Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)
| Piaristický kostol | |
 | |
| Patrocínium: Najsvätejšia Trojica | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Prievidza |
| Mesto | Prievidza |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | západná |
| - diecéza | Biskupstvo Banská Bystrica |
| - dekanát | Prievidza |
| - farnosť | Prievidza mesto |
| Súradnice | 48°46′22″S 18°37′16″V / 48,772677°S 18,621193°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 1 |
| Štýl | Barok |
| Výstavba | 1666 |
| - dokončenie | 1753 |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 307-872/2 |
| - dátum zápisu | 31. 10. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Prievidze (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Holy Trinity church in Prievidza | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie je jeden z troch historických kostolov v Prievidzi. Kostol patrí katolíckemu Rádu chudobných regulárnych klerikov Matky Božej zbožných škôl (scholæ piæ - piaristov). Rád založil sv. Jozef Kalazanský (1557-1648) a je obdarený charizmou, prostredníctvom ktorej vo svojich dielach vzdeláva a vychováva deti a mládež v kresťanskom duchu. Na tomto mieste do roku do roku 1740 stál malý kostol, ktorý nevyhovoval potrebám Rádu a jeho diela a preto bolo rozhodnuté, že sa zbúra a postaví nový. Hlavný oltár kostola bol odvezený do piaristického kostola v Kecskemete.[2]
Do náročnej úlohy stavby kostola sa pustil vysokovzdelaný kňaz, horlivý a obľúbený kazateľ, mimoriadne praktický človek páter piarista Hyacint Hangke od Nanebovzatia Panny Márie (1700-1771), ktorý pravdepodobne bol aj autorom plánov kostola.
P. Hyacint najskôr obišiel piaristické provincie v strednej Európe i šľachtické sídla, aby získal financie na stavbu chrámu. O postupe prác sa dozvedáme z jeho stavebného denníka, kde sú zaznamenané hlavne výplaty robotníkom, umelcom, náklady na materiály, dovoz, stravu, lieky, nástroje, pohostenie… Zo zápisov možno predpokladať, že mnohé práce vykonávali veriaci bezplatne.
Materiály na stavbu sa dovážali z okolia i zo vzdialenejších miest. Napríklad drevo sa dodávalo z Čause, z panských bojnických lesov, Cigľa, Topoľčianok, Brezna i z Moravy. Kameň z Necpál, Hradca, Hlbokého, Handlovej, mramor z lomu pri Nitrianskych Sučanoch. Tehly z Cigľa a Valaskej Belej. Piesok sa dovážal až z Oravy. Farby a potreby pre maliarov z Kremnice a Viedne.
Architektúra
[upraviť | upraviť zdroj]Je to jednoloďový pozdĺžny barokový kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s plytkými bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokoková ornamentika. Hlavná fasáda je členená pilastrami a je zakončená štítom, do ktorého je vstavaná veža.
Medzi najvýznamnejších umelcov, ktorých spojila stavba piaristického kostola v Prievidzi patrí Ignác Peter Götz (1721-1784)[3], ktorý vytýčil základy a viedol po celý čas práce murárov. Sochársku výzdobu nadregionálneho významu tvoril viac než 20 rokov sochár Dionýz Ignác Stanetti (1710-1767). Autorom maliarskych prác je Ján Štefan Bopovský Bojack (†1753) s pomocou Antona Schmidta (1706-1773), štukatérska výzdoba bola realizovaná pod vedením Karola Volnera. Kostol i keď bez ukončenej výzdoby bol slávnostne posvätený 19. augusta 1753 pomocným ostrihomským biskupom Pavlom Révayom.
Výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Ústredným motívom vonkajšej výzdoby kostola v duchu patrocínia je súsošie Najsvätejšej Trojice. Po stranách do ník umiestnili sochy sv. Sebastiána, sv. Róchusa, sv. Karola Boromejského, sv. Alojza Gonzagu, sv. Glyceria a sv. Ignáca z Loyoly. Do edikúl veže boli vložené sochy evanjelistov sv. Matúša a sv. Jána. Nad pôvodný východný vchod bola umiestená socha Panny Márie Škapuliarskej.
