Finančný manažment

Finančný manažment alebo finančné riadenie (angl. financial management) je manažment, ktorý sa sústreďuje na problémovú oblasť riadenia finančného hospodárenia firiem.^[1] K tomu aby boli všetky funkcie finančného riadenie úspešne zrealizované, je nutné dodržiavať nasledovné princípy.

Princíp peňažných tokov (alebo cash-flow) je založený na sledovaní peňažných príjmov a výdajov počas daného obdobia, nie výnosov a nákladov. Obvykle sa sleduje cash flow jedného účtovného obdobia, pre potreby finančného riadenia aj kratších časových intervalov. Vypovedá o likvidite, teda o schopnosti podniku dodržať včas a v plnej výške svoje záväzky. Za predpokladu, že finančné zdravie sa rovná likvidite a rentabilite, je likvidita jedným zo zásadných predpokladov úspešného fungovania podnikateľských subjektov.

Metoda čistej súčasnej hodnoty (Net Present Value / kritérium kapitalizovanej hodnoty) patrí do kategórie dynamických metód hodnotenia efektívnosti investícií, to znamená, že zohľadňuje faktor času (jeden z princípov finančného riadenia). Ide o rozdiel diskontovaných peňažných príjmov a výdajov z určitej činnosti. Dosiahnutý výsledok reprezentuje reálny výnos z investície po n rokoch životnosti. Ten sa porovná s aktuálne vloženým kapitálom a vyberie sa variant, ktorý bude prinášať najvyšší zisk.

Faktor času vystupuje v teórii finančného riadenia hlavne pri investičnej činnosti. V bez inflačnom prostredí platí: jedna koruna získaná dnes, má väčšiu hodnotu ako koruna získaná zajtra, pretože môže byť hneď investovaná. Preto je dôležité rešpektovať faktor času vo všetkých investičných rozhodnutiach a aktualizovať peňažné príjmy a výdaje pomocou zloženého úrokovania. Špeciálnu úlohu má faktor času pri dlhodobom rozhodovaní: oceňovanie hodnoty podniku, jeho dlhodobého fin. majetku, výber optimálneho financovania...

Riziko je pravdepodobnosť, že sa reálne výsledky budú líšiť od tých očakávaných (väčšinou v negatívnom zmysle). V tržnom prostredí sa mu prakticky nevyhneme, preto má risk management dôležitú úlohu vo finančnom riadení. Pokiaľ v rozhodovacom procese neexistuje alternatíva, ktorá by umožnila sa riziku vyhnúť, snažia sa finanční manažéri riziko minimalizovať pomocou matematicko-štatistických modelov. Najväčší význam má zohľadnenie rizika pri dlhodobom rozhodovaní a to úpravou diskontnej sadzby (čím vyššie riziko sa predpokladá, tým vyššia sadzba sa použije na aktualizáciu peňažných tokov). Prevencia rizika spočíva v diverzifikácií alebo odstránení potenciálnych príčin vzniku. Pre nepredvídateľné riziká je vhodné poistenie a tvorba rezervných fondov.

Finančná štruktúra je štruktúrou financovania podniku, zodpovedá teda pravej (pasívnej) strane rozvahy vo finančnom účtovníctve. Úlohou finančného riadenia je t��to štruktúru optimalizovať (minimalizovať priemerné náklady na kapitál). Preto je nutné diverzifikovať vlastný aj cudzí kapitál. Nákladom vlastného kapitálu je dividenda (u akciovej spol.) a podiel na zisku (u ostatných spol.) V prípade cudzieho kapitálu je cenou kapitálu úrok, prípadne podiel na zisku. Ak poznáme pomer vlastného kapitálu k cudziemu (príp. cudzieho k vlastnému) v celkovom kapitále, môžeme ku kalkulácií celkových nákladov na kapitál využiť napr. metódu Vážený priemer nákladov na kapitál (Weighted Average Cost of Capital) a následne hľadať ich minimum a dosiahnuť tak maximálnej tržnej hodnoty. Odporúča sa rešpektovať zásadu, že dlhodobý majetok má byť financovaný dlhodobými zdrojmi, krátkodobý majetok krátkodobými zdrojmi.

Tento princíp vychádza z teórie efektívnosti kapitálových trhov, z tohto hľadiska potom rozlišujeme tri stupne efektívnosti: vysoko efektívny, stredne efektívny a neefektívny. Je nutné si tiež uvedomiť, že žiadne trhy sa nemôžu správať úplne efektívne kvôli existencií určitých anomálií. Čím je stupeň trhu vyšší, tým je pre podnik menej efektívne vyhľadávanie nedostatkov v snahe dosiahnuť lepšie výsledky.

Neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia je aj plánovanie, ktoré je nevyhnutnou súčasťou každého podnikania. Stanovuje finančnú stratégiu a taktiku, budúce ciele, predvída budúce výsledky a cesty k ich dosiahnutiu. Je potrebné teda nie len vytvorenie plánu, ale aj vykonanie následnej kontroly jeho plnenia na základe dostupných dát a analýzu prípadných odchýlok a príčin ich vzniku.^[2][3][4]

1. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
2. ↑ VALACH, Josef. Finanční řízení podniku. 2. aktualizované a rozšířené vyd. Praha: Ekopress, 1998,s.18-21
3. ↑ RADOVÁ, Jarmila, Petr DVOŘÁK a Jiří MÁLEK. Finanční matematika pro každého. 7. aktualiz. vyd. Praha: Grada, 2009, s. 61, 62
4. ↑ KALOUDA, František. Finanční řízení podniku. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2009, s. 82