Štítnik (okres Rožňava)

Štítnik
obec
Evanjelický kostol
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Vodný tok	Štítnik
Nadmorská výška	284 m n. m.
Súradnice	48°39′28″S 20°21′54″V / 48,6577°S 20,3651°V / 48.6577; 20.3651
Rozloha	34,54 km² (3 454 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 460 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	42,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Starosta	Ladislav Belányi[3] (KDH)
PSČ	049 32
ŠÚJ	526312
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Štítnik Nám. 1. mája 167
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	+421 58 788 37 90
Fax	+421 58 788 37 91
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štítnik
Webová stránka: stitnik.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Štítnik (do roku 1927: Štitník; pôv. nem. Schittnich, maď. Csetnek) je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Dominantou obce je monumentálny gotický evanjelický kostol.

Obec sa nachádza 14 km od okresného mesta Rožňava.

Družstevná, Jarková, Jelšavská, Lesná, Malá maša, Mierová, Mlynská, Nová, Ochtinská, Rožňavská, Školská, Teplická, Tichá, Veľká Maša, Záhradná.

Obcou preteká riečka s rovnomenným názvom.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1243 v listine kráľa Bela IV. Ákošovcom – Filipovi a Detrichovi Bubekovcom. Dejinné podklady dokladajú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku – v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad. V spomínanej donačnej listine sa ako vôbec prvý v Uhorsku spomína Ditrichov hámor na železo a iné.

Názov obce je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarskych milierov. Teda to potvrdzuje skutočnosť, že miestni obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rudy, ktorú aj spracovávali, ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata. Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta, v ktorých sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.

Štítnik je okrem množstva hodnotných národných kultúrnych pamiatok výnimočný dochovaným historickým urbanizmom, ktorý sa v mestečku formoval od stredoveku okolo centrálneho námestia, ktorému dominuje stredoveký evanjelický kostol. Vďaka týmto hodnotám tu bola v roku 1991 vyhlásená pamiatková zóna.^[4]

• Evanjelický kostol, trojloďová gotická bazilika s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo 14. storočia. Stojí na mieste staršej románskej stavby z 13. storočia. Ide o reprezentatívny rodový kostol miestneho rodu Štítnických-Četnekiovcov. V interiéri sa nachádzajú rozsiahle plochy pokryté stredovekou freskovou výmaľbou, najstaršie sú z poslednej tretiny 14. storočia, mladšie z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ide o vôbec najrozsiahlejší súbor stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Nachádza sa tu hodnotné zariadenie, je tu zastúpená gotika, renesancia aj barok. Krstiteľnica je gotická bronzová z roku 1454. Oltár je renesančný s manieristickým obrazom narodenia Krista z roku 1636 (autorstvo oltárnych obrazov je pripisované Hansovi von Aachenovi, dvornému maliarovi cisára Rudolfa II.). Pri oltári je umiestnené gotické vyrezávané stallum zo začiatku 16. storočia. V kostole sa nachádzajú dva organy, menší renesančný z roku 1639 je umiestnený na hornej empore, kostolu ho daroval miestny zemepán Gabiel Bakoš, väčší dolný barokový organ je z roku 1776. Nachádzajú sa tu aj početné funerálne pamiatky, stredoveké epitafy Štítnických a renesančné mortuáriá.^[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a osteniami. Nárožia majú kamenné kvádrovanie. Na južnej fasáde sa nachádza freska zobrazujúca sv. Krištofa. Veža je ukončená drevenou ochodzou a barokovou šindľovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
  Interiér kostola
• 
• 
  Klenby
• 
  Renesančný oltár
• 
  Fresková výmaľba

• Vodný hrad, stredoveká stavba, z ktorej sa dochovali dve bašty opevnenia zo 16. storočia.^[6] Vznikol v období okolo roku 1432. Hrad patril miestnemu rodu Štítnických. Do roku 1594 patril Bubekovcom, neskôr do roku 1666 Bakošovcom. Na začiatku 19. storočia tu byl vybudovaný klasicistický kaštieľ, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba.^[7] Fasáde dominuje rizalit členený pilastrami a pásovaním. Okná majú jednoduché šambrány.

