Hviezdoslavov
Hviezdoslavov | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Dunajská Streda |
Región | Podunajsko |
Nadmorská výška | 126 m n. m. |
Súradnice | 48°04′03″S 17°20′53″V / 48,067500°S 17,348056°V |
Rozloha | 10,5 km² (1 050 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 446 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 328,19 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1924 |
Starosta | Marek Lackovič[3] (PS, SaS) |
PSČ | 930 41 |
ŠÚJ | 501638 |
EČV (do r. 2022) | DS |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hviezdoslavov | |
Webová stránka: hviezdoslavov.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hviezdoslavov (oficiálne po maďarsky Vörösmajor, hovorovo tiež Hviezdoslavfalva) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca na západe Žitného ostrova, v blízkosti okresu Senec.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V chotári dnešnej obce bola v stredoveku obec s názvom Sok, ktorá sa spomína aj v pápežskom desiatkovom registri z rokov 1332 až 1337.
Obec patrila najprv panstvu Éberardovcov a neskôr Szentgyörgyovcom.
Prvá písomná zmienka o obci Hviezdoslavov je z roku 1924 ako o kolónii. Vznikla však v roku 1921 z bývalého Pállfyho majera, časti obcí Štvrtok na Ostrove a Mierovo. Meno dostala po slovenskom básnikovi Hviezdoslavovi, ktorý v roku 1921 aj zomrel.
V kolónii Hviezdoslavov bola zriadená prvá slovenská škola na Žitnom ostrove.
Obec ako správna jednotka vznikla v roku 1936 zlúčením osád Vörösmajor (pôvodne Apponyiovský, neskôr Pálffyovský majetok), Jozefmajor a Németšók (majetok Wienerovcov-Weltenovcov). Na tieto osady, ktoré sa nachádzali pôvodne v katastrálnych územiach obcí Štvrtok na Ostrove a Mierovo, bolo v rámci prvej pozemkovej reformy dosídlených 69 rodín kolonistov.
Obec sa v rokoch 1938 – 1945 stala súčasťou obce Štvrtok na Ostrove. Ako samostatná obec opäť vznikla v roku 1945.
Pozornosť si zasluhujú v obci budovy Pálffyho majera, pomník Hviezdoslava z roku 1971 a budovy majera Wienera-Weltena.
V roku 2021 bola otvorená Cirkevná spojená škola sv. Martina so zložkami základnou školou a základnou umeleckou školou.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v miernom pásme a v rastlinnom pásme Žitného ostrova. Leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Pôda je úrodná, černozemná.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec má tri časti:
- pôvodný Hviezdoslavov,
- časť Podháj,
- časť Záhrady.
Súčasťou pôvodnej obce Hviezdoslavov je i sídlisko Hviezdne bývanie (ležiace na uliciach Hviezdna a Mesačná).
Samospráva
[upraviť | upraviť zdroj]Na čele obce stojí starosta Ing. František Kavecký
Obyvateľstvo[4]
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie – Hviezdoslavov (2021)[5] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 85,0 % | |||
Maďari | 7,3 % | |||
Rómovia | 0,0 % | |||
Rusíni | 0,0 % | |||
V Encyklopédii miest a obcí Slovenska sa píše, že v roku 1924 bol počet obyvateliek a obyvateľov obce 180, ale už v roku 1929 stúpol na 310.
V roku 1938 zo 69 tu žijúcich rodín bolo 21 slovenských, 18 moravských, 15 českých, 14 maďarských a 1 nemecká.
V roku 2013 mala obec 803 obyvateliek a obyvateľov, z toho 406 bolo slovenskej národnosti (51 %) a 86 maďarskej (11 %). Pri 120 osobách osobách národnosť nebola udaná alebo zistená (15 %).
Obec prechádza rýchlou urbanizáciou a počet jej obyvateľstva rýchlo narastá; ide o jednu z najrýchlejšie rastúcich obcí na Slovensku.
Podľa výsledkov sčítania k roku 2021, v ktorom sa prakticky sčítalo 100 % obyvateľstva, sa jeho počet zvýšil na 2 472, z toho k slovenskej národnosti sa prihlásilo 2 100 osôb (85 %) a k maďarskej 181 (7 %). 116 osôb národnosť neudalo alebo nebola zistená (5 %). Zvyšok sa prihlásil najčastejšie k českej, ukrajinskej, ruskej, rusínskej, arabskej a inej národnosti.
V obci však reálne žije približne o 2 000 obyvateľov viac, ktorí v nej nemajú trvalý pobyt.
Vierovyznanie
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa taktiež prihlásilo 1 042 osôb k rímskokatolicizmu (42 %) a za osoby bez náboženského vyznania sa považuje 1 000 osôb (41 %). K evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa prihlásilo 78 osôb (3 %) a rovnaký počet taktiež ku gréckokatolicizmu.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Hviezdoslavov susedí s obcou Kvetoslavov, cez ktorú prechádza jednokoľajná trať 131 zo železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto do Komárna. V blízkosti sa nachádza rýchlostná cesta R7, ktorej privádzač Šamorín-Sever je na ceste II/503 v smere na Šamorín.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad. Sčítanie obyvateľov 2021 - základné výsledky [online]. hviezdoslavov.sk, 2022-01-25, [cit. 2022-12-06]. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hviezdoslavov