Preskočiť na obsah

Jastrabovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jastrabovité

orol skalný
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Accipitridae
Vieillot, 1816
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jastrabovité (staršie: krahuľcovité, orlovité; lat. Accipitridae, staršie Aquilidae, Buteonidae; podrobnejšie o názvoch pozri v kapitole Názvy) sú čeľaď vtákov z radu dravce.

Do tejto čeľade patrí okolo 75 recentných rodov, pozostávajúcich z vyše 250 recentných druhov, čo je veľká väčšina radu dravce (Accipitriformes) v užšom zmysle. Na Slovensku sa bežne vyskytuje napr. rod Astur (po slovensky jastrab), Accipiter (jastrab), Aquila (orol), Buteo (myšiak) a Circus (kaňa).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrabovité sa vyskytujú vo všetkých svetadieloch okrem Antarktídy. Obývajú skoro všetky typy biotopov, napríklad žijú v lesoch, tundre, tajge, savane, na vysokohorských lúkach, v dažďových pralesoch, púšťach, na poliach, v mestách a podobne. Neobývajú len najsevernejšiu arktickú tundru a veľmi suché púšte. Najhojnejšie sú v trópoch. Najvia ich druhov žije v lesoch, lebo stromy potrebujú na hniezdenie, sedenie, nocovanie, lov a pod. Hniezda si stavajú na útesoch, na stromoch alebo na zemi. [1]

Niektoré jastrabovité sú stále (t. j. žijú celý čas na tom istom mieste), ale väčšina jastrabovitých je sťahovavá. Jedince, ktoré migrujú na zimu na juh, si zvyčajne vyberajú zimovisko, ktoré je svojou štruktúrou podobné ich prostrediu na severe, kde sa rozmnožujú; napríklad jastrabovité, ktoré sa rozmnožujú v otvorených lesoch, si často vyberajú zimovisko v pomerne otvorených tropických lesoch. Jesenná migrácia zvyčajne prebieha od polovice augusta do novembra. Jarná migrácia u väčšiny druhov prebieha medzi februárom a júnom.[1]

Myšiak pásochvostý (Rupornis magnirostris griseocauda) je užovku Drymobius margaritiferus v Belize.

Mnohé z druhov vyskytujúcich sa na Slovensku sú sťahovavé, niektoré severské druhy tiahnu na zimu k nám.[chýba zdroj]

Opis tela

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre čeľaď je charakteristická normálne vyvinutá horná čeľusť (bez subterminálneho zúbka) a slabo operená nadchvostová žľaza.[chýba zdroj]

Jastrabovité môžu mať dĺžku 25 až 150 cm, môžu vážiť 80 g až 12,5 kg, majú široké krídla, hákovitý zobák (u supov je v bazálnej časti rovný), silné nohy a ostré pazúry (supy majú tupé pazúry). Všetky jastrabovité majú (obyčajne výrazne sfarbené) nadnozdrie. Majú veľké oči, ktoré sú u väčšiny druhov chránené výrazným výstupkom, nazývaným nadočnicový val. U dospelých jedincov je rozpätie krídel od 50 do 300 cm.[1] Beháky (spodok nôh) sú rôzne dlhé (u orlov krátke a hrubé, u kaní dlhé) a napríklad orly ich majú zarastené drobným perím.

Od čeľade sokolovitých, ktorá sa donedávna spravidla považovala za blízkych príbuzných jastrabovitých, sa jastrabovité odlišujú skôr žltými, červenými alebo orieškovými očami než hnedými očami, správaním pri budovaní aní hniezda a rozdielmi v kostre. [1]

Tvar tela sa rôzni. Napríklad chvosty a krídla môžu mať veľa rôznych tvarov. Druhy žijúce v lesoch majú obyčajne krátke krídla a dlhé chvosty, aby sa im ľahšie manévrovalo. Druhy, ktoré žijú v otvorených biotopoch a lovia vzletom, majú vo všeobecnosti dlhé, široké krídla a krátke chvosty, aby mohli ľahko vzlietať. [1]

Aj farba operania sa rôzni. Mnohé jastrabovité sú sfarbené tak, aby splynuli so svojím prostredím, preto sú často hnedé, čierne alebo sivé. Spodok tela je často bledší než ako hornú časť. Niektoré jastrabovité vykazujú polymorfizmus peria - existujú svetlé a tmavé morfy. U niektorých jastrabovitých sa perie mení v závislosti o oblasti, kde žijú. [1]

Hlava nedospelého orliaka bielohlavého.

Väčšinou sú samice väčšie než samce. Tento rozdiel veľkosti je výraznejší u druhov, ktoré lovia rýchlu a obratnú korisť. Niektoré jastrabovité majú tiež rozdielne sfarbenie peria samcov a samíc; obyčajne je pestrejšie sfarbený samec než samica a samica vyzerá podobne ako mláďatá. Okrem toho je obyčajne rozdiel medzi farbou peria v prvom roku života jedinca od farby peria dospelého jedinca - väčšina mláďat má hnedú hornú časť tela, niekedy so svetlými škvrnami, a svetlejší spodok s hnedastými pruhmi. Mláďatá majú tiež často väčšie krídlové a chvostové perá ako dospelí jedinci, aby sa im ľahšie lietalo. Perie dospelých jedincov sa niekedy vyvinie po prvom roku života, a niekedy (napríklad u väčšiny orlov) táto premena prebieha v priebehu niekoľkých rokov, pričom mladý vták prejde viacerými fázami prechodného operenia. [1]

Let

[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrabovité výborne lietajú: jastraby lietajú prudko, myšiaky pomaly krúžia v povetrí, haje a kane lietajú pomaly nad zemou.{{bez citácie}]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrabovité sú dravce a/alebo zdochlinožravce. Konzumujú ryby, cicavce, vtáky, netopiere, bezstavovce, zdochliny a sčasti aj ovocie. [1]

Jastrab šikra (Accipiter badius) v Indii

Ostatné

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina jastrabovitých sú samotári alebo sú semikoloniálni. Väčšina jastrabovitých je aktívna počas denného svetla. Len zopár druhov je aktívnych za súmraku. [1]

Väčšinou sa dožívajú sa v priemere jedného až dvoch rokov, ale niektoré väčšie druhy žijú dlhšie. Napríklad veľké orly a supy sa v zajatí dožili až 60 rokov. [1]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]
 Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť rozdelený do viacerých článkov.
Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Následuje súčasný systém recentných jastrabovitých (stav: jar 2024):

Vysvetlivky: Písmená A, B, C atď. pomocne označujú rôzne významy toho istého názvu. Znak "/" alebo hranaté zátvorky uvádzajú synonymá. Výraz "býv. X" znamená, že daný rod bol staršie súčasťou rodu X.

čeľaď jastrabovité/staršie: krahuľcovité (Accipitridae) A [= podčeľaď jastraby/jastraborodé/staršie: krahuľce (Accipitrinae) A ]:

Základná štruktúra (t.j. vývojové vzťahy) vyššie uvedeného systému je podľa Catanach et al. 2023.