Dominantou svätyne je hlavný oltár, ktorý je rozvinutý v priestore pod kupolou. Podtitulárny výjav začína obrazom apoštolov zhromaždených okolo prázdneho hrobu Panny Márie, ktorí udivene a s bázňou sledujú scénu nanebovzatia a korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou.
V kupole nad svätyňou je maľba nanebovzatia sv. Jozefa Kalazanského, čím aktuálne realizátori reagovali na jeho blahorečenie v roku 1748 pápežom Benediktom XIV. Jeho oslávenie sa odohráva nad otvoreným priestorom kupoly s iluzívnym stĺporadím a balustrádou, uprostred ktorej je nápis s mottom piaristického rádu: „QUI ERUDIUNT MULTOS QUASI STELLÆ IN PERPETUAS ÆTERNITATES FULGEBUNT. („Tí ktorí vzdelávajú mnohých budú sa ako hviezdy ligotať na večné veky.“) (Por. Dan 12,3) Po bokoch pred oknami sú sochy predstavujúce cirkevných otcov sv. Gregora Veľkého s pápežskou tiarou, sv. Ambróza s berlou, sv. Hieronyma s Bibliou a sv. Augustína s horiacim srdcom.
Motívom stropnej maľby v lodi kostola je výjav z Apokalypsy sv. Jána, kde sa dvadsaťštyri postáv so zlatými vencami a kadidlami klaňajú žiariacemu Baránkovi, ktorý predstavuje Ježiša Krista. V nábehoch klenieb lode okrem iného vytvorili maliari nenápadný cyklus ôsmych okrových obrazov zo života zakladateľa rehole. Maľby zobrazujú zázraky Kalazanského, ktoré boli predmetom skúmania v jeho kanonizačnom procese. V oblúku nad schodami do krypty je namaľovaný erb Rádu piaristov, ktorý tvoria korunované písmená MA – MP ΘΥ - čo znamená: Mária - Matka Božia. Oproti nad chórom je namaľovaný rodový erb Pálfiovcov – jeleň so zlomeným kolesom, ktorý je odkazom na zakladateľské a podporované dielo rodiny Pálfiovej.
Bočné oltáre sú tématicky doplnené sochami svätcov. Oltár Panny Márii Škapuliarskej pravdepodobne sv. Šimonom Stockom, ktorému sa Panna Mária so škapuliarom zjavila, oltár Svätej Rodiny sochami anjelov sv. Michala s mečom a sv. Rafaela so psíkom, oltár Sv. Jána Nepomuckého sv. Pavlom, ktorý drží knihu Nového Zákona a sv. Matúšom s mešcom. Zadný oltár oltár Štrnástich svätých pomocníkov v núdzi je doplnený sochami sv. Agnesy s baránkom a sv. Apolónie s kliešťami. Oltár Božského Srdca Ježišovho alegorickou postavou Ecclesie s Eucharistiou. Oltár Ukrižovnia Pána anjelmi. Oltár sv. Jozefa Kalazanského sv. Dominikom s Bibliou a sv. Jozefom s ľaliou, oltár Patrónov proti moru dopĺňajú starovekí lekári sv. Kozma a Damián. Prostriedky na bočné oltáre boli darované rôznymi dobrodincami, o čom svedčia erby i nápisy na mramorových obkladoch.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-01-07]. Dostupné online.
- ↑ SZENTGYÖRGYI, András. A templom leírása [online]. piarista.hu, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online. Archivované 2023-02-24 z originálu.
- ↑ MATÁKOVÁ, Barbora. Monografia mesta Prievidza. Banská Bystrica : Štúdio Harmony, s. r. o., 2013. ISBN 9788089151370. S. 236-249.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
- Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]