Zdislava z Lemberku

Svätá Zdislava z Lemberku
Forenzná rekonštrukcia podoby tváre sv. Zdislavy z Lemberku
Biografické údaje
Narodenie	cca. 1220 Křižanov, Česko
Úmrtie	1252 Lemberk, Česko
Hrob	Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy
Uctievanie
Začiatok beatifikačného procesu	1895
Blahorečenie	27. august 1907 Vatikán Pius X.[1]
Svätorečenie	21. máj 1995 Olomouc[1] Ján Pavol II.[1]
Atribúty	jej deti, ošetruje chorých, kôš s chlebom,[1] kríž s ružami[1]
Patronát	rodín,[1] libereckého kraja, kongregácie sestier dominikánok, Litoměřická diecéza, český národ[1]
Cirkev	Katolícka cirkev
Sviatok	1. január,[1] 30. máj[1] (spomienka v Česku)
Odkazy
	Zdislava z Lemberku (multimediálne súbory na commons)
Český portál  Biografický portál

Svätá Zdislava z Lemberku (* cca. 1220, Križanov – † 1252, Lemberk) bola česká šľachtičná a zakladateľka kláštorov a nemocníc. V roku 1907 bola vyhlásená za blahoslavenú a v roku 1995 pápežom Jánom Pavlom II. za svätú. V tom istom roku požiadal litoměřický biskup o zmenu patrocínia diecézy a od roku 2000 je sv. Zdislava hlavnou patrónkou litoměřickej diecézy. Od roku 2002 je aj patrónkou Libereckého kraja.

Jej otec bol Pribyslav z Križanova na Morave^[2] a matka Sibyla, pôvodom zo Sicílskeho kráľovstva na juhu Talianska, ktorá prišla do českých zemí s Kunhutou Švábskou, nevestou kráľa Václava I. Zdislava mala niekoľko súrodencov – dospelého veku sa dožili sestry Alžbeta, vydatá za Smila z Lichtemburka, a Eufémia, manželka Bočka z Obřan.

O jej mladosti sa vie veľmi málo. Jej rodičia mali veľmi vrúcny vzťah k duchovnu a katolíckej cirkvi, takže je teoreticky možná jej výchova v niektorom z moravských kláštorov, alebo aspoň ich vplyv na Zdislavinu výchovu.

V roku 1238 sa vydala za Havla z Lemberku, ktorý bol blízky dôverník kráľa Václava I. Narodili sa im pravdepodobne štyri deti: spoľahlivo doložení synovia Havel, Jaroslav a Zdislav a možno aj dcéra Markéta, ktorú spomína iba Žďárska kronika.

Zdislava bola zrejme ráznou a energickou ženou. Jej meno je spájané s dominikánskymi kláštormi v Turnove a v Jablonnom v Podještědí. V druhom menovanom išlo zároveň aj o špitál, do ktorého, napriek svojmu vysokému postaveniu, osobne dochádzala a starala sa o chorých. S manželovým súhlasom vstúpila do tretieho rádu sv. Dominika.^[3]

Zomrela predčasne približne v 33 rokoch, avšak antropologický výskum nepotvrdil tradovanú tuberkulózu. Pochovaná je v kostole sv. Vavrinca v Jablonnom, ktorého stavbu začala, ale už sa nedožila jej dokončenia.^[4]

O jej blahorečenie požiadal už v roku 1849 litoměřický biskup Augustin Bartoloměj Hille, avšak bezvýsledne. Proces sa začal až o 46 rokov neskôr, v roku 1895. Impulzom pre beatifikáciu bola aktivita farára z Jablonného v Podještedí Josefa Tschörcha, ktorý požiadal o potvrdenie kultu pani Zdislavy z Lemberka, ktorý bol už od nepamäti. V spolupráci litoměřického biskupa Emanuela Jana Schöbela, litoměřického kanovníka Josefa Štěrbu a litoměřického dominikána Benedikta Kundráta boli vykonané všetky potrebné práce pre beatifikáciu.^[5] Proces blahorečenia bol dokončený 6. septembra 1900 a dodaný Kongregácii pre svätorečenie do Ríma. Kongregácia vyjadrila súhlas k procesu 27. augusta 1907 a pápež sv. Pius X. 28. augusta 1907 Zdislavu z Lemberka blahorečil.^[6][7]

Vatikán v roku 1995 uznal zázrak uzdravenia MUDr. Františka Straku: v roku 1989 sa jeho príbuzní modlili ku Zdislave a MUDr. Straka sa prebudil z klinickej smrti.^[8] Preto 21. mája 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Česka na stotisícovom zhromaždení na letisku v Olomouci - Neředíne svätorečil blahoslavenú Zdislavu z Lemberku spolu s blahoslaveným Janom Sarkanderom.^[9] Na žiadosť litoměřického biskupa Josefa Koukla bola vyhlásená v tom istom roku za hlavnú patrónku litoměřickej diecézy^[10] a jej hrob v Jablonnom v Podještědí je diecéznym pútnickým miestom.