V niektorých starších systémoch existovali v rámci jastrabovitých (Accipitridae) A aj nasledujúce taxóny, ktoré sú z dnešného pohľadu nemonofyletické (Vysvetlivky: 1. Za znakom rovná sa sú uvedené súčasné názvy taxónov. 2. Slovenské názvy sú (až na jednu výnimku) tu kvôli prehľadnosti vynechané.):

- podčeľaď Gypaetinae E / podčeľaď Gypinae/Aegypiinae C/ čeľaď Gypaetidae B [= tzv. supy Starého sveta či jednoducho supy ] = Gypaetinae C + Gypini A.
- podčeľaď Gypaetinae F = Gypaetini D (pozri nižšie) + Circaetini C [19]
- tribus Gypaetini D = Gypaetinae C + Gypini A + Perninae B (okrem rodu Elanoides) [19]
- podčeľaď Leptodontinae B = rody Leptodon, Chondrohierax a Elanoides [20]
- podčeľad Cymindidinae/Leptodontinae C = rody Leptodon, Chondrohierax + Elaninae A + rod Elanoides + Caracarinae (dnes patrí mimo čeľade jastrabovité) [21][22]
- podčeľaď Perninae C = rody Pernis, Henicopernis a Aviceda [20]
- podčeľaď Lophoictinae = rody Hamirostra, Lophoictinia, Erythrotriorchis a Megatriorchis. [23]
-tribus Chondrohieracini = rody Chondrohierax, Helicolestes a Rostrhamus[24]
-podčeľaď Circaetinae B = Circaetinae A (okrem rodu Pithecophaga a niekedy aj okrem rodu Terathopius) + rod Eutriorchis+ niekedy aj rod Polyboroides[24][20]
- podčeľaď Circaetinae C = Circaetinae A (prípadne okrem rodu Pithecophaga) + rody Eutriorchis a Herpetotheres[13]
-tribus Hamirostrini = rody Hamirostra a Terathopius[24]
-tribus Harpiini = rody Harpia, Morphnus, Geranoaetus, Urubitornis, Urubitinga, Spizastur, Oroaetus a Leucopternis[24]
-tribus Harpyopsini = rody Harpyopsis a Pithecophaga[24]
-podčeľaď Thrasaetinae B = rody Harpia, Morphnus, Spizaetus a Pseudastur[25]
-podčeľaď Accipitrinae CH = Aquilinae A + Harpiinae B (okrem rodu Harpyopsis) + Accipitrinae E + Buteonini A, ale okrem taxónu Ictiniinae B a okrem rodu Circus.[20][26] (resp. vo variantnej podobe: Aquilinae A + Harpiinae B + Accipitrinae E + Buteoninae A, ale okrem Milvinae A a rodov Geranospiza a Buteogallus A [19])
-podčeľaď Accipitrinae I/ sekcia (alebo podčeľaď) Asturinae B = rod Accipiter B + Melieracini + časť taxónu Buteonini A + rod Kaupifalco + taxón Herpetotherinae (dnes radený mimo jastrabovitých) + niekedy aj jeden alebo niektoré z týchto rodov: Circus, Harpagus, Polyboroides, Micrastur (dnes radený mimo jastrabovitých)[27][28][29][30] [31][13]
- podčeľaď Accipitrinae J = sekcia Asturinae B (pozri vyššie Accipitrinae I) + sekcia Spizaetinae (pozri nižšie).[29][31]
-tribus Accipitrini F/ podčeľaď Nisinae = Accipitrini D (okrem rodu Circus) [= rod Accipiter B] + Melieracini[24][32][33]
-sekcia Spizaetinae = rody Spizaetus (vrátane Nisaetus), Harpia, Morphnus, Harpyhaliaaetus a Spilornis[29]
-podčeľaď Spizaetinae = rody Spizaetus (vrátane Nisaetus), Harpia, Morphnus, Harpyhaliaaetus, Lophaetus a Polemaetus[27]
-podčeľaď Aquilinae B = Aquilinae A + rody Haliaeetus a Gypohierax + Harpiinae B + Circaetini A[34]
-podčeľaď Aquilinae C = Aquilinae A + rod Haliaeetus + Pandionidae; niekedy sem patril aj taxón Harpiinae B a rod Gypohierax[35][36]
-podčeľaď Circinae B =Circinae A + rod Geranospiza a niekedy aj rod Polyboroides [37][19][24]
-podčeľaď Circinae C = Circinae A + Circaetinae A (okrem rodu Pithecophaga) + rody Eutriorchis a Polyboroides.[20]
- podčeľaď Milvinae C = Milvinae B + rody Harpagus, Ictinia, Helicolestes, Rostrhamus + niekedy aj rody Hamirostra a Lophoictinia.
- podčeľaď Milvinae D = Milvinae B + rody Ictinia, Helicolestes, Rostrhamus + Perninae A (okrem rodu Eutriorchis) + Elaninae A + rod Macheirhampus[13]
-podčeľaď Milvinae E = Milvinae A + rod Buteogallus A [19]
-podčeľaď Milvinae F = rody Milvus, Harpagus a Ictinia[24]
- podčeľaď Ictiniinae/Ictininae B = rody Ictinia, Rostrhamus a Helicolestes[20]
-podčeľaď Butasturinae = rody Butastur a Kaupifalco[38]
- podčeľaď Buteoninae E = Buteonini A + Accipitrinae E
- podčeľaď Buteoninae F = Buteonini A + Haliaeetini + Aquilinae A + Circaetini A
-podčeľaď Buteoninae G = Buteonini A (bez rodu Geranospiza) + Haliaeetini + Aquilinae A + Harpiinae B + rody Kaupifalco a Pithecophaga [39] (resp. vo variantnej podobe: to isté okrem Haliaeetini a plus rody Hamirostra a Terathopius[24])
-tribus Buteonini C = rody Kaupifalco, Heterospizias, Butastur, Buteo, Parabuteo, Rupornis + Aquilinae A (okrem rodov Spizastur a Oraetus)[24]
-podčeľaď Craxireginae je staršia náhrada názvu Buteoninae, ktorá sa ale neujala.[15]

Tento zoznam starších taxónov nie je úplný; napríklad v prípade podčeľade Buteoninae možno v staršej literatúre nájsť aj veľa iných vymedzení.

Zdroje vyššie uvedeného systému (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak):[40][41][42][43][44][45][46][47][2][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][61][4][62][63][64][65][66][20][67][68][69][26][19][70][71][72][73][74][75][76][33][24][39][77][38][27][31][13][78][79][80][25][7][81][82][83][84][85]

Starší systém pozri tu.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]
Včelár chochlatý (Pernis ptilorhyncus)

V súčasnosti aj minulosti sa táto čeľaď označuje názvom Accipitridae (staršie: Accipiteridae, Accipitriidae) - po slovensky: jastrabovité[40] alebo staršie niekedy krahulcovité či krahuľcovité[83][86][87]. Rôzne možné vymedzenia takto nazvanej čeľade sú uvedené v kapitole Rôzne vymedzenia čeľade a v kapitole Rozdelenie čeľade na viacero menších čeľadí. V 19. storočí sa namiesto tvaru Accipitridae často používali tvary Accipitrinae, Accipitrini či Accipitrina[88][89][90][91], čo sú tvary ktoré sa dnes už nesmú používať na označenie čeľade (pretože koncovka –inae je dnes vyhradená pre podčeľade, koncovka –ini pre tribusy a koncovka –ina pre podtribusy)[92].

V minulosti sa táto čeľaď v jej rôznych vymedzeniach alternatívne označovala názvom Aquilidae (po slovensky: orlovité[93] )[94][95] alebo názvom Buteonidae[96] (zastarano niekedy: Buteidae; po slovensky doslova: "myšiakovité")[97]. Rôzne možné vymedzenia takto nazvanej čeľade sú uvedené v kapitole Rôzne vymedzenia čeľade a v kapitole Rozdelenie čeľade na viacero menších čeľadí. V 19. storočí sa namiesto tvaru Aquilidae niekedy používal tvar Aquilinae a namiesto tvaru Buteonidae tvar Buteoninae[98][99], čo sú tvary ktoré sa dnes už nesmú používať na označenie čeľade (pretože koncovka –inae je dnes vyhradená pre podčeľade)[92].

