Eberhard Schrader
| Eberhard Schrader | |
| orientalista, lingvista a protestantský teológ | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | asýriológia, biblická exegéza |
| Alma mater | Univerzita v Göttingene, Univerzita v Zürichu |
| Akademický titul | profesor |
| Vedecká hodnosť | Ph.D., Th.D. |
| Významní profesori | Heinrich Ewald |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 7. január 1836 Braunschweig, Brunšvické vojvodstvo |
| Úmrtie | 4. júl 1908 (72 rokov) Berlín, Nemecká ríša |
| Národnosť | nemecká |
| Manželka | Ida Giltnerová |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | Eberhard Schrader (multimediálne súbory na commons) |
Prof. Eberhard Schrader, Ph.D., Th.D. (* 7. január 1836, Braunschweig – † 4. júl 1908, Berlín) bol nemecký orientalista, lingvista a protestantský teológ, významný svojim prínosom v asýriológii. Považuje sa za priekopníka tejto vednej disciplíny v Nemecku.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 7. januára 1836 v Braunschweigu ako syn obchodníka Ludwiga Schradera a jeho manželky Dorothy.[1] Po štúdiu na miestnom gymnáziu nastúpil na Univerzitu v Göttingene (1856 – 1859), kde sa venoval štúdiu protestantskej teológie a semitských jazykov, v ktorých bol jeho mentorom orientalista a lingvista Heinrich Ewald. Roku 1858 bol univerzitou ocenený za svoju rozpravu o etiópskych jazykoch.[2]
V roku 1860 získal titul philosophiae doctor a po dizertácii na Univerzite v Zürichu, na ktorej pôsobil od roku 1862 ako Privatdozent,[pozn 1] sa stal aj doktorom teológie (1863). V roku 1865 sa zosobášil s Idou Giltnerovou.[1]
Následne prednášal na univerzitách v Giessene (1869/1870), Jene (1872/1873) a v rokoch 1875/1876 – 1899[pozn 2] na Univerzite Fridricha Wilhelma v Berlíne, kde pôsobil ako profesor orientálnych jazykov. Od roku 1875 bol tiež členom Berlínskej akadémie vied.[1] Zomrel 4. júla 1908 v Berlíne.[3]
Vedecké pôsobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek svojmu pôvodnému zameraniu na biblickú exegézu, konkrétne Starého zákona, jeho hlavný vedecký prínos spočíval v asýriologických štúdiách. V roku 1872 publikoval prácu Die Assyrisch-Babylonischen Keilinschrigten, ktorá sa stala dôležitým kľúčom pri skúmaní asýrskych a babylonských klinopisných pamiatok.[4] V rozsiahlej, 680-stranovej publikácii Keilinschriften und das Alte Testament (1872) vykonal komparáciu hebrejského textu Starého zákona s klinopisnými pamiatkami Babylonie a Asýrie. Táto kniha bola v roku 1885 vydaná v anglickom preklade profesora hebrejčiny Owena Charlesa Whitehousa.
Práca Die Höllenfahrt der Istar (1874), podávajúca preklad starobabylonského mýtu o bohyni Ištar, sa taktiež stretla s pozitívnymi ohlasmi v odbornej obci.[4] Od roku 1889 mal ako editor v kompetencii vydávanie odborného časopisu Keilinschriftliche Bibliothek, v ktorom boli publikované štúdie asýrskeho a babylonského klinového písma, hlavne prepisy klinopisných textov. ��asopis vychádzal aj po jeho smrti, až do roku 1915.
Personálna bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Studien zur Kritik und Erklärung der biblischen Urgeschichte (Zürich : Verlag von Meyer & Zeller, 1863)
- Die Assyrisch-Babylonischen Keilinschrigten (Leipzig : F.A. Brockhaus, 1872)
- Keilinschriften und das Alte Testament (Giessen : Ricker, 1872)
- Die Höllenfahrt der Istar : Ein altbabylonisches Epos (Giessen : Ricker, 1874)
- Die Namen der Meere in den assyrischen Inschriften, Berlin 1878 (online)
- Keilinschriften und Geschichtsforschung : Ein Beitrag Zur Monumentalen Geographie, Geschichte und Chronologie Der Assyrer (Giessen : Ricker, 1878)
- Zur Frage nach dem Ursprung der Altbabylonischen Kultur (Berlin : 1884)
- The Cuneiform Inscriptions and the Old Testament Preklad Owen Charles Whitehouse (London; Edingburgh : Williams and Norgate, 1885)
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Akademický titul udeľovaný predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, ktorý oprávňuje držiteľa samostatne prednášať na univerzite (skratka PD, príp. Priv.-Doz.)
- ↑ Roky 1869, 1872 a 1876 sú uvedené podľa Pinches 1908, s. 1244; roky 1870, 1873 a 1875 udáva Moser 2011
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Moser 2011
- ↑ Chisholm 1911, s. 378
- ↑ Pinches 1908, s. 1244
- ↑ a b Pinches 1908, s. 1242
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Baldwin, Gary D. (1991), „Hammurabi“, in Butler, Trent C. (en), Holman Bible Dictionary, Nashville: Broadman & Holman, ISBN 1558190538, http://www.studylight.org/dic/hbd/view.cgi?number=T2498, dost. 2014-03-08
- Chisholm, Hugh (1911), „Schrader, Eberhard“, in Chisholm, Hugh (en), Encyclopædia Britannica, vol. 24 (11. vyd.), New York: Cambridge University Press, str. 378, LCCN 16014703, https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Schrader,_Eberhard, dost. 2014-03-08
- Moser, Christian (2011), „Schrader, Eberhard“ (de), Historisches Lexikon der Schweiz, Bern (vyd. 2011-08-25), http://www.hls-dhs-dss.ch/textes/d/D10832.php, dost. 2014-03-09
- Pinches, Theophilus Goldridge (1908), „Professor Eberhard Schrader“, The Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland (2): 1242-1244, October 1908, ISSN 0035869X
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eberhard Schrader
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Theologische Fakultät der Universität Zürich Študijné záznamy
- Katalog der Deutschen Nationalbibliothek Zoznam Schraderových diel dostupných v Nemeckej národnej knižnici