Kostol svätej Alžbety (Preseľany)
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Kostol svätej Alžbety je rímskokatolícky kostol v Preseľanoch.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dá sa predpokladať, že Preseľany mali farský kostol už okolo roku 1250, keďže patrónom kostola sa stala Alžbeta Uhorská z rodu Arpádovcov. Kostol v Preseľanoch sa prvý krát spomína v Štatútoch Ostrihomskej Kapituly v roku 1397. Vznikol ako katolícky niekedy v roku 1322, lebo bohoslužby v ňom konali benediktíni z Ludaníc. V Preseľanoch mali časť svojho domínia a druhá časť patrila kráľovskému hradu v Oponiciach. V Oláhovej vizitácii v roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Kostol bol postavený ako ranogotická stavba. Vybudovali ho z pieskovca.
7. mája 1682 sa stala v kostole tragédia. Turci, ktorí spolu s vojskami Tököliho tiahli na pomoc vojskám pri Viedni sa zastavili aj v Preseľanoch. V tom čase bolo v kostole zhromaždených veľa utečencov z okolia Nitry, kde hľadali útočisko pred násilím. Za účasti kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého františkánskeho kláštora sa konali pobožnosti. Vojaci popravili okrem niektorých veriacich aj miništrantov, a kazateľovi sťali pred kostolom hlavu. Kostol vydrancovali; liturgický kalich sa neskôr vrátil na základe nápisu, ktorý na ňom : “Eclesiae s. Elisabethae opidi Pereslen Anno 1762”. Kalicha sa zmocnil po bitke pri Viedni plukovník Gottfried Höenich a vrátil ho farnosti, kde sa nachádza dodnes.
V roku 1736 bol chrám prestavaný do barokového slohu. Vnútorné priestory kostola boli zaklenuté valenou klenbou s lunetami, ktoré sa zbiehali do nárožných pilierov. Rímsy v interiéri kostola boli plasticky výrazné. Chórové priestory s neskorobarokovým organom sú pomerne stiesnené; spočívali na pevných nosných klenbách a harmonicky zapadali do celkovej konštrukcie chrámu. Lunetový strop v hlavnej lodi bol nízky. Napravo od hlavnej lode bola malá prístavba, kde bola sakristia a kaplnka. Vchod do nej bol zaklenutý románskym oblúkom. Do sakristie bol vchod pôvodne gotický. Po rozchode benediktínov z Ludaníc sa stal patrónom kostola prepošt Starobudínskej, neskôr Ostrihomskej Kapituly.
Druhý raz bol kostol prestavaný v klasicistickom štýle v roku 1887. Strecha bola drevená - šindľová. Potom bol dlho zanedbávaný, klenba bola popukaná a hrozilo jej zrútenie.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1953 sa rozhodlo, že sa uskutoční generálna oprava . Za účinkovania farára Jozefa Jánoša sa prestaval interiér aj veža. Boli zrekonštruované okná v neorománskom štýle, neskôr osadené s novými hliníkovými rámami. Klenba bola nahradená drevenou kazetovou a zvýšená o dva metre. V strede kaziet v strednej časti lode sú umiestnené kruhové symboly olejomaľby znázorňujúce ľudské cnosti a neresti. Odstránila sa aj klenba , ktorá bola v časti chóru a takisto bola nahradená kazetovým stropom. Dlažbu vymenili za mramorovú. Interiér hlavnej lode je prehradený veľkým oblúkom, vyzdobeným nástennou maľbou (hlava Ježiša s nápisom “Ja som cesta, Pravda a Život” a dvaja adorujúci anjeli po obidvoch stranách). Zachovali sa aj pôvodné výrazné rímsy. Naľavo bola pristavená vedľajšia bočná loď, kde boli umiestnené dve drevené renesančné spovednice. V interiéri bola nahradená krížová cesta drevorezbou (reliéf). Zachovala sa klasicistická krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia. Je mramorová s kovovým tepaným vrchnákom, neskôr pozláteným.. Na pravej strane zostala pôvodná barokovo zdobená konzola so sochou sv. Františka. Vo vchode do bočnej kaplnky sa zachovala pôvodná románska klenba. V kaplnke je umiestnený pseudo-barokový drevený oltár so sochou Panny Márie a bočnými mramorovými stĺpmi.
