Preskočiť na obsah

Jozef Leikert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Leikert
vysokoškolský pedagóg, historik, básnik a spisovateľ literatúry faktu
Jozef Leikert pri odhaľovaní busty Vladimíra Mináča na podujatí Matice slovenskej
Jozef Leikert pri odhaľovaní busty Vladimíra Mináča na podujatí Matice slovenskej
Štát pôsob.Slovensko, Česko
Narodenie22. október 1955 (69 rokov)
Zlaté Moravce, Slovensko
BydliskoBratislava
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiavysokoškolský pedagóg a vedec
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Leikert

Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. (* 22. október 1955, Zlaté Moravce) je vysokoškolský pedagóg, historik, básnik a spisovateľ literatúry faktu, v súčasnosti predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu a čestný predseda Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, bývalý predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, vedúci Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a dekan Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy.

Získal viacero literárnych cien doma a v zahraničí vrátane Ceny E. E. Kischa a taktiež je nositeľom Krameriovej ceny. Pôsobil ako poradca prezidenta Slovenskej republiky. Je laureátom Ceny Slovenského centra PEN 2020 za rok 2020 za knihu Mňačko a Izrael.[1] Je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu a člen PEN klubu.

Storočnica spisovateľa Ladislava Ťažkého v Matici slovenskej (Bratislava), zľava Peter Rašla, Ida Rapaičová, Gabriel Rehák, Peter Ťažký, Jozef Leikert, Lukáš Perný
Profesor Jozef Leikert hovorí na podujatí k 100. výročiu Romana Kaliského v Matici slovenskej (z knihy Roman Kaliský, robotník v službách národa)

Niekoľko rokov pracoval v masmédiách, naposledy ako šéfredaktor Gama magazínu. Neskôr bol vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV, hovorcom a neskôr osobným poradcom prezidenta Slovenskej republiky.

Spisovateľ a kulturológ Jozef Leikert na podujatí k výročiu Ladislava Mňačka so štátnym vyznamenaním pre Mňačka od českého prezidenta Miloša Zemana

Pôsobil ako vedúci Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a ako historik v Historickom ústave SAV. Počas pôsobenia na Katedre kulturológie FF UKF v Nitre založil (v roku 2013) špeciálnu Galériu na schodoch, kde od jej založenia vystavovali významní slovenskí aj českí výtvarníci a fotografi ako Karol Kállay, Jaroslav Uhel, František Ringo Čech, Naďa Rappensbergerová a mnohí ďalší.[2] V roku 2005 vznikla v Nitre Kulturologická spoločnosť[3] a od roku 2005 zaviedol pravidelné oceňovanie osobností kultúry Cenou Pavla Straussa (navrhujú študenti a pedagógovia Katedry kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako aj členovia Kulturologickej spoločnosti).[4][5] V rámci Kulturologickej spoločnosti pripravil na vydanie knihy o Ladislavovi Ťažkom, Vavrovi Šrobárovi, Pavlovi Straussovi, Ladislavovi Hanusovi a knihy Petra Libu.

Jozef Leikert na podujatí Matice slovenskej k 100. výročiu narodenia herca Jozefa Kronera

Pôsobil tiež ako dekan Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.[6]

Okrem toho bol predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, je členom Spolku slovenských spisovateľov a je členom Vedeckej rady Matice slovenskej, s ktorou pravidelne spolupracuje na kultúrnych a osvetových podujatiach.

Je editorom a spoluautorom niekoľkých odborných kníh.[7]

Na spomienkovom podujatí k 100. výročiu narodenia Vladimíra Mináča v Matici slovenskej vystupuje kulturológ profesor Jozef Leikert

Je autorom knižných rozhovorov s významným osobnosťami Slovenska ako Ladislav Ťažký, Ladislav Mňačko, Jozef Kroner, František Kele, Jaroslav Siman a ďalších. Je autorom kníh, ktoré systematicky spracovali udalosti 17. novembra 1939 a osudy osobností spojené s týmto tragickým dátumom, autorom kníh o živote a diele osobností ako Roman Kaliský, Vavro Šrobár, T. G. Masaryk, Ladislav Mňačko, Marek Frauwirth a taktiež je autorom encyklopedických kníh o osobnostiach Slovenska.

