Kitzbühel
Kitzbühel | ||
obec | ||
|
||
Štát | Rakúsko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Tirolsko | |
Okres | Kitzbühel | |
Súradnice | 47°27′S 12°24′V / 47,450°S 12,400°V | |
Rozloha | 58,01 km² (5 801 ha) | |
Obyvateľstvo | 8 225 (1. január 2020) | |
Hustota | 141,79 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 6370 | |
ŠÚJ | 7 04 11 | |
Poloha obce v Rakúsku
| ||
Poloha obce v rámci okresu Kitzbühel
| ||
Wikimedia Commons: Kitzbühel | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Kitzbühel je mesto v rakúskom Tirolsku ležiace na rieke Kitzbühler Ache v nadmorskej výške 762 metrov, medzi horskými vrcholmi Hahnenkamm (1 712 m) a Kitzbüheler Horn (1 996 m). Je tiež administratívnym centrom okresu Kitzbühel.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvými obyvateľmi boli v období medzi 11. a 8. storočím pred naším letopočtom Ilýri ťažiaci v okolitých horách meď. Okolo roku 15 pred Kr. jednotky cisára Augusta prekonali Alpy a založili tu nové provincie, medzi nimi Noricum. Po zániku západorímskej ríše sa okolo roku 800 v oblasti usadil germánsky kmeň Bavorov, a začal rúbať miestne lesy. V 12. storočí je prvýkrát zmieňované meno Chizbuhel v dokumentoch kláštora v Chiemsee. Chizzo v bavorštine znamená klan, Bichl (Bühel) popisuje umiestnenie osady na kopcoch.
Kitzbühel sa stal súčasťouí Horného Bavorska v roku 1255. Vojvoda Ľudovít II. Bavorský mu udelil mestské práva 6. júna 1271, a mesto bolo obohnané silnými hradbami. Počas nasledujících storočí sa mesto stalo centrom obchodu a úspešne sa rozvíjalo. Nikdy nebolo postihnuté vojnou a hradby boli preto znížené na úroveň prvého poschodia a boli na nich postavené nové domy. Keď sa Margaréta Tirolská vydala za bavorského vojvodu Ľudovíta V., stal sa Kitzbühel v roku 1342 súčasťou Tirolska. Po mieri v Schärdingu v roku 1369 bol opäť vrátený Bavorsku. 30. júna 1504 sa mesto znovu vrátilo k Tirolsku keď Maximilián I. Habsburský obsadil spolu s ním aj Kufstein.
Maximilián Kitzbühel dal do zálohy a mesto sa na konci 16. storočia dostalo do správy grófov z Lambergu. K 1. máju 1840 prešlo mesto oficiálne pod rakúsku správu. Vojnové ťaženia 18. a 19. storočia sa mesta nijako výrazne nedotkli, hoci niektorí obyvatelia sa zapojili do tirolského povstania proti Napoleonovi. Kitzbühel sa ešte raz dostal pod bavorskú správu po uzatvorení Bratislavského mieru.
Po páde Napoleona a Viedenskom kongrese pripadol opäť Tirolsku.
Keď cisár František Jozef I. dokončil spojenie svojej ríše a bola postavená železničná trať medzi Salzburgom a Tirolskom v roku 1875, začal obchodný a priemyslový rozvoj mesta. Počas prvej a druhej svetovej vojny zostal Kitzbühel ďaleko od vojnového diania.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Kitzbühel je jedným z najznámejších rakúskych turistických a športových stredísk. V meste a priľahlých obciach Reith bei Kitzbühel, Aurach bei Kitzbühel a Jochberg sa nachádza 516 ubytovacích podnikov (z toho 6 päťhviezdičkových hotelov) s celkovou kapacitou 9200 lôžok. Ich klientelu tvoria prevažne Nemci (v zime 35 %, v lete dokonca 46 %), Rakúšania (20% v zime a 18% v lete) a Briti (14% a 10%), ale v posledných rokoch pribúdajú aj Rusi, ktorí tu vlastnia i niektoré hotely: napríklad luxusný hotel Grand Tirolia patrí Jelene Baturinovej, manželke moskovského starostu Lužkova, najbohatšej žene v Rusku.
Na svahoch hory Hahnenkamm sa každoročne uskutočňujú preteky svetového pohára v alpskom lyžovaní.
V lete sa stáva centrom golfu – v okolí mesta sú dve osemnásťjamkové a dve deväťjamkové ihriská. Pravidelne sa tu koná tiež jeden z turnajov ATP Generali Open. Od roku 1988 sa jazdí v okolí Kitzbüheler Alpenrallye, preteky historických automobilov.
V okolí mesta je sieť turistických chodníkov a horských ciest v celkovej dĺžke cez 500 km – napr. na Hahnenkamm, na Kitzbüheler Horn, k Schwarzsee (možnosť kúpania).
Susedné obce
[upraviť | upraviť zdroj]Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Mestom prechádza cesta B161, spájajúca St. Johann in Tirol s mestom Mittersill, pretína ju B170 do Wörglu.
Železnica bola do Kitzbühelu dovedená v roku 1875. V meste sú železničné stanice Kitzbühel Hauptbahnhof, Kitzbühel Hahnenkamm a Kitzbühel Schwarzsee na trati spájajúcej Salzburg s Tirolskom.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Karl Wilhelm von Dalla Torre (* 1850 - † 1928), botanik a zoológ - entomológ
- Alfons Walde (* 1891 – † 1958), expresionistický maliar a architekt
- Peter Aufschnaiter (* 1899 – † 1973), horolezec a geograf
- Andreas Molterer (* 1931), lyžiar
- Toni Sailer (* 1935), lyžiar
- Hansi Hinterseer (* 1954), lyžiar a spevák
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Bad Soden am Taunus, Nemecko, 1984
- Greenwich, Connecticut, USA, 1961
- Jamagata, Japonsko, 1963
- Rueil-Malmaison, Francúzsko, 1979
- Sterzing-Vipiteno, Taliansko, 1971
- Sun Valley, Idaho, USA, 1967
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kitzbühel
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kitzbühel na českej Wikipédii.