Mikšová (Bytča)

Mikšová
mestská časť Bytče
Zrúcanina kaštieľa v Mikšovej
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Bytča
Región	Horné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	300 m n. m.
Súradnice	49°11′30″S 18°30′17″V / 49,191657°S 18,504753°V / 49.191657; 18.504753
Rozloha	4,5 km² (450 ha)
Obyvateľstvo	350
Hustota	77,78 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1438
PSČ	014 01
EČV (do r. 2022)	BY
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Mikšová je mestská časť Bytče, vzdialená 7 km v smere na Považskú Bystricu a 2 km od Beňova. S Veľkou Bytčou ju spája cesta II/507. Rozloha Mikšovej je 4 587 549 m².^{[chýba zdroj]} Leží kúsok od hranice Trenčianskeho a Žilinského kraja. Popri obci prechádza aj diaľnica D1.

Najstaršia písomná zmienka o obci z roku 1438 je spojena s majetkovým sporom medzi Imrichom a Žigmundom zo Súľova a Blažejom Bútorom z Jabľonového. Predmetom sporu boli chotárne hranice niekoľkých obcí, medzi ktorými sa spomína aj Mikšová(Mythfalwa). Dedinu v 16. a 17. storočí nazývali "Mikšová ves" čo je skomolenina mena Maximilián, ktorému v minulosti dedina azda patrila. V roku 1526 patrila rodu Maršovskovcov. Z poddaných sa spomínajú Juraj Kolek a Ján Bradáč. S ich potomkami sa stretávame aj v neskorších storočiach. V roku 1546 tu žilo 5 želiarov a počet obyvateľov postupne vzrastal. Na celej sedliackej usadlosti hospodáril Matej Kukľa. Z Mikšovej pochádzal aj mlynár Štefan Bradáč, ktorý sa stal obetou vraždy. Jeho osud zachytila zápisnica spísaná pri tortúre - mučení 14.decembra 1583. Obvinenú Katarínu Lakomú priviazali o chvost koňa a vláčili po zemi. K vražde svojho manžela Štefana Bradáča ktorú spáchala so svojím milencom Mikulášom Kolekom a Jurajom Svačkom, sa priznala.

Najčastejšou príčinou chotárnych sporov Mikšovej so súsednými obcam ibola povodňová aktivita rieky Váh. Na jar roku 1593 sa rieka, ktorá bola úradne uznávanou chotárnou hranicou, prevalila cez miesta, kadiaľ nikdy netiekla. Časti chotára oddávna patriace k Mikšovej sa ocitli na druhom brehu a pripojili sa k dedine Sihot, patriacej zemanom z Beňova. Spory sa vyvrcholili ozbrojenými konfliktmi obyvateľov obcí, trvali ešte aj v polovici 17. storočia a spájali sa s veľkou nevraživosťou medzi súsediacimi obcami.

Začiatkom 19. storočia prenajali miestní zemania časť majetkov a výčap židovskému árendátorovi Izákovi Folkmanovi a jeho manželke. Neskôr, po smrti Antona Maršovského, v roku 1828 sa celá dedina dostala do zálohu. Karol Maršovský starší ju založil na 32 rokov púchovskému obchodníkovi Františkovi Schwertnerovi za 20 000 zlatých. Okolo roku 1851 pracovala v dedine píla. Súdne spory komsačnej povahy medzi obcou a Jánom a Móricom Maršovským o majetkovú reguláciu, oddelenie pasienkov a vyčlenenie lesných úžitkov trvali v rokoch 1858-1889. v ďalšej fáze sa musela obec v roku 1903 pokonať s Irmou Medňanskou, rodenou Maršovskou, vlastniacou ďalšiu časť chotara. Výsledky neuspokojili ani zemanov ani poddaných a spory sa obnovili v rokoch 1912-1914 a pokračovali aj po 1. svetovej vojne v období 1922-1932. Ukončenie komasácie odďalovali vysoké poplatky. čast z nich síce uhrádzal štát, ale väčšinu výdavkov musela platiť obec, alebo skôr jednotliví roľníci. Pokiaľ neboli uhradené ročné výdavky, vymeriavanie chotára sa pozastavilo.

Mikšová bola samostatnou obcou do začiatku 20. storočia. K Malej Bytči bola pričlenená v roku 1909. Po ďalších administratívnych zmenách a zlúčení Malá Bytča splynula s ďalšími obcami a vytvorila súčasnú mestskú obec Bytča v roku 1946. Tieto zmeny boli výsledkom centralizačných snáh, typických pre administratívne úpravy v rámci územia Slovenska počas tohto obdobia, často podnietené efektívnejším spravovaním alebo výstavbou nových infraštruktúr​.

Kaštieľ v Mikšovej pri Bytči patril v minulosti popri bytčianskom zámku a synagóge k najkrajším stavbám v okolí. Vlastnila ho rodina Medňanských, neskôr rodiny Novákovcov, Starýkovcov a Hozákovcov. Po tom, čo sa v obci začala stavať vodná elektráreň, kaštieľ odkúpili a mal padnúť za obeť plavebnej komore. Namiesto toho padol za obeť zubu času. Dnes je napoly rozpadnutý a obec Mikšovú špatí. Bol to krásny kaštieľ. Mal krásne vysoké dvojité dvere, vo vnútri látkové tapety, v záhrade strihané kríky a jazierko. Jednoducho niečo nádherné. Mikšová sa mohla popýšiť naozaj pekným objektom. Škoda len, že sa nezachoval. Kaštieľ je momentálne v dezolátnom stave. Je rozpadnutý a zarastený v tráve a stromoch. Pred časom mal kaštieľ asi 90 vlastníkov. Situácia sa skúšala aj vyriešiť. Cez Mikšovú mala totiž prechádzať diaľnica a zrúcaniny budov v dedine strašia. Mysleli si, že by sa mohol kaštieľ zbúrať a trosky vyviesť pod stavbu diaľnice. Všetci vlastníci s týmto riešením však nesúhlasili. Mestský úrad teda vydal rozhodnutie, aby sa kaštieľ ohradil a zabezpečil proti vniknutiu a úrazu. Nad Mikšovským kaštieľom dnes teda definitívne visia čierne mračná. Najpravdepodobnejšie je, že sa zbúra. Zachrániť sa už totiž nedá. Jediné, čo je v tejto chvíli ako-tak zachované, sú asi pivnice. Ale je nepravdepodobné, že by niekto išiel kaštieľ zachraňovať len kvôli pivniciam.^[1]

V obci je rímsko-katolícky kostol sv. Dominika Sávia. Obec patrí do predmerskej farnosti, bytčianskej diecézy a žilinského biskupstva.