Rožmberk (rybník)

Rožmberk
rybník
Rožmberk
Štát	Česko
Región	Južné Čechy
Okres	Jindřichův Hradec
Rozloha	489 ha
Objem	6,2 mil. m³
Max. hĺbka	6,2 m
Dĺžka hrádze	2 430 m
Nadmorská výška	425 m n. m.
Súradnice	49°2′50″S 14°46′9″V / 49,04722°S 14,76917°V / 49.04722; 14.76917
Odtok vody	Lužnice
Rožmberk na mape Česka
Wikimedia Commons: Rožmberk
Webová stránka: Rybník Rožmberk
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Rožmberk je rozlohou^{[pozn 1]} najväčší rybník nielen v Juhočeskom kraji a v Česku, ale aj na celom svete (za predpokladu určitej definície rybníka)^[1]. Nachádza sa v okrese Jindřichův Hradec približne 6 km severne od Třebone. Dĺžka hrádze je 2 430 m, šírka pri päte 55 m, v korune 13,5 m a výška 11,5 m. Rozloha vodnej plochy je 489 ha. Katastrálna výmera je 677 ha.^{[pozn 2]} Objem vody 6,2 mil.^[2] m³. Maximálna hĺbka je 6,2^[3] m. Leží v nadmorskej výške 427 m.

Lužnice do rybníka vteká pri Starej Hlíne a okrem nej z rybníka vyteká ešte kanál Potěšilka výpustom Adolfka. Aby prudký prúd rieky nepoškodil rybník, bola vybudovaná Nová řeka, ktorá odvádza vody Lužnice nad Rožmberkom do Nežárky.

Lužnice ale nie je jedinou zdrojnicou tohoto rybníka. Okrem nej do Rožmberka vteká potok od Hodějovského rybníka a Nového u Smitky na severovýchode. Ďalej sú to dva prítoky z rybníka Vítek, Prostredná stoka pritekajúca z Mokrých luk u Třeboně a prívod zo Zlatej stoky, ktorý má hlavný význam pri výlovoch.

Pod hrádzou sa nachádza od roku 1922 malá vodná elektráreň s dvomi Francisovými turbínami o výkone 260 kW.

V hlavnom výpuste sa nachádza št��lňa o rozmeroch 260 × 260 cm hradená dvomi drevenými tabuľami. Za ňou je obetónované potrubie o priemere 2 m s česlami proti úniku rýb. Potrubie je možné zahradiť i pod hrádzou v šachte ďalšou oceľovou tabuľou.

Elektráreň je unikátna svojou polohou pri nádrži ktorej cieľom je chov rýb.

Bol navrhnutý rožmberským regentom Jakubom Krčínom z Jelčan a Sedlčan a postavený v rokoch 1584 až 1590. Stavbu vykonávalo 800 ľudí, ktorí premiestnili 750 000 m³ zeminy. Nutnosť stavby tohoto vodného diela podporila tiež veľká povodeň, ktorá 20. 8. 1544 z juhu Čiech dorazila až do Prahy.

O založení rybníka v týchto miestach uvažoval už Štěpánek Netolický, ale pre veľké náklady a nebezpečenstvo dielo nemohol realizovať. Žiadna hrádza by neodolala veľkej povodni z rieky Lužnice. Vedel to i Krčín. Preto súčasne staval Novú řeku, aby odvádzala veľkú do iného povodia.

Počas Tridsaťročnej vojny chcel Karel Bonaventura Buquoy, cisársky veliteľ, hrádzu prekopať a zaplaviť stavovské vojsko, ktoré ležalo pri Soběslavi. Len hliadka, ktorú tu držal majiteľ třeboňského panstva Petr ze Švamberka, zabránila katastrofe. No i tak počas dlhej vojny rybník spustol a bol obnovený až za niekoľko desaťročí.

Hrádza Rožmberka prevyšuje svojimi rozmermi hrádze iných veľkých rybníkov v Európe. Má dĺžku 2 430 m. V najširšom mieste má v päte hrádze šírku 55 až 60 m, v korune hrádze až 12 m. Výška hrádze je 12 m, hĺbka vody pri hrádzi priemerne 6,5 m. Niveleta hrádze kolíše od 429,4 m n. m. po 432,1 m n. m.