V minulosti sa táto čeľaď veľmi často alternatívne označovala názvom Falconidae (po slovensky: sokolovité) [v širšom zmysle]. Tento názov sa ale používal len v tých textoch, v ktorých bol do tejto čeľade zahrnutý aj rod sokol (Falco) a zopár s ním príbuzných rodov, čiže keď táto čeľaď popri tom, čo je hore označené ako Accipitridae A, zahŕňala minimálne aj obsah dnešnej čeľade sokolovité (Falconidae) [v užšom zmysle] a prípadne aj dnešnej čeľade kršiakovité (Pandionidae); pričom ale z takto vymedzenej čeľade boli často zároveň vylúčené supy[100][101][102]. Čeľaď Falconidae (sokolovité) však bola v minulosti často vymedzená ešte širšie než v predchádzajúcej vete, keďže navyše zahŕňala (často s vylúčením supov) aj obsah dnešnej čeľade hadožrútovité alebo navyše aj obsah dnešnej čeľade kondorovité, čiže bola takmer či úplne zhodná s pojmom denné dravce - porov. v kapitole Rôzne vymedzenia čeľade. Treba tiež poznamenať, že v 19. storočí sa namiesto tvaru Falconidae niekedy používal tvar Falconinae alebo tvar Falconida[103][104][105][91], čo sú tvary ktoré sa dnes už nesmú používať na označenie čeľade (pretože koncovka –inae je dnes vyhradená pre podčeľade a koncovka –ida sa väčšinou používa pre rady)[92][106].

Rôzne vymedzenia čeľade

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie súčasné vymedzenia čeľade jastrabovité (resp. orlovité resp. Buteonidae) sú takéto:

  • Čeľaď jastrabovité (Accipitridae) je dnes obyčajne vymedzená tak, že zahŕňa celý hore uvedený systém, čiže to, čo je hore označené ako Accipitridae A. V minulosti sa takto vymedzená čeľaď niekedy označovala názvom orlovité (Aquilidae) [107][108] alebo názvom Buteonidae[96][109][97][110][111].
  • Novšie je tiež pomerne časté vymedzenie čeľade jastrabovité (Accipitridae) hore označené ako Accipitridae B, t. j. od jastrabovitých je oddelená samostatná čeľaď luniakovité (Elanidae)[46][112][113][114].
  • Občas sa čeľaď jastrabovité (Accipitridae) chápe tak, že do nej sú síce zahrnuté luniaky, ale nie je do nej zahrnutý taxón Gypaetinae B, t.j. čeľaď jastrabovité zodpovedá taxónu Accipitridae A okrem Gypaetinae B.[62][4][115]

Niektorí autori však chápu čeľaď jastrabovité (resp. orlovité resp. Buteonidae) širšie. Konkrétne:

  • Niektorí autori do čeľade jastrabovité (Accipitridae) zaraďujú popri Accipitridae A aj to, čo sa dnes väčšinou označuje ako čeľaď kršiakovité (Pandionidae). V takýchto systémoch sa to, čo je v tomto článku označené ako čeľaď Accipitridae A, zaraďuje buď (podobne ako v hore uvedenom systéme) rozdelené na viacero podčeľadí alebo ako jedna podčeľaď Accipitrinae (hore označená ako Accipitrinae A), a kršiaky tvoria podčeľaď Pandioninae.[116][117][118][119][112][120][121][122][67] V minulosti sa takto vymedzená čeľaď niekedy označovala názvom orlovité (Aquilidae) [123][124][125][126][127] alebo názvom Buteonidae[128].
  • Iní autori do čeľade jastrabovité (Accipitridae) zaraďujú popri Accipitridae A aj to, čo sa dnes väčšinou označuje ako čeľade kršiakovité a hadožrútovité (Sagittariidae), t. j. čeľaď jastrabovité je v tomto prípade zhodná s dnešným radom Accipitriformes v užšom zmysle (ale vždy bez kondorov). V takýchto systémoch sa to, čo je v tomto článku označené ako čeľaď Accipitridae A, zaraďuje buď (podobne ako v hore uvedenom systéme) rozdelené na viacero podčeľadí alebo ako jedna podčeľaď Accipitrinae (hore označená ako Accipitrinae A), kršiaky sa v takom prípade zaraďujú ako podčeľaď Pandioninae a hadožrúty ako podčeľaď Sagittariinae.[58][129][130][131][72][132]
  • V minulosti bolo časté také vymedzenie čeľade jastrabovité (Accipitridae), pri ktorom bolo do čeľade zahrnuté aj to, čo sa dnes označuje ako čeľaď kršiakovité, ale zároveň z nej boli vylúčené supy[133][134]. Alternatívne sa takto vymedzená čeľaď niekedy označovala názvom orlovité (Aquilidae) [135][136] alebo názvom Buteonidae[137].
  • V minulosti (do začiatku 20. storočia) sa vyskytovalo aj také vymedzenie čeľade jastrabovité (Accipitridae, iné dobové názvy pozri v kapitole Názvy), pri ktorom bolo do čeľade zahrnuté aj to, čo sa dnes označuje ako čeľaď sokolovité (plus často navyše aj dnešná čeľaď kršiakovité, niekedy aj dnešná čeľaď hadožrútovité a ojedinele aj dnešná čeľaď kondorovité), ale často z nej boli zároveň vylúčené supy (spolu s kondorovitými); v extrémnom prípade (t. j. v prípade zahrnutia kršiakovitých, hadožrútovitých a kondorovitých) teda táto čeľaď zahŕňala všetko to, čo niekedy označuje ako tzv. denné dravce (t. j. tradičný rad Falconiformes v širšom zmysle/Accipitriformes v širšom zmysle)[100][138][139][88][140][89]. Ojedinele sa táto čeľaď (vrátane kršiakovitých a supov, ale bez hadožrútovitých a kondorovitých) označovala názvom Gypaetidae[141], alebo (vrátane kršiakovitých, ale bez supov a kondorovitých) názvom orlovité (Aquilidae)[142] . Okrem toho sa veľmi často táto čeľaď označovala názvom sokolovité (Falconidae, iné dobové názvy pozri v kapitole Názvy) a do začiatku 19. storočia sa dokonca podľa vzoru Linného systému celý obsah tejto čeľade (vrátane kršiakovitých a hadožrútovitých, ale bez supov a kondorovitých) často klasifikoval ako rod sokol (Falco). Takéto široké použitie názvov jastrabovité (Accipitridae), sokolovité (Falconidae) a sokol (Falco) má s dnešným použitím týchto názvov len veľmi málo spoločné, lebo v dnešných systémoch sa tieto tri taxóny chápu oveľa užšie.[139][143][101][102][88][9]

Historicky čeľaď jastrabovité (Accipitridae) niekedy naopak zahŕňala len malú časť dnešnej čeľade jastrabovité (Accipitridae A), lebo zahŕňala len to, čo sa v iných systémoch označuje ako (rôzne vymedzovaná) podčeľaď Accipitrinae: Konkrétne čeľaď obyčajne zahŕňala len rod Accipiter v tradičnom ponímaní (vo vyššie uvedenom systéme označený ako rod Accipiter B)[144][145][97] a staršie aj rod Morphnus[146]; a v roku 2018 bolo navrhnuté označovať ako čeľaď Accipitridae taxón hore označený ako Accipitrinae E (čiže rod Accipiter v tradičnom ponímaní, rod Circus a taxón Melieracini) [147]. Rôzne rozsahy úzko vymedzenej čeľade Accipitridae možno orientačne vidieť aj v kapitole Rozdelenie čeľade na viacero menších čeľadí.

Aj čeľaď orlovité (Aquilidae) bola historicky niekedy vymedzená úzko. Konkrétne mohla zahŕňať:

  • dnešnú čeľaď kršiakovité a malú časť dnešnej čeľade jastrabovité [146] (prípadne vrátane časti dnešnej čeľade sokolovité[148]);
  • alebo len rod Aquila[97];
  • a v roku 2018 bolo navrhnuté označovať ako čeľaď Aquilidae cipitridae taxón hore označený ako Aquilinae A[147].

