Krahulčie vrchy

Krahulčie vrchy
geomorfologický podcelok
Výhľad z Marhátu
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky
Okres	Topoľčany
Nadradená jednotka	Považský Inovec
Susedné jednotky	Nízky Inovec Inovecké predhorie Nitrianska pahorkatina
Súradnice	48°35′S 17°58′V / 48,59°S 17,96°V / 48.59; 17.96
Najvyšší bod	Marhát
- výška	748 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho juhovýchodnú časť.^[1] Najvyšší vrch podcelku je Marhát (748,2^[2] m n. m.)

Plošne najmenší podcelok Považského Inovca zaberá širšie okolie vrchov Marhát a Gajda (609 m n. m.). Na východe a severe susedí s Nízkym Inovcom, západným smerom pokračuje pohorie Inoveckým predhorím. Južným smerom krajina pozvoľne klesá do Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.^[1]

Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria hercýnske granity, granodiority a tonality z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfibolitov zo staršieho paleozoika.

Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700 – 800 mm.

Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váh, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.^[3]

Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť nasýtené kambizeme a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kyslé kambizeme.

Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.

Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda (609,0 m n. m.) bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny. Severne sa nachádza prírodná pamiatka Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa.^[3]

Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran (390,0 m n. m.) ďalej na sever na vrch Bezovec (742,8 m n. m.^[2]). V sedle Marhát (690,0 m n. m.) sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda (548,0 m n. m.) do obce Nitrianska Blatnica.^[3]

Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádza rotunda Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 5 – 7 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy (566,0 m n. m.) leží tzv. Veľká dolnosokolská jaskyňa. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštatskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.