Hlavný výpust rybníka bol postavený inžinierom Jindřichom Šimanom medzi rokmi 1916 – 1918 v mieste pôvodného Krčínovho výpustu, nazývaného Hluboká. Ide o betónový monolit vo tvare podkovy obložený lícovanými kamennými kvádrami. Z nich sú tiež vymurované dve odtokové štôlne (160 x 220 cm). Sú hradené liatinovými lopatami pohybujúcimi sa pomocou elektromotora alebo mechanicky. Sú tu dve česlové steny brániace úniku rýb.

Vedľajší výpust Adolfka sa nachádza na začiatku poslednej tretiny hrádze. V roku 1870 nahradil pôvodný výpust zvaný Potěšilka (podľa stoky Potěšilka, ktorá z neho vychádza a napája rad rybníkov). Zostalo tu pôvodné drevené potrubie (štyri tuby o rozmeroch 30 × 60 cm) s betónovým zhlavím kryté drevenými lopatami. Prvá veľká oprava prebehla v roku 1936. Pri poslednej oprave (2004 – 2005) Krčínove drevené potrubie zmizlo. Hoci bolo po viac ako 400 rokoch stále v dobrom stave.

Bezpečnostný priepust rybníka sa nachádza pod najvýchodnejšou časťou hrádze. Priepust rozptyľuje a odvádza povodeň pod hrádzu rybníka a ďalej do Lužnice. Šírka vlastného priepustu je 56,5 m.

Ďalej je v hrádzi uložené potrubie pre zásobovanie sádok pri Rožmberskej bašte. Je možné odoberať vodu nielen z rybníka, ale i zo Zlatej stoky.

Opevnenie hrádze na vnútornej strane tvorené dubovými pilótami, guľatinou a haluzami jedlí a smrekov, bolo neustále opravované a vymieňané. Za Schwarzenbergovcov bolo nahradené tarasom z kameňa. Tento taras je viac ako tristo rokov starý.

Stavba rybníka Rožmberk spôsobila nielen zaplavenie bývalej tvrdze (nachádzala sa v priestore dnešnej hrádze rybníka Vítek) u Staré Hlíny, ale tiež Moravskej cesty z Třebone do Jindřichovho Hradca.

Aby povozy nemuseli obchádzať Rožmberk cez Lomnicu nad Lužnicí, nechal Krčín postaviť v roku 1594 most z drevenej guľatiny dlhý 902 m cez zátoku medzi Starou a Novou Hlínou a neskôr (1604) ešte jeden južnejšie v ústí vtedajšej Lužnice do Rožmberka. V roku 1659 bol tento most nahradený pevnejším na dubových pilótach. Pri povodni v roku 1670 sa most doslova položil na stranu. Mosty boli poškodzované každou väčšou povodňou. Roku 1741 počas Prvej sliezskej vojny sa k Třeboni obsadenej francúzskym vojskom blížili Rakúšania. Francúzsky veliteľ prikázal oba mosty strhnúť.

Až v rokoch na konci 18. storočia dali Schwarzenbergovci postaviť dva nové kamenné mosty o 5 a 12 poliach. Než bola pretrasovaná cesta E 551, slúžili oba až do roku 1988 cestnej doprave, dnes slúžia pre peších a cyklistov. Kratší most cez rybník Vítek má päť oblúkov z kamenných kvádrov a pochádza z roku 1781. Druhý má dvanásť oblúkov a je na ňom pamätná tabuľa s letopočtom 1799. Oba mosty najskôr projektoval inžinier Rosenauer. Ten bol v službách Schwarzenbergovcov a vyprojektoval i Schwarzenberský plavebný kanál.

Päťoblúkový most bol značne poškodený počas povodní 2002. Našťastie sa ho podarilo opraviť a od roku 2004 bol znovu sprístupnený. Tento most si obľúbili filmári. Nakrúcali sa tu rozprávky Byl jednou jeden král a Z pekla štěstí.

V minulosti odolala hrádza niekoľkým obrovským povodniam.

Pri povodni v roku 1890 zadržiaval Rožmberk asi 50 miliónov m³ vody.

