nich znamenať vždy vlastne preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupne rýchlosti znamenajú zotrvávavnie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov).

Čas je vo fyzike charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí.

Čas je podľa Kanta apriórna nazeracia forma, čisto formálna podmienka poznania, ktoré zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Čas je čistým obrazom všetkých predmetov zmyslov vôbec.

• Svetový čas

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čas (filozofia)
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čas (filozofia)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.