Pôsobí tiež ako predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku, ktorá udeľuje prestížne ocenenie Cena Vojtecha Zamarovského.[8]

V roku 2023 usporiadali spoločné podujatie Večer kulturológov Matica slovenská a Spolok slovenských spisovateľov, ktoré bolo venované autorovej tvorbe a dielu, a na ktorom vystúpil spolu s kolegom kulturológom Dalimírom Hajkom.[9][10] V roku 2024 sa stal čestný predsedom Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej[11] a získal aj Cenu Matice slovenskej za prínos pre slovenskú literatúru.[12]

Publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
Martin Muránsky, Jozef Leikert, Lukáš Perný, Jana Schillerová-Horváthová a Ivan Okáli na 120-ročnici Daniela Okáliho, Inštitut ASA, Bratislava, 2013

Básnické zbierky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Potichu (1995)
  • Odstrihnuté zvony (1997)
  • Pokosená hlina (1999)
  • Šepot krokov (2000)
  • Pominuteľnosť (2005)
  • Dotyky duše (2006)
  • Nahá tvár (2001)
  • Zámlky (2001)
  • Pominuteľnosť (2008)
  • Dvojdlaň (2014)
  • Zláskavenie I. + II. (2014)
  • Dotyky duše (2015)
  • Osmičky galaxie (2016)
  • Vrásky mesta / Wrinkles of a city / Die Falten einer Stadt (2016)
  • Letokruhy očí (2017)

Literatúra faktu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ráno prišla noc (1989)

Nový pohľad na udalosti 28. októbra a 17. novembra 1939.

  • A deň sa vrátil (1993, 1994)

Čo nasledovalo po 17. novembri 1939. Dielo si okrem iného podrobne všíma 24-ročného medika Jána Opletala, ale aj 22-ročného pekára Václava Sedláčka, na ktorého niekto v Prahe 28. októbra 1939 niekoľkokrát vystrelil.

  • Testament svedomia (1996, 2001)

Rozhovor so slovenským spisovateľom Ladislavom Ťažkým.

  • Návraty odchodov (1997)

Rozhovor s horolezcom a cestovateľom Františkom Kelem.

  • Čierny piatok sedemnásteho novembra (2000, 2001)

Autor vyspovedal v hodine dvanástej posledných bývalých študentov, ktorí boli umiestnení do koncentračného tábora počas 2. svetovej vojny a ktorí sa dožili dnešných dní.

  • Sny v okovách (2003)

Osobné spomienky bývalých študentov, účastníkov udalostí 17. novembra 1939. Výpovede mladých ľudí následne uväznených v koncentračných táboroch.

  • Osud tak chcel - rozhovor s Jozefom Kronerom (1999, 2000, 2003) (s Máriou Mackovou)

Posledný rozhovor s hercom Jozefom Krónerom.

  • Zákulisie slov (2000)

Rozhovor s najstarším a najdlhšie pôsobiacim parlamentným stenografom na svete Josefom Kocourkom, ktorý nepretržite stenografuje od roku 1945 až do súčasnosti.

  • Kultúrno-politický profil Vavra Šrobára (2005)
  • Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko / Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia (spoluautor) (2006)
  • Politik s dušou filozofa (2007)

Monografia o prvom československom prezidentovi T. G. Masarykovi.

  • 55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska (2007) s Alexandrom Vojčekom

Publikácia podáva svedectvo o veľkoleposti a bohatosti slovenskej histórie. Zachytáva nielen slovom, ale aj nevšedným a očarujúcim obrazom kultúru slovenského národa v dejinných súvislotiach, opisuje výnimočné lokality, historické pamiatky a vzácne kultúrne pamätihodnosti Slovenska.

  • Taký bol Ladislav Mňačko (2008)

Máloktorý slovenský novinár a spisovateľ sa zapísal do pamäti svojich čitateľov, priateľov a súčasníkov tak významne, priamo a zároveň v dramatických protikladoch ako práve Ladislav Mňačko. Napriek pohnutému obdobiu, v ktorom žil, zo svojich princípov neustúpil. No netrval tvrdohlavo na svojich omyloch, lebo vedel, že to robia len povrchní ľudia, ktorí sa z nich nevedia poučiť. V jeho výpovediach sa spája životná skúsenosť s celoživotnými snami a želaniami, ale cítiť z nich predovšetkým srdce človeka, ktorý celý život hľadal pravdu a spravodlivosť. Taký bol Ladislav Mňačko...