Rôzne rozsahy úzko vymedzenej čeľade Aquilidae možno orientačne vidieť aj v kapitole Rozdelenie čeľade na viacero menších čeľadí.

Aj čeľaď Buteonidae bola historicky niekedy vymedzená úzko, spravidla ako ekvivalent podčeľade Buteoninae iných systémov. Konkrétne zahŕňala časť dnešnej čeľade jastrabovité (prípadne vrátane dnešnej čeľade hadožrútovité a časti dnešnej čeľade sokolovité) [149][97][146] a v roku 2018 bolo navrhnuté klasifikovať ako čeľaď Buteonidae to, čo sa v niektorých iných súčasných systémoch označuje ako podčeľaď Buteoninae[147].

Rozdelenie čeľade na viacero menších čeľadí

[upraviť | upraviť zdroj]
Haja červená (Milvus milvus)

Občas (najmä v minulosti) sa v systémoch namiesto čeľade jastrabovité uvádza viacero menších čeľadí[150]. V nedávnom období napr. Rivas-Fuenzalida 2018 navrhol nahradiť čeľaď jastranovité približne desiatimi menšími čeľaďami (napr. Elanidae, Aegypiidae, Accipitridae v užšom zmysle, Aquilidae, Buteonidae atď.), ktoré svojim rozsahom zodpovedajú tomu, čo sa inak v dnešných systémoch obyčajne klasifikuje ako podčeľade (napr. Elaninae, Aegypiinae, Accipitrinae, Aquilinae, Buteoninae atď.)[147]. V starších systémoch sa vyskytujú napríklad nasledujúce čeľade nahradzujúce dnešnú čeľaď jastrabovité (vo jej vymedzení Accipitridae A):

