Preskočiť na obsah

Lavínový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lavínový štít
vrch
Lavínový štít na pravom okraji
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 606 m n. m.
Súradnice 49°10′00″S 20°07′53″V / 49,1666°S 20,1313°V / 49.1666; 20.1313
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lavínový štít (2 606 m n. m.[1]; poľ. Lawinowy Szczyt, nem. Lawinenspitze, maď. Lavinacsúcs) je piaty najvyšší vrch Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[2] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.[3]

Pomenovali ho horolezci na začiatku 20. storočia. Svahy okolitých hrebeňov, ktoré sú obrátené do Velickej doliny sú známe častými lavínami.[4]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[2]

Lavínový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Je to výrazná elevácia na severnom hrebeni Zadného Gerlachovského štítu, medzi jeho masívom a Veľkou Litvorovou vežou. Je tak súčasťou Gerlachovského hrebeňa od Gerlachovského štítu po Poľský hrebeň. Lavínový štít tvorí dvojvrchol s Lavínovou vežou. Vedie cezeň populárna Martinova cesta - Martinka na Gerlach z Poľského hrebeňa.[6]

Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), východným Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 537 m n. m.) a Kostolík (2 262 m n. m.) a západným Končistá (2 538 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[3] Severozápadne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[1] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške umožňuje pozorovať mnohé vrcholy Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[2][1]

Štít je dostupný len s horským vodcom. Prví horolezci na piatom najvyššom štíte Vysokých Tatier boli Janusz Chmielowski, Klemens Bachleda a Stanisław Stopka, 26. júla 1904 (letný výstup) a Pavel Krupinský a Matthias Nitsch, 22. marca 1936 (zimný výstup).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
  3. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
  6. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]