SN 1987A

Pozostatky po výburu, vľavo v röntgenovom spektre a vpravo vo viditeľnom svetle

SN 1987A bola supernova, ktorá vzplanula v hmlovine Tarantula vo Veľkom Magellanovom mraku. Svetlo tejto explózie na Zem dorazilo v roku 1987 (z toho názov). S magnitúdou 3 sa stala najjasnejšou supernovou pozorovanou od roku 1604 (Keplerovej supernovy). Celých 10 mesiacov bola pozorovateľná voľným okom a observatóriá celej južnej pologule ju nepretržite sledovali počas explózie aj po nej. Jej pozorovania priniesli mnoho poznatkov o posledných štádiách životného cyklu hviezd.^[1]

Vznikla explóziou hviezdy s pôvodným označením Sanduleak -69°202. Prvýkrát bola zaznamenaná 23. februára o 7:36 UT ako prílet 25 neutrín z jej skolabovaného jadra. Nasledujúceho dňa o 6:30 Ian Shelton na observatóriu Las Campas v Čile objavil túto supernovu aj vizuálne. Obálka po supernove sa stále veľkou rýchlosťou rozpína a naráža na medzihviezdny materiál, v ktorom vytvára prstenec žiariaceho plynu. To, že supernovu sprevádzal tok neutrín zachytený troma rôznymi neutrínovými detektormi, potvrdilo správnosť teoretickej predstavy o výbuchu supernovy.^[1]

Po výbuchu ostal kompaktný objekt, pravdepodobne neutrónová hviezda alebo pulzar.^[2]

SN 1987A patrí k supernovám typu II a vznikla explóziou modrého – nie červeného, ako by sa dalo očakávať – nadobra.^[3]^[1] Mal veľkosť 15 až 20 hmotností Slnka.^[2]

Je vzdialená 51,4 ±1,2 kpc^[4].

Referencie

↑ ^a ^b ^c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Mečiar, s. 525 – 526.
↑ ^a ^b C. Fransson et al., Emission lines due to ionizing radiation from a compact object in the remnant of Supernova 1987A. Science 383,898 – 903(2024). DOI:10.1126/science.adj5796
↑ SONNEBORN, G.. Supernova 1987a in the Large Magellanic Cloud. [s.l.] : Cambridge University Press, 1987. ISBN 0-521-35575-3. The Progenitor of SN1987A.
↑ Distance to SN 1987 A and the LMC [online]. adsabs.harvard.edu, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online.

Iné projekty

Astronomický portál
Hviezdny portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému SN 1987A

Tento článok týkajúci sa hviezd je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[Suhvezdia-1] PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Mečiar, s. 525 – 526.

[Fransson-2] C. Fransson et al., Emission lines due to ionizing radiation from a compact object in the remnant of Supernova 1987A. Science 383,898 – 903(2024). DOI:10.1126/science.adj5796

[3] SONNEBORN, G.. Supernova 1987a in the Large Magellanic Cloud. [s.l.] : Cambridge University Press, 1987. ISBN 0-521-35575-3. The Progenitor of SN1987A.

[4] Distance to SN 1987 A and the LMC [online]. adsabs.harvard.edu, [cit. 2018-11-12]. Dostupné online.

[1]