- čeľade Vulturidae (iný názov: Aegypiidae; po slovensky: supovité; t. j. supy) a Aquilidae (po slovensky: orlovité; iné názvy: Accipitridae [jastrabovité], Buteonidae ["myšiakovité"]), pričom dnešné kršiakovité sa zaraďovali buď do Aquilidae alebo do samostatnej čeľade, dnešné hadožrútovité sa zaraďovali buď do Vulturidae alebo do samostatnej čeľade (alebo zastarano do čeľade Accipitridae), Gypaetinae sa zaraďovali buď do Vulturidae alebo do Aquilidae alebo do samostatnej čeľade Gypaetidae a dnešné kondorovité boli zaradené buď do Vulturidae alebo do samostatnej čeľade [136][137][151][152][133][153][134]
-čeľade Vulturidae (t.j. supy) a Falconidae v širšom zmysle (po slovensky sokolovité; iný názov: Accipitridae; vrátane dnešných sokolovitých), pričom dnešné kršiakovité sa zaraďovali buď do Falconidae v širšom zmysle alebo do samostatnej čeľade, dnešné hadožrútovité sa zaraďovali buď do Falconidae v širšom zmysle alebo do Vulturidae alebo do samostatnej čeľade, dnešné kondorovité boli zaradené buď do Vulturidae alebo do samostatnej čeľade, Gypaetinae sa zaraďovali buď do Vulturidae alebo do Falconidae v širšom zmysle alebo do samostatnej čeľade Gypaetidae, a rod Gypohierax sa ojedinel vyčleňoval do samostatnej čeľade Gypohieracidae[154][36][155][156][157][7][158][104]
-čeľade Vulturidae (t. j. supy, vrátane Gypaetinae a dnešných kondorovitých), Aquilidae (vrátane napr. rodov Morphnus, Leptodon, Rosthramus a dnešných kršiakovitých, hadožrútovitých a časti dnešných sokolovitých) a Falconidae (t. j. časť dnešných sokolovitých a napr. dnešné rody Accipiter, Circus, Pernis, Harpagus, Elanus, Milvus a Buteo)[148]
-skupina Saproharpages (t. j. supy bez Gypaetinae) a čeľade Asturidae (vrátane dnešných hadožrútovitých) a Aquilidae (rody typu Aquila, Haliaaetus, Milvus plus dnešné Gypaetinae a kršiakovité)[159]
- čeľade Elanidae, Aegypiidae (t. j. supy), Pernidae a Buteonidae[149]
- čeľade Vulturidae (t.j. supy), Accipitridae v užšom zmysle (iný názov: Asturidae; t.j. len vtedajšie rody Accipiter a Astur), Aquilidae, Milvidae a Buteonidae (iný názov: Buteidae), pričom rod Circus bol zaradený buď do Accipitridae v užšom zmysle, do Milvidae alebo do samostatnej čeľade Circidae, dnešné kršiakovité boli zaradené buď do Aquilidae alebo ako samostatná čeľaď, dnešné hadožrútovité boli zaradené buď do Vulturidae alebo (zriedkavo) do Buteonidae alebo ako samostatná čeľaď, dnešné kondorovité boli zaradené buď do Vulturidae aleb ako samostatná čeľaď, a Gypaetinae sa zaraďovali buď do Vulturidae alebo ako samostatná čeľaď Gypaetidae [144][160][161][146][162][99][163]
- čeľade Vulturidae, Accipitridae v užšom zmysle, Aquilidae, Circaetidae, Circidae, Pernidae, Milvidae a Buteonidae [164]
- čeľade Vulturidae ("Vulturinae"; rody Vultur, Otogyps, Gyps a Gypiscus), Gypaetidae ("Gypaetinae"), Asturidae ("Asturinae"; napr. dnešné rody Accipiter, Astur, Melierax, Circus, Harpia, Morphnus, Buteo, plus dnešné hadožrútovité), Circaetidae ("Circaetinae"; vrátane dnešných rodov Butastur, Ictinia a dnešných taxónov Perninae, Elaninae, kršiakovité a plazožrútovité), Haliaaetidae ("Haliaaetinae"), Aquilidae ("Aquilinae")[165][166]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j Animal Diversity Web [online]. animaldiversity.org, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Gregory, Steven & Sangster, George & Worthy, Trevor & Scofield, R.. (2024). Falling through the cracks: a family-group name for a clade of hawks and eagles (Accipitridae) including Morphnus Dumont, 1816, Harpia Vieillot, 1816, Harpyopsis Salvadori, 1875 and Macheiramphus Bonaparte, 1850. 2. N5–N17. [1]
  3. ↑ RIDGEWAY, R. Studies of the American Falconidae. 1876 [2] S. 148
  4. ↑ a b c Н.Н. Балацкий - ПТИЦЫ СЕВЕРНОЙ ЕВРАЗИИ [online]. balatsky.ru, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  5. ↑ Accipiter, Astur, Daedalion, Nisus, Sparvius. In: GIEBEL, C. Thesaurus ornithologiae : Repertorium der gesammten ornithologischen Literatur und Nomenclator sämmtlicher Gattungen und Arten der Vögel, nebst Synonymen und geographischer Verbreitung, 1872-1877 [3]
  6. ↑ STEPHENS, J. F., SHAW, G. General zoology, or Systematic natural history. Vol. 13. Part 1. 1826. S. 25 a nasl. [4]
  7. ↑ a b c d GRAY, G. R. A list of the genera of birds : with their synonyma an indication of the typical species of each genus. 1840 [5]
  8. ↑ Vigors, N. A. Sketches in Ornithology...In: Zoological Journal, No. III, 1824. S. 308 a nasl. [6]
  9. ↑ a b Georges baron Cuvier. Das Thierreich, geordnet nach seiner Organisation. Als Grundlage der Naturgeschichte der Thiere und Einleitung in die vergleichende Anatomie. Vom Baron von Cuvier ... Nach der zweiten, vermehrten Ausgabe übersetzt und durch Zusätze erweitert von F. S. Voigt. [s.l.] : [s.n.], 1831. 1034 s. Dostupné online. S. 387 a nasl..
  10. ↑ Savigny 1808 citovaný in: Isis von Oken. Jg. 1832. Heft IX. stĺpec 974 [7]
  11. ↑ SHARPE, R. B. Catalogue of the Accipitres or Diurnal Birds of Prey in the Collection of the British Museum. 1874 [8]
  12. ↑ BRANDT, J. F. Die Gruppen und Gattungen der Raubvögel Russlands in exomorphischer und craniologischer Beziehung. Journal für Ornithologie. 1853 [9] S. 190
  13. ↑ a b c d e GURNEY, J. H. A list of the diurnal birds of prey, with references and annotations; also a record of specimens preserved in the Norfolk and Norwich Museum. 1884 [10]
  14. ↑ Buteo. In: GIEBEL, C. Thesaurus ornithologiae : Repertorium der gesammten ornithologischen Literatur und Nomenclator sämmtlicher Gattungen und Arten der Vögel, nebst Synonymen und geographischer Verbreitung, 1872-1877 [11]
  15. ↑ a b POCHE, F. Ein bisher nicht berücksichtigtes zoologisches Werk aus dem Jahre 1758, in dem die Grundsätze der binären Nomenklatur befolgt sind. 1904 [12]
  16. ↑ Ridgway, Robert. “On the Buteonine Subgenus Craxirex, Gould.” Proceedings of the Academy of Natural Sciences of Philadelphia, vol. 27, no. 1, 1875, pp. 89–119. JSTOR, http://www.jstor.org/stable/4624470. Accessed 23 Apr. 2024.
  17. ↑ Craxirex. In: GIEBEL, C. Thesaurus ornithologiae : Repertorium der gesammten ornithologischen Literatur und Nomenclator sämmtlicher Gattungen und Arten der Vögel, nebst Synonymen und geographischer Verbreitung, 1872-1877 [13]
  18. ↑ REICHENOW, A. Die Vögel der zoologischen Gärten. Leitfaden zum Studium der Ornithologie mit besonderer Berücksichtigung der in Gefangenschaft gehaltenen Vögel : ein Handbuch für Vogelwirthe. 1882. S. 238-240 [14]
  19. ↑ a b c d e f HOLDAWAY, R. N. Systematics and palaeobiology of Haast's Eagle (Harpagornis moorei Haast, 1872) (Aves: Accipitridae). 1991 [15]
  20. ↑ a b c d e f g WOLTERS, Hans Edmund. Die Vogelarten der Erde (eine systematische Liste mit Verbreitungsangaben sowie deutschen und englischen Namen). [s.l.] : Parey, 1975. 745 s. ISBN 978-3-490-09118-5. S. 79-87. (obsah: [16])
  21. ↑ SWAINSON, William. On the Natural History and Classification of Birds. [s.l.] : Longman, 1837. 398 s. Dostupné online. S. 208 a nasl..
  22. ↑ BOCK, W. J. History and nomenclature of avian family-group names. Bulletin of the AMNH ; no. 222. 1994. S. 172 [17]
  23. ↑ Greifvögel/Eulen A [online]. kaiseradler.de, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  24. ↑ a b c d e f g h i j k VERHEYEN, R. Revision de la systematique des Falconiformes. Bulletin - Institut royal des Sciences naturelles de Belgique. Tome XXXV, no. 37. 1959 [18]