V roku 2002 vydala Česká národná banka k 750. výročiu úmrtia Zdislavy pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Kč.

• Vitráž sv. Zdislavy a sv. Jana Sarkandera v kostole svätého Cyrila a Metoda v Olomouci
• Mozaika sv. Zdislavy v kláštornom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Žďáři nad Sázavou
• Sadrový reliéf sv. Zdislavy s manželom Havlom v kostole sv. Václava v Křižanove
• Pamätná medaila Zdislavy z Lemberku
• Zvon sv. Zdislavy v kostole sv. Michala v Olomouci
• Pamätná strieborná minca k 750. výročiu úmrtia sv. Zdislavy z Lemberku
• Antropologický portrét sv. Zdislavy od Jiřího Wintera Nepraktu na prianie pápeža Jána Pavla II. pre Kongregáciu pre kauzy svätých pred jej kanonizáciou.

V roku 2018 prebehla z podnetu komtúra Rádu sv. Lazára Jeruzalemského Augustina Karla Andrle Sylora a s podporou litoměrickej diecézy rekonštrukcia podoby sv. Zdislavy z kostrových pozostatkov hlavy. Lebka bola digitalizovaná do 3D modelu českou spoločnosťou Geo-cz. Následne bola brazílskym odborníkom na 3D grafiku a dizajnérom Cícerom Moraesom vytvorená najpravdepodobnejšia podoba sv. Zdislavy.^[11]

Zdislava z Lemberku sa stala námetom pre viac ako 15 stvárnení v beletristických textoch:

• Píseň na blahoslavenou Zdislavu – báseň Jakuba Demla, 1952
• Země Nikoho – báseň v zbierke Jiřího Kuběnu, 1961
• V erbu lvice – román Aleny Vrbovej, 1977
• Útek do Egypta cez Kráľovstvo české - román pre mládež od Otfrieda Preusslera, 1978
• Paní z Lemberka: o blahoslavené Zdislavě – novela Vojtěšky Mazálkovej, 1991
• Legenda o paní Zdislavě – povesť Richarda Neugebauera, 1991
• Zdislava, plamen Boží – básnická zbierka Zuzany Novákovej a Jaroslava Nováka, 1992
• Kytice z královské zahrady: příběhy svatých ochránců Čech a Moravy pro děti – príbehy pre deti od Ivana Renča, 1993
• Zdislava: paní čistého života: příběh jedné z českých světic – novela Pavla Sýkoru a Zdeňka Ferbara, 1995
• O dobré Paní Zdislavě – próza Přemysla Ruta, 2002
• Dýka s hadem, aneb, Tři zločiny, které rozřešil královský prokurátor Oldřich z Chlumu léta Páně 1269 – román Vlastimila Vondrušku, 2002
• Zdislava a ztracená relikvie – román Vlastimila Vondrušku, 2003^[12]
• Naše paní Zdislava – básnická zbierka Jana Hraběte-Kroupu, 2003
• Povídky o svaté Zdislavě – poviedky Magdalény Tůmovej, 2007
• Paní Zdislava z Lemberka – báseň Marie Dolistovej preložená do šiestich jazykov, 2009^[13]

• Královna severních záseků – oratórium Ondřeja Fibicha a Jiřího Smrža, 1993
• V erbu lvice – film režiséra Ludvíka Rážu podľa rovnomenného románu, 1994^[14]
• Svatá Zdislava – oratórium skladateľa Miloša Boka, 2001
• Zdislava z Lemberka – kantáta z cyklu České nebe Jana Zástěru na text Marie Dolistovej, 2018
• Já vládnu pouze láskou – kantáta Jana Zástěru k oslave výročia 800 rokov od narodenia sv. Zdislavy na text Jana Matouška, 2020

• Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi

• Svätá Zdislava na serveru www.e-stredovek.cz
• Svätá Zdislava – seminárky
• Život svätej Zdislavy

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zdislava z Lemberka na českej Wikipédii.