Ultrabázická hornina
Ultrabázické horniny alebo ultrabáziká sú vyvreté horniny obsahujúce menej ako 44 %[1] resp. 45 % SiO2[2]. Ide o umelo určenú hranicu, ktorá odráža iba ich (geo)chemické zloženie. Skupina ultrabázických hornín má síce veľa spoločného s horninami ultramafickými, s ktorými sa i často zamieňa, no takéto zjednodušovanie môže byť niekedy zavádzajúce. Ultramafity sú klasifikované na základe mineralogického zastúpenia mafických minerálov (ktorých obsah je 90 – 100 %). Podstatný rozdiel spočíva najmä v okrajových členoch ultramafitov, ktoré nemusia mať dostatočne nízky obsah SiO2 a nie sú preto ultrabázické. Ide najmä o niektoré hornblendity a anortozity, ktoré môžu mať obsah SiO2 vyšší ako 50 %[1], pričom však stále spadajú medzi ultramafické horniny.
Ultrabázickým horninám dominuje zložením olivín a pyroxén, môžu tiež obsahovať bázické plagioklasy, spinel, granát, amfiboly a sľudy. Ultrabázické horniny sa nachádzajú hlavne vo vrchnom plášti ale môžu vznikať ako kumuláty aj z bázickej magmy alebo kryštalizáciou magiem pri parciálnom tavení plášťa.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Krist, E., Krivý, M., 1985; Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ Petránek, J. ultrabazický, On-line Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-11-03]. Dostupné online.