  25. ↑ a b BLYTH, E. Conspectus of the Ornithology of India, Burma, and the Malayan peninsula, inclusive of Sind, Asám, Ceylon, and the Nicobar islands. The Journal of the Asiatic Society of Bengal. Vol. 19. 1850. S. 317 a nasl. [19]
  26. ↑ a b JOLLIE, M. A contribution to the morphology and phylogeny of the Falconiformes. Pt. IV. Evolutionary Theory, 3, 1977. [20]
  27. ↑ a b c HEINE, F., REICHENOW, A. Nomenclator Musei Heineani Ornithologici; Verzeichniss der Vogel-Sammlung des Kgl. Oberamtmanns Ferdinand Heine. 1890 [21]
  28. ↑ BRANDT, J. F. Die Gruppen und Gattungen der Raubvögel Russlands in exomorphischer und craniologischer Beziehung. Journal für Ornithologie. 1853 [22] S. 189 a nasl.
  29. ↑ a b c Habichte. In: Encklopaedie der Naturwissenschaften – I. Abtheilung – III. Theil – Handwörterbuch der Zoologie, Anthrpologie und Ethnologie. 1885 [23] S. 618 a nasl. (v spojení s heslom Asturina in: GIEBEL, C. Thesaurus ornithologiae : Repertorium der gesammten ornithologischen Literatur und Nomenclator sämmtlicher Gattungen und Arten der Vögel, nebst Synonymen und geographischer Verbreitung, 1872-1877 [24])
  30. ↑ jastreby. In: Большая советская энциклопедия -Эфемериды - Яя Т. 65 (t. j. Boľšaja sovetskaja encyklopedija, zv. 65. 1. vyd.) 1931. stĺp 800 [25]
  31. ↑ a b c REICHENOW, A. Die Vögel der zoologischen Gärten. Leitfaden zum Studium der Ornithologie mit besonderer Berücksichtigung der in Gefangenschaft gehaltenen Vögel : ein Handbuch für Vogelwirthe. 1882 [26]
  32. ↑ RIDGWAY, R. Catalogue of the ornithological collection of the Boston Society of Natural History. Part II. Falconidae. Proc. Boston Soc. Nat. Hist. 1873/1874, 16: 43-106 [27]
  33. ↑ a b Australian Biological Resources Study [online]. biodiversity.org.au, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (a [28])
  34. ↑ BREHM, Alfred et al. Brehmův život zvířat, Díl III, První svazek: Ptáci. Bezhřebenní, potápěči, tučňákovití, buřňákovití, čápovití, husovití, dravci. V Praze: Josef Hokr, cca 1937/1938, S. 338.
  35. ↑ MALÝ, J., RIEGER, F. L. Slovník naučný. Praha: Nákladem knihkupectví I.L. Kobra, 1886. zv. 5, S. 1119. [29]
  36. ↑ a b Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Vierter Band, Zweite Abtheilung: Vögel, Erster Band: Papageien, Leichtschnäbler, Schwirrvögel, Spechte und Raubvögel; Zweiter Band: Raubvögel, Sperlingsvögel und Girrvögel. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1882.
  37. ↑ PETERS, J. L. Check/list of the birds of the world. Vol. 1. 1st ed. 1931 [30] S. 264 a nasl.
  38. ↑ a b MENZBIR, M. A. Fauna Rosii. Pticy (Aves). Tom VI. Falconiformes. Vypusk 1. 1916 [31]
  39. ↑ a b PETERS, J. L. Check/list of the birds of the world. Vol. 1. 1st ed. 1931 [32]
  40. ↑ a b Slovenské mená vtákov sveta (excelovská verzia online): verzia SMVS_2011_IX_07, verzia SMVS_2016_10_23 a verzia SMVS_13_aug_2020 [33]
  41. ↑ Slovak bird names - 4 Coronaves II (2008) [online]. vtaky.page.tl, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. a [34]
  42. ↑ FERIANC, O., MATOUŠEK, B. Slovenské mená vtákov. II. časť. In: Múzeum, č. 3 1978. S. 23 a nasl.
  43. ↑ Accipitrimorphae - bird-phylogeny [online]. bird-phylogeny.de, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
  44. ↑ CATANACH, T. A. et al. Enigmas no longer: using Ultraconserved Elements to place several unusual hawk taxa and address the non-monophyly of the genus Accipiter (Accipitriformes: Accipitridae). 2023 bioRxiv 2023.07.13.548898 [35]
  45. ↑ Gaudin, Jimmy. (2024). La classification des oiseaux, à l'heure de la phylogénie moléculaire. [36]
  46. ↑ a b Gaudin, Jimmy. (March 2024). L'inventaire taxonomique des oiseaux du monde, revu, augmenté et corrigé. Taxonomic checklist of Birds of the World, updated and corrected. [37]
  47. ↑ Gaudin, Jimmy. (February 2024). Inventaire taxonomique des oiseaux du monde. [38]
  48. ↑ Mather, Ellen & Lee, Michael & Camens, Aaron & Worthy, Trevor. (2023). A giant raptor (Aves: Accipitridae) from the Pleistocene of southern Australia. Journal of Ornithology. 164. [39]
  49. ↑ HBW / BirdLife Taxonomy Checklist v8.1 (January 2024) [40]
  50. ↑ Taxonomy in Flux Checklist 3.08 [41] a [42] (prístup 16.4.2024)
  51. ↑ Kompletna lista ptaków świata [online]. listaptakow.eko.uj.edu.pl, [cit. 2024-04-16]. Dostupné online.
  52. ↑ H&M4 Checklist - Accipitridae [43] (prístup 16. 4. 2024)
  53. ↑ A classification of the bird species of South America. Part 4 [online]. museum.lsu.edu, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  54. ↑ Add subfamilies to Accipitridae [online]. museum.lsu.edu, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  55. ↑ Mindell, David & Fuchs, Jérôme & Johnson, Jeff. (2018). Phylogeny, Taxonomy, and Geographic Diversity of Diurnal Raptors: Falconiformes, Accipitriformes, and Cathartiformes. [44]
  56. ↑ Nagy, Jenő & Tökölyi, Jácint. (2014). Phylogeny, Historical Biogeography and the Evolution of Migration in Accipitrid Birds of Prey (Aves: Accipitriformes). Ornis Hungarica. 22. 15-35. 10.2478/orhu-2014-0008. [45]
  57. ↑ MIGOTTO, R. Filogenia de Accipitridae (Aves: Accipitriformes) com base em caracteres osteológicos. Tese apresentada ao Instituto de Biociências da Universidade de São Paulo, para a obtenção de Título de Doutor em Ciências, na Área de Zoologia.2013 [46]
  58. ↑ a b Griffiths, C.S., Barrowclough, G.F., Groth, J.G. and Mertz, L.A. (2007), Phylogeny, diversity, and classification of the Accipitridae based on DNA sequences of the RAG-1 exon. Journal of Avian Biology, 38: 587-602. [47]
  59. ↑ LERNER, H. R. L. Molecular Phylogenetics of Diurnal Birds of Prey in the Avian Accipitridae Family (A dissertation submitted in partial fulfillment of the requirements for the degree of Doctor of Philosophy (Ecology and Evolutionary Biology) in The University of Michigan). 2007 [48]
  60. ↑ Lerner, Heather & Mindell, David. (2005). Phylogeny of eagles, Old World vultures, and other Accipitridae based on nuclear and mitochondrial DNA. Molecular phylogenetics and evolution. 37. 327-46. [49]
  61. ↑ Lerner, Heather & Christidis, Les & Gamauf, Anita & Griffiths, Carole & Haring, Elisabeth & Huddleston, Christopher & Kabra, Sonia & Kocum, Annett & Krosby, Meade & Kvaloy, Kirsti & Mindell, David & Rasmussen, Pamela & Røv, Nils & Wadleigh, Rachel & Wink, Michael & Jan, & Gjershaug, Jan. (2016). Phylogeny and new taxonomy of the Booted Eagles (Accipitriformes: Aquilinae). Zootaxa. 4216. 301-320. [50]
  62. ↑ a b Кадастр генетического фонда Кыргызстана - Том IV - Тип CHORDATA – Хордовые. Бишкек 2015 [51]
  63. ↑ Sangster G, Kirwan GM, Fuchs J, Dickinson EC, Elliott A, Gregory SMS (2021) A new genus for the tiny hawk Accipiter superciliosus and semicollared hawk A. collaris (Aves: Accipitridae), with comments on the generic name for the crested goshawk A. trivirgatus and Sulawesi goshawk A. griseiceps. Vertebrate Zoology 71: 419-424. [52]
  64. ↑ Accipitridae. In: Mikko's Phylogeny Archive cca 2019 [53] (nefunkčné vnútorné linky sú vo funkčnom stave tu: [54]), prístup: 16. 4. 2024
  65. ↑ Accipitridae. In: Mikko's Phylogeny Archive 2005 [55]
  66. ↑ Honey Buzzard stuff: What are pernine kites? [online]. honey-buzzard.blogspot.com, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  67. ↑ a b GRZIMEK, B. et al.. Grzimeks Tierleben, Enzyklopädie des Tierreiches. Band VII: Vögel. Kindler Verlag. 1968
  68. ↑ Robert Pies-Schulz-Hofen. Die Tierpflegerausbildung. [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2004. 708 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8304-4134-2. S. 572-579.