Najväčšia záplava nastala počas povodne v roku 2002, kedy do Rožmberka smeroval pre pretrhnutie Novořeckej hrádze temer celý odtok z povodia hornej Lužnice. V retenčnom priestore bolo zadržaných až 70 miliónov m³ vody, odhadovaný kulminačný prítok 700 m³s⁻¹ bol rybníkom transformovaný na maximálny odtok 270 m³s⁻¹. Výška prepadu na bezpečnostnom priepuste dosahovala temer tri metre.^[4] Zatopená plocha vtedy bola 2 300 ha. Na východe sa hladina dotýkala rybníka Ženich, na západe sa prepojila s Kaňovom a na juhu voda siahala na dohľad od Zlatej stoky pod Opatovickým rybníkom. Zaplavila pritom časť Třebone medzi centrom mesta a štvrťou Kopeček okolo železničnej zástavky Třeboň-lázně.

Ďalšia povodeň nasledovala v roku 2006. Vody bolo menej, ale i tak na Lužnici napáchala veľké škody. Na Rožmberku sa objavili v hrádzi i trhliny, ktoré boli opravené.

Zatiaľ posledná bitka medzi Rožmberkom a veľkou vodou prebehla v auguste 2010. Povodeň išla Nežárkou na Veselí nad Lužnicí. Rybári znížili odtok z Rožmberka na minimum, hladina v Lužnici poklesla, a vďaka tomu nedošlo k evakuácii.

Rožmberská bašta sa nachádza severne od rybníka vedľa sádok. Ide o poschodovú murovanú stavbu so zachovanou renesančnou sgrafitovou omietkou. Je jedinou dochovanou renesančnou stavbou tohoto druhu v Česku.

Výpust zvaný Samice sa v minulosti používal pri výlove rybníka. Dodnes je pod hrádzou zrejmý obrys potrubia a zvyšky kamenných schodov. Nad týmto miestom je na hrádzi kamenný pomníček s krížom. Na podstavci sú vyrytí traja do seba zakliesnení kapry a nápis Zde byl ubit pytlák pro tři kapry. Ide o dávnu udalosť z roku 1846, kedy sa tu stretli rybári s pytliakmi. Jeden pytliak pri tom zomrel na zlyhanie srdca. Ľudia ale z jeho smrti vinili rybárov.

Rybník mal kedysi väčšiu rozlohu než dnes. Odhaduje sa že 1 000 – 1 060 ha. Voda sa končila približne pod Starou Hlínou severne od dnešnej cesty E 551 a v západnej časti rybníka siahala voda na Mokrých lúkach zálivom niekoľko sto metrov od obchvatu Třeboně smerom na sever. Neskôr sa hladina pre chov rýb znížila.

Rybník sa loví raz za dva roky. Pretože sa nesmie kvôli Lužnici hnojiť a prikrmovať, býva úlovok iba asi 150 ton rýb. Z väčšej časti kapra. Na tradičný výlov vždy prichádzajú desaťtisíce ľudí a je pre nich pripravený bohatý kultúrny program. Na výlov tohoto velikána prichádzajú i turisti zo zahraničia.

1. ↑ Pokiaľ ide o objem zadržanej vody, pri bežnom stave hladiny je väčší rybník Dvořiště a Staňkovský rybník.
2. ↑ Niekedy uvádzaná výmera 721 ha zahŕňa i rozlohu rybníka Vítek pri Novej Hline, ktorý je oddelený hrádzou.

1. ↑ Největší rybník na světě. Ptejte se knihovny [online]. 2005, [cit. 2010-08-08]. Dostupné online.
2. ↑ podľa www.vlkov.eu
3. ↑ podľa geography.upol.cz
4. ↑ Vodohospodářský dispečink Povodí Vltavy, s. p. v Praze. Souhrnná zpráva o povodni v srpnu 2002 [online]. Praha: Povodí Vltavy, s. p., 2003-03, [cit. 2011-02-09]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožmberk (rybník)

• Rybník Rožmberk
• Spolok pre popularizáciu južných Čech, Rožmberk
• Hydrologické pomery Českej republiky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rožmberk na českej Wikipédii.

• 
  Rybníky Káňov (vpredu) a Rožmberk
• 
  Rieka Lužnice vytekajúca z Rožmberka
• 
  Pohľad na Rožmberk, v pozadí Třeboň
• 
  Rybník Rožmberk, pohľad od výpuste Adolfka