Hlavný oltár je zhotovený zo zlatého ónyxu – mramoru. Svätostánok je pozlátený, stena za oltárom je obložená aragonitom. V ňom je osadený obraz od majstra Hajdyho z roku 1909. Olejomaľba znázorňuje ústrednú postavu - sv. Alžbetu Uhorskú, ako obdarúva chudobných, ženy a starca mincami. V záhybe šiat drží množstvo ruží, na ktoré sa premenili potraviny, tak ako to popisuje mýtus o tejto svätici. Autor maľby sa inšpiroval podobným motívom slávneho maliara Tiziana. Je kópiou viacerých podobných malieb v kostoloch na Slovensku, ktoré sú zasvätené sv. Alžbete Uhorskej. Vrchná časť rámu oltárneho obrazu je oblúkovito zaklenutá. Pred oltárom je aragonitový obetný stôl a z toho istého materiálu je zhotovený aj ambón.
Neskorobaroková kazateľnica bola odstránená. Nové kostolné lavice sú z jedľového dreva.
V roku 1992 bola vykonaná rekonštrukcia veže Bola vymenená krytina strechy za novu medenú, zrekonštruovaná drevená konštrukcia veže, pokrytá taktiež medenou krytinou, vrátane odkvapov a rín. Bol zachovaný románsky výklenok zo vstupnej západnej strany veže, v ktorom je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého zhotovená zo sadrovca. Pred kostolom sa nachádza pieskovcové súsošie sv. Trojice.
V septembri 1992, keď v Preseľanoch pôsobil správca farnosti Bohuslav Mikula, posvätil biskup Dominik Tóth nový kríž z nehrdzavejúcej ocele, ktorý bol umiestnený na vrchol veže. V roku 1997 za pôsobenia farára Vargu bolo zavedené plynové vykurovanie kostola a v roku 2003 vykonaná generálna oprava chrámového organu.
Farári a administrátori
[upraviť | upraviť zdroj]- 1562 – farár Jakub
- 1848 – Matej Bazalica
- 1880 – 1894 Rudolf Pöckh
- 1907 – Jozef Janda (Jozef Napoleon Janda)
- 1923 – 1946 – farár Ernest Trebatický (od r. 1931 dekan)
- 1953 – Jozef Jánoš
- 1956 – 1979 administrátor Anton Štítny - dekan
- 1979 – 1990 mons. Ján Formánek (neskôr dekan)
- 1990 – 1. júl 1995 – Bohumil Mikula
- 1. júl 1995 – 30. jún 2015 - Ľubomír Varga
- 1. júl 2015 - súčasnosť - Mgr. Milan Krajčo
Kapláni
[upraviť | upraviť zdroj]- 1898 – 1907 – Florián Štefan Horváth, OFM
- do 1914 – Ernest Trebatický
- niekedy medzi r. 1914 – 1921 – Rudolf Zachar
- 1934 – 1935 – Ľudovít Horváth
- 1935 – 1938 – Rudolf Grman
- 1938 – Vitál Cvíčela
- 1938 – 1940 – Ján Laktiš
- 1940 – 1941 – Ladislav Antalík
- do r. 1943 – Štefan Vrabec
- 1944 – 1947 – Karol Kolečanský
- 1954 – Ján Gális
- 1975 – 1977 – Karol Moravčík
- 1977 – 1979 – Milan Šášik, CM
- 1. júl 1999 – 2000 – Mgr. Stanislav Križan
- 1. júl 2000 – 1. august 2001 – zastupoval Ján Mária Košč, ThLic.
- 15. jún 2002 – 15. marec 2003 – Peter Jelínek
- 1. máj 2003 – 28. november 2003 – Pavel Repko,ICLic.
- 29. november 2003 – 1. júl 2005 – Mgr. Milan Naď
- 1. júl 2005 – 10. november 2005 – Ľuboslav Farkaš
- 10. november 2005 – 10. november 2006 – Peter Čižmár
- 1. júl 2008 – 1. júl 2009 CSLic. Ľubomír Rebek
- 1. júl 2009 – 30. jún 2011 Mgr. Eduard Janíček
- 1. júl 2011 – 30. jún 2015 – Mgr. Anton Grznár
- 1. júl 2015 – 30. jún 2018 – Mgr. Ondrej Kovaľ
- 1. júl 2018 - 30. jún 2019 - Mgr. Lukáš Kutiš
- 1. júl 2019 - 30.jún 2021 - Mgr. Juraj Musil
- 1.júl 2021 - 30.jún 2023 - Mgr. Ľuboš Utekal
- 1.júl 2023- súčasnosť- ThLic. Peter Mišovič
Súradnice: 48°27′15″S 18°05′54″V / 48,454248°S 18,098409°V