  • Galéria slávy: 111 osobností Slovenska (2009)
  • Osobnosti Slovenska I. a II. (2010)
  • Daleko a přece blízko (2014)

Osudy aktérů událostí 17. listopadu 1939, českých studentů, kterým zavřeli vysoké školy a kteří trpěli v koncentračním táboře a bojovali v zahraniční armádě. Tato kniha slovenského historika a spisovatele byla v roce 2012 v Anglii oceněna Cenou R. W. Setona-Watsona.

  • Hlas srdca (2016)

Kniha Hlas srdca je biografia známeho chirurga Jaroslava Simana, ktorý sa na Slovensku a vo svete preslávil najmä úspešnou operáciou - oddelením siamských dvojčiat. Výpovede profesora Simana v knihe sú pravdivou reflexiou doby, v ktorej žil. Významne obohacujú históriu slovenskej medicíny, ale zároveň sú nadčasovou múdrosťou určené širokej verejnosti.

Kniha literatúry faktu známeho slovenského historika, spisovateľa a básnika na osude Slováka, ktorého v Prahe popravilo nemecké gestapo v rámci Akcie 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi mladými ľuďmi, upozorňuje na vojnové nebezpečenstvo. Autor sa formou listu prihovára Markovi Frauwirthovi, mladému mužovi z Tvrdošína, ktorý zomrel nezmyselnou smrťou. Téma rezonuje aj po mnohých rokoch, lebo brutalita a surovosť, s akou Nemci v novembri 1939 prepadli študentov a odvliekli ich do koncentračného tábora v Sachsenhausene, odkiaľ sa nemali vrátiť, nemá v novodobých európskych dejinách obdobu. Hitler popravou deviatich študentských funkcionárov dal jasný signál, že budúca česká inteligencia nebude existovať. Kniha je zaujímavo graficky riešená a ilustrovaná umeleckými fotografiami slávneho fotografa Karola Kállaya.

  • Uloupené mládí (2019)

Kniha je výsledkom výskumu zameraného na udalosti 17. novembra 1939, kedy bolo po demonštráciách odporu českého ľudu proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy v súvislosti s pohrebom Jána Opletala odvlečených 1200 českých vysokoškolských študentov do koncentračného tábora Sachsenhausen. Na základe metódy orálnej histórie – výpovedí pamätníkov vyhľadaných doma aj v zahraničí – sa autorovi podarilo do detailov zrekonštruovať niekoľkoročný život bývalých študentov v koncentračnom tábore. Autor podrobne popísal praktiky Nemcov zamerané na likvidáciu inteligencie českého národa. Zameral sa na pocity študentov, ich obetavé správanie a statočné konanie v neľudských podmienkach.

  • Mňačko a Izrael (2020)

Kniha Mňačko a Izrael (politické a osobné peripetie známeho novinára a spisovateľa v rokoch 1967 a 1968) je voľným pokračovaním knihy Taký bol Ladislav Mňačko, ktorú Jozef Leikert napísal v roku 2008. Mňačka, ktorého mnohí označovali prívlastkami ako československý Solženicyn či červený Hemingway. Na protest proti proarabskej politice československej vlády sa prominentný novinár a úspešný spisovateľ rozhodol odcestovať do Izraela. Československé úrady považovali jeho odchod za emigráciu a zbavili ho štátneho občianstva, titulu zaslúžilý umelec, všetkých štátnych vyznamenaní a vylúčili ho z komunistickej strany. Autor odkrýva nielen tehdejšie politicko-spoločenské pozadie, ale aj zákulizie osobného života Ladislava Mňačka, jeho vnútorný zápas medzi láskou a povinnosťou, medzi slávou a charakterom. Kniha je cenným dokumentom doby a biografia významnej slovenskej kultúrnej osobnosti 20. storočia.

