Veľký Slavkov
| Veľký Slavkov | |
| obec | |
 Kostol sv. Andreja Apoštola
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Nadmorská výška | 683 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′45″S 20°16′46″V / 49,0958°S 20,2795°V |
| Rozloha | 12,21 km² (1 221 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 524 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 124,82 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1251 |
| Starosta | Ladislav Josko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 059 91 |
| ŠÚJ | 524018 |
| EČV (do r. 2022) | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Slavkov | |
| Webová stránka: velkyslavkov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Slavkov (maď. Nagyszalók, nem. Groß schlagendorf, poľ. Wielki Sławków) je obec na Slovensku v okrese Poprad a jedna z najstarších obcí pod Tatrami.
Z histórie
[upraviť | upraviť zdroj]Jej chotár bol osídlený už v praveku. Dokazujú to vykopávky na neďalekom pahorku Burich (medzi Veľkým Slavkovom a Dolným Smokovcom), ktoré svedčia o tom, že obec, pravdepodobne, ležala severnejšie, bližšie k Vysokým Tatrám ako dnes. Stálo tu hradisko z laténskej doby, jedno z prvých spomínaných v odbornej literatúre. Jeho význam tkvie v dokonalej, na svoju dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej technike. Obyvatelia pahorku na vyvýšenine, ktorú dodnes obteká Anenský potok, mali nehatený výhľad na Popradskú kotlinu. Výšina bola osídlená už v predpúchovskom období, ale tesne pred začiatkom nášho letopočtu ju zmenili na mohutnú pevnosť. Pravdepodobne ani mohutné valy pravekú osadu neochránili, a keď ľahla popolom už sa do nej nikto nevrátil. Archeológovia tu našli keramiku, spony, železné klince, kovania a mnohé iné predmety. [4]
Najstaršia zmienka o obci však pochádza z roku 1251, kde sa v listine Belu IV. spomína ako súčasť panstva turčianského konventu. Osadu kolonizovali nemeckí kolonisti, ktorí ju začlenili do Spoločenstva spišských Sasov z roku 1271. V rokoch 1344 – 1412 bol Veľký Slavkov súčasťou Provincie 24 spišských miest, ktorá sa v roku 1412 v dôsledku spišského zálohu rozpadla na Provinciu 11 spišských miest a Provinciu 13 spišských miest. Od roku 1465 bol Veľký Slavkov majetkom Zápoľskovcov a Spišského hradu. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a pastierstvom, tkaním plátna, výrobou dreveného uhlia a pálením liehu. Veľkému Slavkovu patrila značná časť územia Vysokých Tatier. Z celkovej rozlohy 2695 kat. jutár slavkovských pozemkov bolo 839 kat. jutár neužitkov v horách.[5]
Po obci dostal meno tatranský Slavkovský štít, ktorý sa týči nad obcou. Výstup na jeho vrchol opísal Juraj Bucholtz v opise z roku 1718. Vo Veľkom Slavkove žil Tomáš Mauksch, ktorý sa zaslúžil o vznik Starého Smokovca. Meno obce majú aj mnohé iné tatranské objekty.[5]
Pred druhou svetovou vojnou obec obývali prevažne Karpatskí Nemci. Po jej skončení bola prevažná väčšina z nich odsunutá do pracovných táborov a do Nemecka. Niektorí sa vrátili, ale svoje usadlosti našli obývané presídlencami z 20 slovenských dedín.
V obci sa nachádzajú evanjelický kostol a. v. a katolícky kostol. V tejto obci pôsobí centrum evanjelickej diakonie. Rímskokatolícky kostol sv. Andreja Apoštola postavili v 13. storočí ako ranogotický, neskôr ho slohovo upravili. Najväčšou prestavbou prešiel v roku 1861. Dva pôvodne gotické oltáre sú v súčasnosti v zbierkach Národného múzea v Budapešti. Barokovo-klasicistický evanjelický kostol je z roku 1788.[6]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Cez Veľký Slavkov premáva Tatranská elektrická železnica a cez obec vedie prístupová cesta z Popradu do Vysokých Tatier.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ NOVOTNÝ, Bohuslav; NOVOTNÁ, Mária; KOVALČÍK, Richard. Popradská kotlina v dávnej minulosti. prvé. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 66 s. ISBN 80-234-0042-8. Vyrástli z domácich koreňov.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOLLÁR, Daniel; LACIKA, Ján; MALARZ, Roman. Slovensko-poľské Tatry. prvé. vyd. Bratislava : Dajama, 1998. 354 s. ISBN 80-967547-2-6.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký Slavkov
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Karpatskí Nemci zo Spišskej župy -
Kostol sv. Andreja Apoštola -
Vzadu chotár obce -
Časť obce -
Slavkovský štít
.jpg)