Charles Perrault

Charles Perrault
Narodenie	12. január 1628 Paríž, Francúzsko
Úmrtie	16. máj 1703 (75 rokov) Paríž, Francúzsko
Odkazy
Projekt Gutenberg	Charles Perrault (plné texty diel autora)
Commons	Charles Perrault
Biografický portál

Charles Perrault (* 12. január 1628, Paríž, Francúzsko – † 16. máj 1703, Paríž) bol francúzsky rozprávkar a člen Francúzskej akadémie. Svojimi dielami odvodenými od starších ľudových rozprávok, ktoré vydal v roku 1697 v knihe "Histoires ou contes du temps passé" (Príbehy alebo rozprávky z čias minulých), položil základy nového literárneho žánru - rozprávky. Medzi jeho najznámejšie rozprávky patria Le Petit Chaperon Rouge ("Červená čiapočka"), Cendrillon ("Popoluška"), Le Maître chat ou le Chat botté ("Kocúr v čižmách"), La Belle au bois dormant ("Šípková Ruženka") a Barbe Bleue ("Modrofúz").

Niektoré Perraultove verzie starých príbehov ovplyvnili nemecké verzie, ktoré o viac ako 100 rokov neskôr vydali bratia Grimmovci. Jeho príbehy sa naďalej tlačia a boli prispôsobené väčšine zábavných formátov. Perrault bol vplyvnou osobnosťou francúzskej literárnej scény 17. storočia a počas hádky "starých" a "moderných" bol vodcom modernej frakcie.

Narodil sa do rodiny advokáta Pierra Perraulta ako siedme dieťa. Študoval právo na College de Beauvais a potom od roku 1654 pracoval v Správe hlavnej pokladnice pod vedením staršieho brata Pierra. Roku 1663 ho minister Colbert vymenoval za sekretára takzvanej malej akadémie, neskôr nazvanej Akadémia nápisov a literatúry.

Roku 1671 sa stal členom Francúzskej akadémie, oženil sa s Marie Guichon, s ktorou mal štyri deti. Roku 1678 Marie v mladom veku zomrela.

Po Colbertovej smrti v roku 1683 skončila aj Perraultova politická kariéra, keďže však bol finančne dostatočne zabezpečený, mohol sa po ženinej smrti venovať výchove svojich detí a písaniu.

Verejne známym sa stal básňou Storočie Ľudovíta Veľkého (1687) a štvorzväzkovým dielom Paralela Starých a Moderných (1688 – 1692). Starí a Moderní bolo označenie dvoch literárnych táborov, ktoré sa neznášali, navzájom písali o tom druhom tábore epigramy, traktáty a články plné nenávisti. Starí presadzovali klasické princípy tvorby, Perrault sa hlásil k Moderným.

Aj keď sa Perrault svojou predošlou tvorbou zviditeľnil, skutočný úspech dosiahol až zbierkou rozprávok, ktoré vyšli v roku 1697 pod názvom Príbehy alebo Rozprávky zo starých čias s ponaučeniami. Zbierka obsahovala jedenásť rozprávok písaných v próze, neskôr k ním pridal ešte tri zveršované rozprávky. Dielko bolo mimoriadne úspešné, ustavične sa z neho vyhotovovali ďalšie dotlače a vydávali sa nové vydania.

Perrault je aj autorom knihy Spomienky z môjho života, ktorú venoval svojim synom a synovcom.

V roku 1695, keď mal 67 rokov, Perrault stratil miesto tajomníka a rozhodol sa venovať svojim deťom. V roku 1697 vydal Rozprávky a príbehy z minulosti s ponaučeniami (fr. "Histoires ou Contes du Temps passé") s podtitulom Príbehy matky Husi (fr. "Les Contes de ma Mère l'Oye"). Tieto rozprávky vychádzajúce z európskej ľudovej tradície sa stali vo Francúzsku veľmi populárne. Z celej jeho bohatej literárnej tvorby vo veršoch i v próze (ódy, epické básne, eseje atď.) sú tieto malé príbehy pre deti jedinými dielami, ktoré sa dodnes čítajú, a často sa mu pripisuje úloha zakladateľa moderného rozprávkového žánru. V jeho diele sa odráža povedomie o starších rozprávkach, ktoré sa písali už skôr, najmä tie od Marie-Catherine Le Jumel de Barneville, barónky d'Aulnoy, ktorá vymyslela výraz "rozprávka" a písala rozprávky už v roku 1690.

Niektoré z jeho populárnych rozprávok, najmä Popoluška a Šípková Ruženka, sa dodnes bežne rozprávajú podobne, ako ich Perrault napísal, zatiaľ čo iné boli v priebehu rokov prepracované. Napríklad niektoré dnes publikované verzie Šípkovej Ruženky sú čiastočne založené na rozprávke bratov Grimmovcov "Malá Briar Rose", ktorá je upravenou verziou Perraultovho príbehu.

Perrault napísal Červenú čiapočku ako varovanie pre čitateľov pred cudzincami, ktorí lovia mladé dievčatá prechádzajúce sa po lese. Svoju rozprávku uzatvára ponaučením, v ktorom varuje ženy a mladé dievčatá pred tým, aby dôverovali mužom. Uvádza: "Dávajte si pozor, ak ste sa nenaučili, že skrotení vlci/ sú najnebezpečnejší zo všetkých." V Perraultovej verzii sa dievča skutočne dostane do postele s vlkom a je zožraté, chýba jej šťastný koniec, ktorý sa nachádza vo väčšine súčasných verzií príbehu.

Svoju zbierku v skutočnosti vydal pod menom svojho posledného syna (narodil sa v roku 1678) Pierra (Perraulta) Darmancourta ("Armancourt" je názov pozemku, ktorý preňho kúpil), pravdepodobne v obave pred kritikou "starých". V rozprávkach použil obrazy zo svojho okolia, napríklad zámok Ussé pre Šípkovú Ruženku a markíza zo zámku d'Oiron ako predlohu pre markíza de Carabas v Kocúrovi v čižmách. Svoj ľudový námet ozdobil detailmi, vedľajšími myšlienkami a podtextom zo sveta módy. V nadväznosti na tieto rozprávky preložil v roku 1699 do francúzštiny zbierku Fabulae Centum ("100 bájok") latinského básnika Gabriela Faerna.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Perrault

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charles Perrault na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.