  • Rozčísnutý čas Marka Frauwirtha (2021)

Život mladého muža Marka Frauwirtha, ktorý, tak ako ostatní, túžil po radosti, šťastí a láske, sa naplnil iba v 28 rokoch. 17. novembra 1939 bol popravený nacistami v skupine deviatich študentov a študentských funkcionárov. Marek Frauwirth však v tom čase už nebol študentom, ani študentským funkcionárom, navyše bol cudzím štátnym príslušníkom. Jeho domovom bolo Slovensko. Napriek tomu, že všetkých ostatných zahraničných študentov zatknutých 17. novembra 1939 prepustili, Marek Frauwirth medzi nimi nebol.Prečo sa dostal do skupiny popravených? Čo predchádzalo jeho zatknutiu? Bola to zrada alebo náhoda? Autor tejto knihy Jozef Leikert si tieto otázky a mnohé ďalšie kladie už takmer tridsať rokov. Mnohé fakty objasnil a doplnil, po ďalších pátra. Výsledkom jeho obdivuhodnej bádateľskej práce sú pútavé príbehy mladých ľudí z doby temna a neslobody, ktoré nesmú zostať zabudnuté.

  • Osudy osobností Slovenska (2020)

História Slovenska, malej a pomerne mladej krajiny, je plná výnimočných osobností, ktoré svojimi jedinečnými vynálezmi, objavmi, hudobnými, výtvarnými, literárnymi, divadelnými dielami, športovými či inými výkonmi obohatili a posunuli našu spoločnosť. Táto výpravná, bohato ilustrovaná publikácia, mapuje zaujímavé životné osudy 200 vybraných velikánov slovenských dejín, ktorých dielo zaujalo už počas ich života, ešte viac rezonuje po rokoch, a nie raz prekročilo hranice Slovenska a Európy. Autor, prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., sa vracia k biografiám, ktoré vydal už pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa však uzatvorilo dielo ďalších vynikajúcich Slovákov, z ktorých viacerým venoval nové strany v tejto knihe. Krátkymi esejistickými príbehmi približuje našich jedinečných rodákov takých, akí naozaj boli, bez zbytočného preceňovania či zatracovania. Pútavé rozprávanie dopĺňa množstvo exkluzívnych a málo známych fotografií.

O autorovi

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Básnický svet Jozefa Leikerta (Dalimír Hajko) (2017)
  • Literatúra faktu Jozefa Leikerta (Dalimír Hajko) (2018)
  • Básnik Jozef Leikert (2020)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HNonline.sk - Jozef Leikert získal za knihu Mňačko a Izrael prestížne literárne ocenenie [online]. hnonline.sk, 2021-10-04, [cit. 2023-02-22]. Dostupné online.
  2. Galéria na schodoch – Katedra Kulturológie FF UKF [online]. [Cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  3. O katedre – Katedra Kulturológie FF UKF [online]. [Cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  4. Ceny Pavla Straussa – Katedra Kulturológie FF UKF [online]. [Cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  5. Ján Chryzostom Korec, Emília Vášáryová (2005), Milan Rúfus, Peter Dvorský (2006), Jaroslav Siman, Peter Michalica (2007), Miroslav Cipár, Pavol Hammel (2008), Štefan Nosáľ, Karol Kállay (2009), Ladislav Burlas, Jozef Bednárik (2010), Viliam Turčány, Božidara Turzonovová (2011), Jozef Ciller, Darina Laščiaková (2012), Július Rybák, Jozef Leikert (2013), Vladimír Godár, Peter Liba (2014), Tibor Žilka, Viera Dubačová (2015), Anton Srholec in memoriam, Marián Varga (2016)
  6. AKTUALITY.SK. Prof. J. Leikert dekanom Fakulty masmédií PEVŠ [online]. Aktuality.sk, 2013-03-12, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  7. Webová stránka katedry kulturológie UKF v Nitre http://www.kkult.ff.ukf.sk/prac_detail.htm Archivované 2011-12-28 na Wayback Machine
  8. Docent Pavol Parenička ocenený prestížnou Cenou Vojtecha Zamarovského [online]. 2022-10-24, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
  9. Kulturologický večer [online]. 2023-02-24, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  10. VEČER KULTUROLÓGOV: Profesor DALIMÍR HAJKO, Profesor JOZEF LEIKERT o kultúre, tvorbe a poézii [online]. [Cit. 2023-02-24]. Dostupné online.
  11. TOMKOVÁ, Tatiana. Profesori Hajko, Dupkala a Leikert sa stali čestnými predsedami Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej [online]. 2024-03-22, [cit. 2024-04-02]. Dostupné online.
  12. Slovenský spisovateľ LADISLAV MŇAČKO mal významné výročie... pripomenuli si ho vedci a spisovatelia na špeciálnom podujatí, ktoré organizovala Matica... | By Spolok slovenských spisovateľov a VSSSFacebook [online]. [Cit. 2024-04-02]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]