  69. ↑ Greifvögel/Eulen 8a [online]. kaiseradler.de, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  70. ↑ BRODKORB, P. CATALOGUE OF FOSSIL BIRDS: Part 2 (Anseriformes through Galliformes). In: Bulletin of the Florida State Museum. č. 3, 1964 [56]
  71. ↑ Classement systématique des rapaces [online]. solene.ledantec.free.fr, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  72. ↑ a b Glossaire A [online]. sosdom.lautre.net, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  73. ↑ Systém recentních taxonů živočišné říše Animalia (2005) [57]
  74. ↑ FRIEDMANN, H., RIDGWAY, R. The Birds of North and Middle America…Part XI. 1950 [58]
  75. ↑ Accipitridae – Tree of Life [online]. tolweb.org, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.
  76. ↑ BOCK, W. J. History and nomenclature of avian family-group names. Bulletin of the AMNH ; no. 222. 1994. S. 132, 133, 172, 173 [59]
  77. ↑ BALLMANN, P. Fossile Vögel aus dem Neogen von Gargano. Scripta Geol. 17, 1973. [60]
  78. ↑ SUSCHKIN, P. Zur Morphologie des Vogelskelets. Vergleichende Osteologie der normalen Tagreaubvögel (Accipitres) und die Fragen der Classification. 1905 S. 4-7, 18-19 [61]
  79. ↑ FERGUSON-LEES, James; CHRISTIE, David A.. Raptors of the World: A Field Guide. [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2020. 320 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4729-8764-8.
  80. ↑ PELZELN, A. von Uebersicht der Geier und Falken der kaiserlichen ornithologischen Sammlung. 1862 [62]
  81. ↑ RIDGWAY, R. Pycraft's classificatio of the Falconiformes. Science, New Series, Vol. 17, No. 430 (Mar. 27, 1903), S. 509-511 [63]
  82. ↑ FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: SAV. 1958. S. 93 a nasl.
  83. ↑ a b Komisia pre zoologickú terminológiu: Zo zoologickej nomenklatúry. In: Slovenské odborné názvoslovie. č. 1. 1955. S. 15 – 20 a nasl.
  84. ↑ FERIANC, O. Slovenské mená dravcov (Falconiformes) sveta I. In: Kultúra slova č. 5. 1987. S. 149 a nasl.; Slovenské mená dravcov (Falconiformes) sveta II. In: Kultúra slova č. 10. 1987. S. 357 a nasl.
  85. ↑ MATOUŠEK, B. Slovenské menoslovie vtákov (Aves) fauny ČSFR. In: Kultúra slova č. 5. 1990. S. 149 a nasl.
  86. ↑ HANČOVÁ, H. et al. Biológia v kocke. Bratislava: Art Area. 2001. S. 112
  87. ↑ Supy lovia iba rekreačne. In: Korzo, č. 141 (20. júna) 1997
  88. ↑ a b c PERLEB, K. J. Lehrbuch der Naturgeschichte. 2. Bd. Lehrbuch der Zoologie. Erste Abtheilung. 1831. S. 621 [64]
  89. ↑ a b VIELLOT, L. J. P. Analyse d'une nouvelle ornithologie élémentaire. 1816 (reprint 1883). S. 22 a nasl. [65]
  90. ↑ BRODKORB, P. CATALOGUE OF FOSSIL BIRDS: Part 2 (Anseriformes through Galliformes). In: Bulletin of the Florida State Museum. č. 3, 1964. S. 261 [66]
  91. ↑ a b Zoologie von Ludwig K. Schmarda. [s.l.] : Braumüller, 1872. 584 s. isbn = Dostupné online. S. 468.
  92. ↑ a b c Glossary. In: International Code of Zoological Nomenclature 4th edition [67]
  93. ↑ FERIANC, Oskár. Slovenské ornitologické názvoslovie: s obrázkovým kľúčom pre určovanie slovenského vtáctva. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1942. S. 49
  94. ↑ TERRILL, S. E., RIX, C. E. The birds of South Australia, their distribution and habitat. In: The S.A. Ornithologist 19 (6/8). 1950 [68]
  95. ↑ HARTERT, E. Die Vögel der paläarktischen Fauna. Band II. 1912-21. S. 1041 a nasl. [69]
  96. ↑ a b OBERHOLSER, H. C. Outline of a classification of North American birds. 1905. S. 2 [70]
  97. ↑ a b c d e FRIEDMANN, H., RIDGWAY, R. The Birds of North and Middle America…Part XI. 1950. S. 63 [71]
  98. ↑ KAUP, Johann Jacob. Classification der Säugethiere und Vögel. [s.l.] : C. W. Leske, 1844. 144 s. Dostupné online. S. 100 a nasl..
  99. ↑ a b Sundevall 1972 citovaný in: PASCOE, Francis Polkinghorne. Zoological classification: a book of reference. [s.l.] : [s.n.], 1880. 364 s. Dostupné online. S. 215.
  100. ↑ a b Raubvögel. In: Meyer's Konversations-Lexikon. 14. Bd. 1896 [72] S. 484
  101. ↑ a b BOETTICHER, H. von. Kurze Uebersicht über die Raubvögel und Eulen Bulgariens. Verhandlungen der Ornit. Ges. Bay., 4, 1927. S. 535 a nasl. [73]
  102. ↑ a b BREHM, Alfred et al. Brehmův život zvířat, Díl III, První svazek: Ptáci. Bezhřebenní, potápěči, tučňákovití, buřňákovití, čápovití, husovití, dravci. V Praze: Josef Hokr, cca 1937/1938, S. 328 a nasl.
  103. ↑ BURMEISTER, Hermann. Vögel (Aves) I. [s.l.] : Walter de Gruyter, 2011. 436 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11144396-6. S. 33.
  104. ↑ a b RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875.S. 63 a nasl.
  105. ↑ KORNHUBER, Georg Andreas. Die Vögel Ungerns in systematischer Uebersicht nebst kurzer Angabe ihrer unterscheidenden Charaktere. [s.l.] : Druck von C.F. Wigand, 1856. 36 s. Dostupné online. S. 21.
  106. ↑ BOLTOVSKOY, E.; R.C. Wright. Recent Foraminifera. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013. 515 s. Dostupné online. ISBN 978-94-017-2860-7. S. 204.
  107. ↑ TERRILL, S. E., RIX, C. E. The birds of South Australia, their distribution and habitat. In: The S.A. Ornithologist 19 (6/8). 1950 [74]
  108. ↑ ZÁCHA, O., BAŤA, M. Malý myslivecký slovník. Olomouc: Alda, 1998, S. 35
  109. ↑ PYCRAFT, W. P. Contributions to the Osteology of Birds – Part V. Falconiformes. In Proceedings of the Zoological Society of London. 1902 [75] S. 315
  110. ↑ OBERHOLSER, H. C. Buteonidae versus Accipitridae. The Auk, Vol. 36, No. 4 (Oct., 1919), p. 569 [76]
  111. ↑ SKINNER, M. P. Birds. In: Rules and Regulations – Yellowstone National Park Wyoming. 1922 [77]
  112. ↑ a b CHRISTIDIS, Les; Walter E Boles. Systematics and Taxonomy of Australian Birds. [s.l.] : Csiro Publishing, 2008. 288 s. Dostupné online. ISBN 978-0-643-09964-7. S. 113.
  113. ↑ Starikov IJ, Wink M. Old and Cosmopolite: Molecular Phylogeny of Tropical–Subtropical Kites (Aves: Elaninae) with Taxonomic Implications. Diversity. 2020; 12(9):327. https://www.mdpi.com/1424-2818/12/9/327
  114. ↑ WINK, M., SAUER-GÜRTH, H. Phylogenetic Relationship in Diuranl Raptors base on nucleotide sequences of mitochondrial and nuclear marker genes. 2004. najmä S. 491 [78]
  115. ↑ Систематический список птиц Северной Евразии [online]. ews-2007.ru, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  116. ↑ BIRD OF PREY PHYLOGENETIC TREE [online]. fauconeduc.biz, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  117. ↑ Mayr, G. An osprey (Aves: Accipitridae: Pandioninae) from the early Oligocene of Germany. Senckenbergiana lethaea 86(1) 2006: 93-96
  118. ↑ SIBLEY, Ch. G., AHLQUIST, J. E., MONROE, B. L. A classification of the living birds of the world based on DNA-DNA hybridization studies. In: The Auk. No. 3. July 1988 [79]
  119. ↑ CHRISTIE, David A.; FERGUSON-LEES, James. Raptors of the World. [s.l.] : Bloomsbury Publishing, 2010. 992 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4081-3550-1. S. 69.
  120. ↑ Checklist - Australian Biological Resources Study [online]. biodiversity.org.au, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  121. ↑ RAVAZZI, Gianni. Rapaci. [s.l.] : Giunti Editore, 2010. 150 s. Dostupné online. ISBN 978-88-412-4005-2. S. 21.
  122. ↑ Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online.
  123. ↑ HARTERT, E. Die Vögel der paläarktischen Fauna. Band II. 1912-21. S. 1087 a nasl. [80]