• 
  Vodný hrad
• 
• 
• 
  Gotické bašty
• 
  Portál
• 
  Vstup do areálu
• 
  Kaštieľ v areáli

• Rímskokatolícky kostol sv. Júdu Tadeáša, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1749-1753.^[8] Kostol vznikol z poverenia Márie Terézie v tej dobe čisto evanjelickom mestečku. Úpravami prešiel v roku 1896. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia s nikami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou šindľovou helmicou s laternou.

• Šebekovská kúria, jednopodlažná dvojtraktová rokoková stavba na pôdoryse písmena L z roku 1783. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V tympanóne sa nachádzajú zvyšky aliančného erbu s rokokovou ornamentikou. V rizalite sa nachádzajú polkruhovo ukončené okná s nadokennými rímsami a rokokovými mrežami. Pôvodne mal objekt manzardovú strechu.^[9]

• Radnica, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba zo 16. storočia. Upravovaná bola v 18. a 19. storočí.^[10] Súčasná fasáda je klasicistická, parter je členený pásovou rustikou, poschodie je päťosové, členené pilastrami. Okná majú trojuholníkové alebo polkruhové frontóny. Korunná rímsa má dekoratívny vlys.

• Sontágovská kúria, dvojpodlažná neskorobaroková stavba z 80. rokov 18. storočia.^[11] Priečelie objektu je päťosové, členené rizalitom ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Parter je dekorovaný kvádrovaním, vstup je riešený ako jednoosový portikus so stĺpmi s kompozitnými hlavicami. Poschodie rizalitu má polkruhovo ukončené okná a členenie pilastrami.

• 
  Kostol sv. Júdu Tadeáša
• 
• 
  Šebekovská kúria
• 
• 
  Radnica
• 
  Sontágovská kúria

• Immaculata, morový stĺp, barokové súsošie z roku 1754. Bol postavený na pamäť morovej epidémie z rokov 1709-1710. Skladá sa zo štvorcového podstavca s nárožnými volútami so sochami anjelov svetlonosov, stĺpu s mračnami a vrcholovej sochy Immaculaty s anjelmi. Súčasný stĺp je kópiou z roku 2005.^[12]

• Pomník Slovenského národného povstania, nachádza sa na námestí, severne od evanjelického kostola.

• 
  Morový stĺp - Immaculata
• 
• 

Má dlhodobú tradíciu, bola tu prvá latinská škola v regióne. V roku 1903 bola postavená mešťanská škola na Jelšavskej ulici. V obci sa nachádza materská škola, základná škola vybudovaná v roku 1966 a dodnes vychováva asi 350 žiakov, celý komplex je tvorený 4 pavilónmi, telocvičnou, jedálňou, SOU poľnohospodárske v priestoroch vodného hradu existuje od roku 1954.

• Samuel Antoni (* 1664 – † 1738), evanjelický superintendent
• Andrej Vandrák (* 1807 – † 1884), pedagóg na Evanjelickom kolégiu, filozof a člen Uhorskej akadémie vied
• Viktor Madarász (* 1830 – † 1917), ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Salon annuel za obrazy z uhorských dejín
• Ctibor Štítnický (* 1922 – † 2002), básnik a prekladateľ

• István Gyöngyösi (* 1620 – † 1704), maďarský básnik
• Juraj Ambrozi,  (* 1694 – † 1746), spisovateľ, evanjelický farár a cirkevný hodnostár
• Ladislav Kozák (* 1929), šachista

• 
  Pohľad na obec
• 
  Námestie
• 
• 
  Meštiansky dom
• 
  Tradičná Štítnická čipka

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Štítnik

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štítnik (okres Rožňava)

• Oficiálna stránka obce
• Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci
• Apsida.sk– profil gotickej baziliky
• Gotická cesta– profil gotickej baziliky
• ECAV Štítnik– stránka miestneho cirkevného zboru