Vráta (vrch)
| Vráta | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obce | Lokca, Breza |
| Pohorie | Podbeskydská vrchovina |
| Povodie | Biela Orava |
| Nadmorská výška | 1 051,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°24′42″S 19°23′25″V / 49,4117°S 19,3903°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený, z Brezy |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vráta (1 051,1 m n. m.[1]) sú najvyšším vrchom geomorfologického celku Podbeskydská vrchovina na Orave. Nachádzajú sa približne 6 km západne od Námestova.[2]
Poloha
Nachádzajú sa v centrálnej časti Podbeskydskej vrchoviny, geomorfologického celku Stredných Beskýd.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji a okrese Námestovo. Vrchol a celá severovýchodná časť masívu patrí do katastrálneho územia Lokce[4], juhozápadná časť Vrát patrí obci Breza. Vypína sa medzi obcami Breza na juhu, Oravská Jasenica na juhovýchode, Oravské Veselé na severe a Beňadovo na severozápade.[1] Vráta patria do povodia Bielej Oravy. Na západe susedí vrch Zraz (968 m n. m.), severozápadne leží Vyšná Poperačka (1 043 m n. m.) a východne sa nachádza Kozubka (931 m n. m.).[2]
Opis
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne juhovýchodno-severozápadným smerom. Dominuje flyšovému masívu, oddelenému od susedných častí vrchoviny dolinami potokov Kýčera na západe a Poperačský potok na východe.[2] Je sčasti zalesnený a z vrcholovej časti sú len obmedzené výhľady. Z vhodných odlesnených častí sa však naskytujú ďaleké výhľady. Vrch leží v CHKO Horná Orava. Približne 1 km juhovýchodne stojí rozhľadňa Brabírka.[2]
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a malým odlesneným plochám ponúka vrcholová časť obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo vrchov Podbeskydskej vrchoviny dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí. Výborný výhľad je na pohraničné vrchy Oravských Beskýd s masívom Pilska a Babej hory, Veľký Choč či Oravskú Maguru, pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť vrcholy Vysokých i Nízkych Tatier.[5]
Turistika
Samotný vrchol Vrát nepatrí medzi turisticky frekventované lokality. Na vrchol nevedú značkované turistické trasy, avšak prístup je možný po lesných cestách a chodníkoch z prakticky všetkých okolitých obcí. Turisticky atraktívnou je rozhľadňa Brabírka, stojaca na pahorku nad obcou Oravská Jasenica, približne 1 km juhovýchodne od vrcholu Vrát.[2]
Referencie
- ↑ a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 6.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.