  124. ↑ HOERRING. R. Danmarks fauna; illustrerede haandbøger over den danske dyreverden... Fugle III. 1934 [81] S. 155
  125. ↑ JOLLIE, M. A contribution to the morphology and phylogeny of the Falconiformes. Pt. I. Evolutionary Theory. Vol.1, No.9, 1976. [82] S. 291 hore
  126. ↑ HARTERT, E. Die Vögel der paläarktischen Fauna. Band II. 1912-21. S. 1087 a nasl. [83]
  127. ↑ BALTHASAR, V. Ptactvo lužních lesů Sloveského Podunají. In: Bratislava: časopis Učené společnosti Šafaříkovy. Bratislava: Učená společnost Šafaříkova, 1934, 8(3), S. 189 a nasl.
  128. ↑ HARTERT, E. Die Vögel der paläarktischen Fauna. Band II. 1912-21. S. 1087 [84]
  129. ↑ DEBUS, Stephen. Birds of Prey of Australia (A Field Guide). [s.l.] : Csiro Publishing, 2019. 224 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4863-1112-5. S. 2.
  130. ↑ Animal Diversity Web – Classification [85]
  131. ↑ MILÍKOVSKÝ, J. CENOZOIC BIRDS OF THE WORLD - PART 1: EUROPE [86]
  132. ↑ DICKINSON, E. C. The Howard & Moore Complete Checklist of the Birds of the World. Third Edition. Christopher Helm, London. 2003. S. 98
  133. ↑ a b SCHOUTEDEN, D. H. Faune du Congo Belge et du Ruanda-Urundi: III. Oiseaux non-passereaux. Annalen van het Koninklijk Museum van Belgisch-Kongo Tervuren (Belgie). Reeks in 8°. Zoologische Wetenschappen. Deel 29. S. 81 a nasl. [87]
  134. ↑ a b DÖBNER, E. P. Handbuch der Zoologie mit besonderer Berücksichtigung derjenigen Thiere, welch in Bezug auf Forst und Landwirthschaft, sowie hinsichtlich der Jagd vorzüglich wichtig sind...Erster Theil – Wirbel-Thiere. 1862. S. 232 a nasl. [88]
  135. ↑ RÜST. Katalog der systematischen Vogelsammlung des Provinzial-Museums in Hannover. 1897 [89] S. 69 a nasl.
  136. ↑ a b PROZESKY, O. P. M., HAAGNER, C. A check-list of the birds of the Kalahari Gemsbok Park. 1962 [90]
  137. ↑ a b HAY, O. P. Second Bibliography and Catalogue of the Fossil Vertebrata of North America 390(II). 1930. S. 314 [91]
  138. ↑ DÖBNER, E. P. Handbuch der Zoologie mit besonderer Berücksichtigung derjenigen Thiere, welch in Bezug auf Forst und Landwirthschaft, sowie hinsichtlich der Jagd vorzüglich wichtig sind...Erster Theil – Wirbel-Thiere. 1862. S. 235 a nasl. [92]
  139. ↑ a b BRANDT, J. F. Die Gruppen und Gattungen der Raubvögel Russlands in exomorphischer und craniologischer Beziehung. Journal für Ornithologie. 1853 [93]
  140. ↑ BURMEISTER, Hermann. Handbuch der Naturgeschichte (zum Gebrauch bei Vorlesungen entworfen). [s.l.] : Enslin, 1837. 12 s. Dostupné online. S. 779 a nasl..
  141. ↑ HUXLEY, T. H. On the classification of birds…Proceedings of the Zoological Society of London. 1867. S. 464 [94]
  142. ↑ POLÍVKA, F., KLÍMA, S, Živočíchopis pre nižšie triedy škôl strednýh. 1928. S. 82, 89
  143. ↑ FRIČ, Antonin. Přírodopis živočišstva pro vyšší gymnasialní a realní školy. [s.l.] : B. Tempsky, 1875. 461 s. Dostupné online. S. 362 a nasl..
  144. ↑ a b BREHM, A., MAULE, V. S., MEYER-ABICH, A. Brehmův život zvířat, Svazek 19: Ptáci. Kolibříci, datlové. Praha: Gutenberg Ota Lebenhart, 1929, S. 342 a nasl. https://www.obalkyknih.cz/file/toc/344249/pdf a Svazek 21. S. 9, 319 https://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:62db7df0-74b2-11e4-b2f6-005056827e51?page=uuid:1ba611b0-b5f9-11e4-9a04-5ef3fc9bb22f&fulltext=Vultur
  145. ↑ OLPHE-GALLIARD, L. Contributions à la faune ornithologique de l'Europe occidentale : recueil comprenant les espèces d'oiseaux que se reproduisent dans cette région ou qui s'y montrent régulièrement de passage, augmenté de la description des principales espèces exotiques les plus voisines des indigènes ou susceptibles d'ètre confondues avec elles, ainsi que l'énumération des races domestiques. 1884-1892. Fascicule XX, S. 24 a nasl. [95]
  146. ↑ a b c d JAMESON, W. On the Affinities of the Falconidae...In: The Calcutta Journal of Natural History. 1840. [96] najmä S. 319-320 (reprodukované aj tu v stĺpci 810 [97])
  147. ↑ a b c d Reorganize the taxonomic ranks within Accipitridae [online]. museum.lsu.edu, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online. (v spojení s Nagy-Tökölyi 2014 [98])
  148. ↑ a b STAUDE, F. Grundriss eines natürlichen Systems der Vögel. In: Naumannia. 1854. S. 357 a nasl. [99]
  149. ↑ a b VERHEYEN, R. A new classification for the non-passerine birds of the world. Institut royal des Sciences naturelles de Belgique – Bulletin, Tome XXXVII, n°27. 1961 [100]
  150. ↑ BRODKORB, P. CATALOGUE OF FOSSIL BIRDS: Part 2 (Anseriformes through Galliformes). In: Bulletin of the Florida State Museum. č. 3, 1964 [101] S. 261-262
  151. ↑ FRIELING, Heinrich. Exkursionsbuch zum Bestimmen der Vögel in freier Natur (nach ihrem Lebensraum geordnet. Für Laien und Fachleute). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 276 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-91573-4. S. 254.
  152. ↑ BOUET, G. Oiseaux de l'Afrique tropical (premiere partie). 1955 [102]
  153. ↑ NOWICKI-SILA, Maksymilian. Zoologia dla szkol nizszych gimnazyalnych i realnych.. [s.l.] : Universitätsdr., 1870. 269 s. Dostupné online. S. 86-87.
  154. ↑ BREHM, Alfred et al. Brehmův život zvířat, Díl III, První svazek: Ptáci. Bezhřebenní, potápěči, tučňákovití, buřňákovití, čápovití, husovití, dravci. V Praze: Josef Hokr, cca 1937/1938, S. 306 a nasl.
  155. ↑ BROMME, Traugott. Természetrajz szóban és Képekben. [s.l.] : Nagel und Wischan, 1863. 83 s. Dostupné online. S. 24.
  156. ↑ CARUS, Julius Victor. Handbuch der Zoologie (1: Wirbelthiere, Mollusken und Molluscoiden). [s.l.] : W. Engelmann, 1863. 894 s. Dostupné online. S. 305 a nasl..
  157. ↑ SOKOL, Josef. Věcné učení na školách obecných. [s.l.] : Kober, 1872. 270 s. Dostupné online. S. 110.
  158. ↑ COUES, Elliott. Key to North American Birds (Containing a Concise Account of Every Species of Living and Fossil Bird at Present Known from the Continent North of the Mexican and United States Boundary, Inclusive of Greenland and Lower California ; with which are Incorporated General Ornithology ... and Field Ornithology). [s.l.] : Estes and Lauriat, 1896. 907 s. Dostupné online. S. 497, 498, 519 a nasl..
  159. ↑ BOAS, Johan Erik Vesti. Lehrbuch der Zoologie für Studierende und Lehrer. [s.l.] : G. Fischer, 1894. 603 s. Dostupné online. S. 500-501.
  160. ↑ CSEREY, A. Az állatok természetrajza. Bratislava, Budapešť: Stampfel Károly Kiadása.1903 S. 51 a nasl. [103]
  161. ↑ DYBOWSKI, B. Spis systematyczny gatunków i ras zwierzat kregowych fauny wschodniej Syberyi. 1922 [104] 4
  162. ↑ PARIS, P. Les oiseaux d'Europe. 1906. S. 11 a nasl. [105]
  163. ↑ EYTON, T. C. On the form of the posterior margin of the sternum of the Vulturidae. In: Contributions to Ornithology 1849. S. 132-3 [106]
  164. ↑ OLPHE-GALLIARD, L. Contributions à la faune ornithologique de l'Europe occidentale : recueil comprenant les espèces d'oiseaux que se reproduisent dans cette région ou qui s'y montrent régulièrement de passage, augmenté de la description des principales espèces exotiques les plus voisines des indigènes ou susceptibles d'ètre confondues avec elles, ainsi que l'énumération des races domestiques. 1884-1892. Fascicule XVII až XXI. [107]
  165. ↑ Sundevall 1874, citovan�� in: Sundevall's Tentamen. 1889. S. 309 a nasl. [108]
  166. ↑ SUNDEVALL, C. J. Förnyad anordning av Dagrovfoglarna (Dispositio nova Accipitrum Hemeroharpagorum). Öfversigt af Kingl. Vetenskaps-Akademiens Förhandlingar 1874. No 2. [109]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jastrabovité&oldid=7926925“